Po viacerých iných sa včera pripojilo aj košické občianske združenie žien Fenestra k mediálnej kampani proti veliteľovi martinského práporu rýchleho nasadenia, podplukovníkovi Štefanovi Faixovi. Na dôstojníka chŕlia oheň a síru za tlačovú konferenciu zo 4. februára, kedy hovoril o tom, že je zásadne proti vyslaniu vojenských profesionálok do potenciálnej vojny v Iraku. "Všetky problémy na svete vychádzajú iba z dvoch zdrojov - peniaze a ženy. Ten druhý sme eliminovali", vyhlásil vtedy pred kamerami. Ako sa dalo čakať, feministky odpovedali protiútokom. Právnou cestou žiadajú teraz ministra obrany o vyvodenie dôsledkov s argumentom, že bolo hrubo zasiahnuté do ústavou zaručenej rovnosti ľudí.

Je pravda, že príliš priamočiaro mysliaci a hovoriaci vojak, to tak trochu prehnal. Za diplomata ho asi nikto neinštaluje. Nie je však s podobným názorom sám. Aj veliteľ poľnej nemocnice ASR pôsobiacej v Ázii, dal na známosť svoje skúsenosti s kolegyňami. Pre domorodcov boli mladé bojovníčky senzáciou, nemohli sa ísť ani kúpať na pláž bez toho, aby okolo nich okamžite nevznikol polkruh dychtivých divákov. Dokonca údajne vznikali priame prevádzkové problémy, lebo nastali prípady simulantov, ktorí chceli byť opakovane hospitalizovaní, len aby boli znova blízko ženám. Ani on by už v budúcnosti zmiešanú jednotku nechcel mať. Český vyšší dôstojník, ktorého práve v tejto problematike domáce médiá oslovili, má ale úplne odlišný náhľad. Tvrdí, že ženy sa v mierových misiách AČR osvedčili veľmi dobre a má k nim pozitívny postoj.

Teraz ako sa hovorí, babo raď. Ak prihliadneme ku ešte ďalším poznatkom svetových armád, sú naozaj rozličné. Z Izraelu pochádza frontová skúsenosť, že pri zranených vojačkách ostávali ich mužskí kolegovia aj v beznádejnej situácii, čím straty len zbytočne stúpali. Ani v USA to nemali celkom jednoduché. Ako bolo zverejnené po vojne v Perzskom zálive, ostalo na vojenských plavidlách po akcii gravidných niekoľko desiatok vojačiek. Počas bojovej pohotovosti je aj sex prísne zakázaný - a cez vojnu platí pohotovosť 24 hodín denne.

Vo vyspelom zahraničí by takýmto nedostatkom taktu trpiaci funkcionár musel rozhodne už odstúpiť. U nás to môže dopadnúť všelijako. Buď to pánska väčšina v politických a vojenských funkciách zametie pod stôl ako úsmevný, no podružný problémik, alebo naopak niekto lacno príde ku popularite medzi potenciálnymi voličkami a obetuje kariéru inak schopného človeka, ktorému sa "pošmykol jazyk".

Ako vždy, názorové pozadie záležitosti tvorí hlučná hŕstka a mlčiaca väčšina. Tzv. "profesionálne ženy" všetkých druhov by mali ale hlavne začať s prieskumom verejnej mienky v radoch vlastného pohlavia. Sme naozaj zvedaví, či by našli medzi svojimi sestrami masovú podporu myšlienke ozajstného a dôsledného zrovnoprávnenia s mužmi aj v povinnosti - alebo práve ? - zaujať tradičnú mužskú rolu. Teda umierať v boji, hlavne ak by tam mali ísť aj ony samé.