Odporcovia referenda argumentujú tým, že ústava tento akt nevyžaduje, a preto je zbytočný. Zabúdajú pritom na zásadný fakt, že ústava ani celý právny systém krajiny nemôžu byť nadradené slobode, spravodlivosti či vykonaniu správnej veci. Sloboda človeka, jeho zodpovednosť za vlastné myslenie a konanie, za stav okolia, krajiny a v neposlednom rade i celej Zeme, je totiž to najpodstatnejšie a vlastne jediné, čo nás robí ľuďmi.

Právny poriadok štátu teda neurčuje, čo je správne, spravodlivé a dobré, on sa o tieto -- len a len ľuďmi definovateľné -- atribúty iba opiera a vychádza z nich. Čím je s nimi spätý pevnejšie a tesnejšie, tým lepšie pre spoločnosť. Hoci ústava referendum o tejto otázke nevyžaduje, je správne vypísať ho, pretože samotný problém definovaný v otázke je pre spoločnosť podstatný.

Aj týmto spôsobom sa zdravá občianska spoločnosť vyrovnáva s nedokonalosťami zastupiteľskej demokracie. Existencia volieb v pravidelných, pevne stanovených časových úsekoch nedokáže dynamicky reagovať na situáciu v spoločnosti. Vhodením volebného lístka do urny totiž dávame politikom mandát konať v tých najzávažnejších otázkach štátu na neúmerne dlhé obdobie. Prakticky jediným legálnym spôsobom, ako niečo "modifikovať zdola" je referendum a štrajk (nelegálnym, no veľmi často legitímnym, spôsobom je občianska neposlušnosť, vymedzená napríklad H. D. Thoreauom). Voľby sú dnes len o politikoch, o ich schopnosti mediálne sa predviesť a predať svoju tvár. O ich odbornom programe a spôsoboch, ako systematicky riešiť problémy štátu, sa prakticky vôbec nehovorí. To je neodškriepiteľný fakt a my už s tým pravdepodobne nič neurobíme. Práve referendá o konkrétnych odborných riešeniach, koncipovaných vyčerpávajúco a zároveň zrozumiteľne, sú východiskom z tohto stavu. Dovoľme teda politikom a ich odborným tímom uchádzať sa o jednotlivé "spoločenské objednávky", ktoré zadáva sama nevyhnutnosť dynamiky žitia spoločnosti. Moc, ktorú im vkladáme do rúk dnes, si totiž vôbec nezaslúžia.

Ďalší argument, používaný kritikmi referenda, je, že popri svojej zbytočnosti je aj veľmi nákladné. Je nemorálne, ak naši politici a štátni úradníci tvrdia, že referednum je pridrahé, keď nedokážu doviesť ekonomické kauzy minulých období do úspešného konca, spravodlivo potrestať vinníkov a odňať im všetko nakradnuté. Sami dokonca "vyrábajú" kauzy nové. V tomto kontexte mi jednoznačne vychádza, že referendum, ktoré má azda najlepšie predpoklady viac-menej objektívne zistiť postoj obyvateľov krajiny v zásadnej otázke, nie je vôbec zbytočné ani drahé. Otázka vstupu Slovenska do aliancie je natoľko fundamentálna, že akékoľvek vyčísľovanie nákladov je prinajmenšom nemiestne.

Iným typom výčitiek na adresu zástancov referenda, respektíve signatárov iniciatívy za vypísanie referenda je, že táto skupina tvorí "bizarný konglomerát" (Peter Weiss -- NATO a referendum -- o čo ide?, denník SME zo 7. januára 2003, strana 6), ktorý spája len odpor k NATO. Práve onen "bizarný konglomerát" ľudí s najrôznejšími postojmi a názormi na iné aspekty života spoločnosti dostatočne legitimizuje ich požiadavku, pretože "súzvučí" s podstatou a potrebami občianskej spoločnosti. Občianska spoločnosť je totiž o niečom inom ako o parlamentnom a vládnom politikárčení celé funkčné obdobie bez toho, aby to bolo všetko kontrolované zdola. Táto spoločnosť má už vo svojej podstate zakotvenú občiansku angažovanosť, aktivitu a iniciatívnosť, ktorými vplýva na svoje okolie a mení ho. Je teda iba samozrejmé, že má v tomto asi najviac spoločného s antickou priamou demokraciou. A referendum, ako jeden z najdôležitejších prostriedkov komunity a celej spoločnosti na zaujatie stanoviska k najpálčivejším otázkam doby, jednoznačne patrí do jej "arzenálu". Chceme takúto spoločnosť aj my? Ja áno.

Z vyššie napísaného azda vyplýva, že argumentovanie zástancov vstupu Slovenska do aliancie, že všetci signatári iniciatívy sú proti vstupu, neobstojí. Takto totiž problém vôbec nestojí. Je také ťažké pochopiť, že každý obyčajný, kriticky mysliaci človek má dnes legitímne právo vyjadriť sa kultivovaným spôsobom k všetkému, čo vplýva na jeho život?

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO