10. 2. 2003
O akú hviezdičku nám ide?Vo štvrtok 6. februára Národná rada SR uponáhľane a upoteno-trápne schválila vyslanie vojenskej jednotky do Iraku. Napriek tomu, že Bezpečnostná rada OSN, ktorá je jediná oprávnená dať takému kroku mandát, ešte nerozhodla. Napriek tomu, že drvivá časť obyvateľov Európy je proti vojne v Iraku. Napriek tomu, že aj volení zástupcovia tohto obyvateľstva v Európskom parlamente povedali jasné nie vojne. Napriek tomu, že politickí vodcovia Európy rozhodne nie sú jednotní v názore na zásah v Iraku.
|
Týmto krokom slovenský parlament prispel k vytváraniu nových zábran medzi tzv. starou a novou Európou. Ale aká stará a nová Európa? Európa je len jedna a my sme vždy boli jej súčasťou -- to len dočasne sme boli 40 rokov odcestovaní. A ak sme vždy boli súčasťou Európy -- znamená to, že sme Staroeurópania. Nemeckí Zelení sympaticky rýchlo vyrobili a distribuujú tričko s hrdým nápisom: Som Staroeurópan. Rád by som také nosil aj ja. Škoda, že slovenskí Zelení sú neakcieschopní. Pochopiteľne po prijatí uznesenia slovenského parlamentu o vyslaní vojenskej jednotky do Iraku sa ozvali podráždené hlasy z Európskej únie. Nemožno sa im čudovať. Správame sa, akoby sme si nevedeli vybrať o akú hviezdičku máme záujem. Či o tú na modrej zástave Európskej únie alebo o tú na pruhovanej zástave Spojených štátov. Najhorší dopad však rozhodnutie parlamentu malo na myslenie obyvateľov Slovenska. Bol som na druhý deň po rozhodnutí NR SR zbierať podpisy pod petíciu žiadajúcu referendum o vstupe do NATO. Stál som pri stolíku asi tri hodiny. Zopár jedincov nesúhlasne pokrútilo hlavou a prešlo okolo stolíka bez zastavenia sa. Mnoho ľudí rázne pristúpilo k stolíku a bez otázok podpísalo. Mnoho ľudí podpísalo po získaní niekoľkých vysvetľujúcich odpovedí na otázku, o čo vlastne ide. Zreteľne a jednoznačne však stúpol počet ľudí, ktorí sa síce pristavili, ale našu aktivitu komentovali takmer zhodnou vetou: "Nemá to zmysel, aj tak si urobia, čo budú chcieť!" Tá veta, v piatok mnohokrát vypočutá, by mala byť alarmujúca pre túto vládu! Tá veta totiž hovorí o strate dôvery obyvateľstva v to, že svojim konaním môžu čokoľvek zmeniť, ovplyvniť. Tá veta znamená stratu dôvery v to, že volení zástupcovia ľudu konajú v mene ľudu. Tá veta znamená naštrbenú dôveru v demokraciu na Slovensku. Tá veta hovorí o strate dôvery voči tým, ktorí riadia tento štát. Tá veta naznačuje, že účasť na povinnom referende o vstupe do EÚ môže byť prekvapujúco nízka a tým nedostatočná -- veď: " aj tak si urobia čo budú chcieť." Tá veta by mala kompetentných upozorniť, aby už konečne prestali hovoriť o dobrom a zlom referende a usporiadali v jeden deň dve dobré referendá! Pretože účasť v jednom môže potencovať účasť v druhom. A tým, ktorí to nepochopili, to poviem rukolapnejšie: účasť v referende o NATO môže potencovať účasť v referende o EÚ! Pavol Fabian je člen petičného výboru v petici za referendum o přistoupení Slovenska do NATO |
Vstup Slovenska do NATO | RSS 2.0 Historie > | ||
---|---|---|---|
10. 2. 2003 | O akú hviezdičku nám ide? | Pavol Fabian | |
5. 2. 2003 | NATO -- aliancia na konci svojho konca | Zolo Mikeš | |
24. 1. 2003 | Neokonzervatívna neonormalizácia | Martin Muránsky | |
24. 1. 2003 | Po sto dňoch ako po sto rokoch | Lubomír Sedláčik | |
22. 1. 2003 | Sloboda mýliť sa | Martin Muránsky | |
20. 1. 2003 | Rozhovor s iniciátormi iniciatívy za vypísanie referenda o vstupe do NATO: Nech rozhodnú občania |
Radovan Geist, Marián Repa |