S odstupom 3644 hlasov, čo je necelých 0,2 %, bol tretí za I. Gašparovičom, ktorý získal 22,28 %. Deň po vztýčení slovenskej vlajky pred sídlom NATO v Bruseli slovenskí voliči rozhodli, že v súboji o prezidentské kreslo sa stretnú vedúce postavy HZDS z 90. rokov -- V. Mečiar a I. Gašparovič. Teda muži, ktorí svojou politikou od novembra 1994 vyradili Slovensko z prvého kola rozširovania NATO a spôsobili takmer dvojročné meškanie SR v prístupových rokovaniach s EÚ. SR tak do EÚ a NATO vstúpi s prezidentom, ktorý bude mať problémy získať si politickú dôveru v týchto pre Slovensko mimoriadne dôležitých štruktúrach.

Na druhej strane SR už svoje strategické rozhodnutia urobila. Nestojí na žiadnej historickej križovatke a nehrozí jej návrat na pokraj medzinárodnej izolácie. Historickým paradoxom je, že v poli porazených ostali minister zahraničných vecí E. Kukan a úradujúci prezident R. Schuster (získal iba 7,4 % hlasov), ktorí Slovensko z tejto situácie vymanili. Ťažkú politickú i morálnu porážku utrpeli všetky politické strany, ktoré v roku 1998 v rámci širokej koalície obnovili integračné šance Slovenska.

* * *

O prekvapujúcom výsledku -- keďže podpredseda premiérovej SDKÚ E. Kukan bol podľa všetkých predvolebných prieskumov jasným favoritom -- rozhodla veľmi nízka účasť voličov. Predstavovala iba 47,97 % oprávnených voličov. Je to dramaticky najnižšia účasť na "veľkých" voľbách v histórii samostatnej SR. Prepočty ukazujú, že E. Kukana neprišlo voliť až 40 % tých voličov, ktorí mu v predvolebných prieskumoch sľubovali podporu. V. Mečiarovi sa podarilo zmobilizovať všetkých potenciálnych voličov a I. Gašparoviča na druhé miesto posunula podpora opozičnej strany SMER a odliv voličov od R. Schustera, ktorý nezvládol záverečnú časť volebnej kampane. Ďalším faktorom Kukanovej porážky bola roztrieštenosť vládnucich stredopravých strán.

Kresťanský liberál E. Kukan doplatil na ten istý efekt ako socialista L. Jospin pred dvomi rokmi. F. Mikloško, ktorý kandidoval za KDH, so svojimi 6,52 % nedosiahol ani volebné preferencie vlastnej strany, ale "potopil" koaličného partnera E. Kukana. 6,51 % hlasov išlo občianskemu kandidátovi, exveľvyslancovi SR v USA M. Bútorovi. Na absencii voličov sa podieľalo aj spoľahnutie sa ich časti, že E. Kukan má postup do druhého kola istý. Významným faktorom výsledku boli aj hrubé chyby a škandály SDKÚ. Vládna koalícia ako celok doplatila na aroganciu v narábaní s mocou a na neschopnosť vnútorne sa dohodnúť.

* * *

Postup národného konzervatívca I. Gašparoviča je úspechom k sociálnej demokracii sa hlásiacej strany SMER, ktorá ho podporovala. Tým sa dostal do úzadia fakt, že referendum o predčasných voľbách iniciované Konfederáciou odborových zväzov a silno podporované SMEROM stroskotalo na iba 35 % účasti voličov. Bezprostredný tlak na výmenu vlády SR nehrozí. Ale narastú vnútrokoaličné tlaky na premiéra M. Dzurindu, ab vyvodil osobnú zodpovednosť za prehru E. Kukana. Škandál s financovaním SDKÚ, ktorý prepukol pár dní pred voľbani, vyhodenie bývalého ministra obrany I. Šimka z vlády a z funkcie podpredsedu SDKÚ a následný vznik konkurenčnej strany Slobodné fórum, obvinenie SDKÚ, teda Dzurindu a Kukana, že si sprivatizovali oslavy vstupu SR do NATO, a ďalšie hriechy budú argumentom na odstúpenie M. Dzurindu.

Otázkou je, či bude možné nájsť v parlamente podporu pre novú vládu bez dohody o vypísaní predčasný volieb a či sú skoré predčasné voľby v záujme V. Mečiara. Jeho HZDS sa stáva najsilnejšou pravicovou stranou na Slovensku a nemá záujem, aby SMER R. Fica využil svoje súčasné silné voličské preferencie. Výsledky druhého kola prezidentských volieb preto môžu byť ovplyvnené aj zákulisnými politickými dohodami o podpore vlády. Otázkou pre V. Mečiara, ktorý bojuje ako zakladateľ samostatnej SR o svoju historickú satisfakciu, je, či sa mu podarí zmobilizovať viac nových voličov než jeho bývalej pravej ruke I. Gašparovičovi. Je pravdepodobné, že po šoku v prvom kole príde k druhému ešte menej voličov a rozhodnúť môže aj disciplína elektorátu. Ten Mečiarov je o 10 % väčší ako Gašparovičov.

Otázkou pre Slovensko je, ako bude v zahraničí vnímaný nový slovenský prezident a či je I. Gašparovič, za Mečiarovho vládnutia dvojnásobný predseda slovenského parlamentu, naozaj menšie zlo. Je totiž kandidátom Konfederácie národných síl, v ktorej sú aj expredsedovia Slovenskej národnej strany J. Slota a A. Malíková a ľudia, ktorí sa netajili sympatiami k J. Tisovi, prezidentovi vojnového slovenského štátu a odmietavými postojmi k slovenskému národnému povstaniu. Je zaujímavé, že M. Dzurinda o V. Mečiarovi povedal, že sa zmenil a ocenil jeho podporu integračným ambíciám Slovenska. A tak budeme v druhom kole svedkami predbiehania sa oboch kandidátov v ubezpečovaní občanov SR i zahraničia, že sú proeurópsky a proatlanticky orientovaní a že budú pre krajiny a štruktúry EÚ a NATO prijateľnejší.

Výsledkom môže byť, že V. Klaus si na summitoch EÚ, NATO a visegrádskej štvorky bude podávať ruku s V. Mečiarom.

Autor prednáša na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO