Ak by nebola v posledný deň kampane v súkromnej televízii Markíza diskusná relácia horúcich kandidátov, tak vďaka ignorantskému prístupu verejnoprávnej televízie k prezidentským voľbám by sa tento osudový hendikep E. Kukana vôbec neprejavil. Pravidlá, ktoré stanovilo vedenie Slovenskej televízie na prezidentskú kampaň, preto vyvolávajú otázku, či to nebola vedomá hra na zakrytie vážneho mínusu E. Kukana?

Spojenie prezidentských volieb s referendom o predčasných voľbách posunulo Rudolfa Schustera na cintorín politických dejín. Úradujúci prezident si dlhodobo podpiloval svoj vlastný konár tým, že nepretržite útočil na médiá a až prehnane sa hral na nadstraníckeho kandidáta. Hlavné zlyhanie R. Schustera bolo v tom, že ako skúsený politik si nedokázal poistiť tých, ktorým výrazne pomáhal v ich vlastných politických hrách. Sklamanie zavládlo aj v prežívajúcej centrále SDĽ, pretože investícia do ich kandidáta Jána Králika priniesla len necelé jedno percento. Prezidentské voľby naznačili v polčase vládnutia ľavicovým politikom, že ak chcú, aby sa štandardná ľavica vrátila na politickú scénu, musia vsadiť nielen na výraznú charizmatickú osobnosť, ale aj na myšlienku silnej únie ľavicových strán pre budúce parlamentné voľby.

Prezidentské voľby v plnej nahote ukázali, že Slovensko ešte stále nedisponuje politikmi, ktorí by dokázali verejnosti predstaviť ucelenejšiu víziu o smerovaní spoločnosti a dokázali by odštartovať novú politickú kultúru. Prvé, zahrievacie kolo neprinieslo žiadne myšlienkové či hodnotové spory medzi kandidátmi. Bolo by preto naivné očakávať, že vo finále to bude o niečom inom. Druhé kolo bude ešte nudnejším aj preto, že sú v ňom kandidáti, ktorých politická cesta bola dvanásť rokov spoločná. Nelichotivý stav slovenskej demokracie je dnes násobený aj postojom novinárskej obce. Médiá posunuli priamu voľbu hlavy štátu do pozície bezvýznamného treťoligového futbalového zápasu. Ich benevolentný prístup však najvýraznejšou mierou prispel k tomu, že v druhom kole máme len "jedného kandidáta". Či sa o dva týždne stane hlavou štátu Vladimír Mečiar alebo Ivan Gašparovič, je to v podstate jedno a to isté. Obaja sú totiž z toho istého politického cesta.

Autor je politický analytik

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO