Vo Francúzsku pripadajú v súčasnosti na desiatich pracujúcich štyria dôchodcovia. V roku 2040 sa tento pomer zmení na sedem dôchodcov na desiatich pracujúcich. V priebehu dvadsiatich rokov sa ročný deficit súhrnu dôchodkov, pod vplyvom starnutia generácie "baby boomu", vyšplhá na 50 miliárd eur. V roku 2040 preklenie hranicu 100 miliárd eur.

Francúzsky dôchodkový systém, zakladajúci sa na prerozdelení, vychádza z princípu solidarity medzi generáciami: vyplácaním dôchodkov na základe príspevkov pracujúcich. Ak má však tento systém pretrvať do budúcnosti, a spolu s ním aj výšky vyplácaných dôchodkov, treba ho reformovať.

Ako reformovať?

Začiatkom roka vláda, na čele s premiérom Jean-Paulom Raffarinom, začala dialóg so "sociálnymi partnermi". Minister sociálnych vecí Francois Fillon prijal predstaviteľov každej odborárskej organizácie, uznávanej za "reprezentatívnu" (t.j. etablovanú), aby prezentoval pohľad ministerstva a videl návrhy odborov. Postup dôkladne odhalil hlavné rozdiely.

Vláda, s podporou MEDEF-u, CGPME a UPA, prezentovala prvý návrh 6. mája. Napriek tomu, že MEDEF ho považoval za dosť povrchný. 15. mája sa uskutočnila jediná schôdzka s odbormi pracujúcich s cieľom vyjednávať. Tak ako je vo Francúzsku zvykom, začala sa popoludní a skončila neskoro v noci, lenže bez dosiahnutia dohody. Na druhý deň dodatočne pokračovali oddelene rokovania aj s premiérom a CFDT a CFE-CGC vyslovili svoj súhlas s "akceptovateľným kompromisom", teda s kozmeticky upraveným návrhom vlády. Tým bol odpor odborov voči reforme prelomený.

Napriek celofrancúzskym protestom 13. a 25. mája vláda na svojom zasadnutí 28. mája schválila návrh zákona o dôchodkovej reforme.

Návrh vlády

Vláda chce zachovať financovanie prerozdelovacieho dôchodkového systému prostredníctvom predĺženia obdobia prispievania pracujúcich. Inak povedané, na získanie plného dôchodku bude treba pracovať dlhšie. V štátnej správe sa do roku 2008 postupne predĺži obdobie prispievania z 37,5 rokov na 40 rokov. Od roku 2008 sa bude toto obdobie predlžovať tak v súkromnej, ako i vo verejnej sfére do tej miery, že legálne dĺžka prispievania v roku 2012 dosiahne 41 rokov a 42 v roku 2020. Vláda zdôrazňuje, že predĺženie obdobia poisťovania musí byť dôkladne pripravené. Medzi rokmi 2003 a 2008 bude nevyhnutné prijať kroky ku skutočnej mobilizácii v prospech 55-ročných a starších pracujúcich.

Šesťdesiat rokov je zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku a zostane aj naďalej. Pre tých, ktorí chcú pracovať dlhšie, vláda navrhuje trojpercentný bonus ročne počas piatich rokov medzi 60. a 65. rokom. Predčasný odchod do dôchodku sa bude postihovať strhávaním určitej čiastky z dôchodku. V prípade úradníkov sa bude táto čiastka zvyšovať, až dosiahne tri percentá, ktoré budú strhávané z plnej penzie za každý chýbajúci rok v roku 2008. V súkromnom sektore táto čiastka predstavuje 10 percent, ale je predpoklad, že po roku 2008 sa bude znižovať, aby došlo k vzájomnému vyrovnaniu oboch čiastok.

Všetci tí, ktorí začali pracovať ako 14- alebo 15-roční a ktorí prispievali minimálne 40 rokov, budú môcť odísť do dôchodku ako 56-roční. CFDT dosiahla, že tí, ktorí začali pracovať ako 16-roční, budú môcť odísť v 59 rokoch.

Každý, či už vo všeobecnom režime alebo v režime štátnej správy, bez ohľadu na dĺžku jeho dôchodkového poistenia, bude môcť poberať v 65 rokoch svoj dôchodok bez hrozby zrážok. Pre tých, ktorí pôsobia v aktívnych službách verejných funkcií bude stanovený vek dosiahnutia týchto práv na 55 rokov. Plná výška bude garantovaná od 60 rokov bez vplyvu na dĺžku poistenia.

Vláda sa zaväzuje garantovať všetkým Francúzom dôchodok "v priemere rovný dvom tretinám ich referenčného príjmu". Pre pracovníka pracujúceho celý život za minimálnu mzdu bola výška súčasnej náhrady stanovená na 81 percent. Bez reformy by do roku 2020 klesla na 60 percent, reforma určuje do roku 2020 minimum na 71 percent. Pre stredné kádre aktuálna miera náhrady predstavuje 75 percent, bez reformy by do roku 2020 klesla na 52 percent. Reforma stanovuje toto minimum na 62 percent v roku 2020. Kumulácia poberania časti dôchodku a obmedzenej pracovnej aktivity bude možná.

Čo sa týka financovania reformy, vláda nechce zvyšovať povinné preddavky. Do roku 2020 bude potrebovať pätnásť miliárd eur, aby vyrovnala financie všeobecného dôchodkového systému. Ohlasované opatrenia prinesú šesť miliárd eur. Podľa ministra Fillona sa získa zvyšných deväť miliárd "transferom" príspevkov poistenia v nezamestnanosti (tie by mali prevyšovať pätnásť miliárd v roku 2020) do dôchodkových príspevkov.

Zákon umožňuje kapitalizáciu, dôchodkové sporenie. Mechanizmus akceptuje v prípade úradníkov vytvorenie doplnkového dôchodku oslobodením od daní. Tento sa rozšíri aj na zamestnancov súkromného sektora, no "ich daňové výhody nebudú pre štát natoľko finančne náročné". Premiér označil návrh zákona za "naliehavý, spravodlivý" a, preberajúc slová prezidenta republiky, za "múdry".

Silné protesty

Premiér Raffarin zdôraznil, že iná možnosť neexistuje. Väčšina odborov s ním nesúhlasí: CGT, FO, CFTC, UNSA a FSU dôrazne žiadajú renegociáciu znenia návrhu zákona. Podľa prieskumov verejnej mienky posledná manifestácia, ktorú zorganizovali, zhromaždila stovky tisíc osôb a našla podporu u väčšiny Francúzov. Vláda zohľadnila návrhy MEDEF-u a čiastočne si vypočula názory odborov. Podľa jej rozhodnutia však ťarcha reformy bude spočívať na pleciach zamestnancov a nie zamestnávateľov (zvýšenie príspevkov zamestnávateľov vzbudzuje úsmev). Politické rozhodnutie je prijaté. Je neoliberálne, pokladá sa za jediné možné.

Dôsledkom reformy bude dlhšie prispievanie a menšie poberanie. V čase, keď sa predlžuje obdobie štúdia. V čase, keď sa práca stáva nestálou. V čase, keď úroveň nezamestnanosti zostáva stále vysoká a zamestnávatelia prepúšťajú pracovníkov, ktorí prekročia 55 rokov. Šesťdesiat rokov bude iba oficiálne možným vekom odchodu do dôchodku, ale nebude už vekom práva na plnú penziu. Mnohí to považujú za neprípustné. Dôchodok by sa nemal stať neistým obdobím tak, ako to bolo v polovici minulého storočia.

Vláda sa ponáhľa so znížením úmery prevodov dôchodkov (poberaný obnos v závislosti od prijatých platov). Navyše, chudoba je relatívny pojem, ak sa platy ekonomicky aktívnych zvyšujú dvakrát rýchlejšie ako dôchodky. Postupne dochádza k pauperizácii podstatnej časti dôchodcov. Nemožno nespomenúť dôsledky Balladurovej reformy z roku 1993. Odvtedy sa penzie viažu na ceny, rovnako ako platy, ktoré sa zohľadňujú pri vypočítavaní referenčného platu súkromníka. Viazanosť na ceny a nie na platy znamená, že dôchodcovia nemajú nárok podieľať sa na delení zisku z produktivity podnikov. A práve to doslovne najviac znižuje výšku dôchodkov. Odbory požadujú zmenu.

Vládne opatrenia prijaté v mene rovnosti, prehlbujú rozdiely. Dôchodkové fondy budú ťažiť z daňových úľav. Systém dôchodkového sporenia určeného na preklenutie zníženia dôchodkov, prispeje k prehĺbeniu nerovnosti medzi dobre zarábajúcimi, ktorí môžu šetriť, a ostatnými.

Pochybná sa zdá aj finančná kostra reformy. Zakladá sa na hypotetických prevodoch poistenia v nezamestnanosti do dôchodkov. Zároveň však vláda nedokáže efektívne bojovať proti nezamestnanosti, nepredložila nijaký dlhodobý plán zamestnanosti. Jedinou skutočnou premennou zaužívaného financovania zostáva dĺžka odvádzania príspevkov pracujúcich. Rada pre orientáciu dôchodkov, vytvorená Jospinovou vládou, potvrdila, že to na dosiahnutie rovnováhy v roku 2020 nestačí.

Alternatívne návrhy reformy

CGT, FO, CFTC, UNSA a FSU navrhujú zjednotený postup proti súčasnému vládnemu návrhu zákona. Paradoxne, spoločné vyhlásenia nikdy nesprevádza spoločný zoznam alternatívnych návrhov. Podobne sú na tom ľavicové strany. Najdôležitejšia z nich, Socialistická strana, prijala na zjazde v Dijone 18. mája deklaráciu, ktorá sa tiež iba stavia proti reforme.

Návrhy odborov naberajú podobný smer. CGT, FO, CFTC, UNSA a FSU sú proti neistote dôchodkov a zdôrazňujú nevyhnutnosť miery náhrady minimálne na 75 percent a upravenie Balladurovej reformy. CFTC a CGT poukazujú na to, že miera náhrady pre osoby s minimálnou mzdou by mala predstavovať 90 až 100 percent.

Všetky organizácie sa vyslovujú za skorší odchod do dôchodku s plnou výškou penzie pre osoby, ktoré začali pracovať skôr a odvádzali príspevok 40 rokov, alebo vykonávali namáhavú prácu. CGT, FO, UNSA a FSU dôrazne požadujú umožnenie poberať plnú výšku dôchodku od 60 rokov. FO a FSU idú so svojimi požiadavkami ešte ďalej s 37,5 ročným odvádzaním poplatkov pre všetkých. FO upozorňuje na to, že v súčasnosti zamestnanci súkromného aj štátneho sektora pracujú priemerne 37,5 rokov a potom ukončia aktívnu činnosť. Prečo by mali odvádzať poplatky dlhšie, aby dosiahli úroveň dôchodku, ktorý nedosiahnu?

Odbory sa zhodujú v požiadavke, aby sa obdobie štúdia zohľadnilo vo výpočte ročných splátok. Pre FSU a FO je dôležité zakomponovanie období nedobrovoľnej práceneschopnosti a nestálosti do tohto odpočtu.

Alternatívne návrhy financovania sa priamo priečia logike vlády, ktorá v snahe zachrániť prerozdeľovací systém pre tých, ktorých dôchodky od neho závisia, zaťažuje zárobkovo činných, a uprednostňuje jedine nástroj predĺženia odvádzania príspevkov. CGT, FO a UNSA namietajú, že financovanie prerozdeľovania pokrýva všetky príjmy z pracovnej činnosti. CGT, FO, CFTC a UNSA zdôrazňujú predovšetkým nevyhnutnosť prispievania podnikov na financovanie systému, ako aj zdanenie finančných produktov.

Vláda prijala politiku "vek a práca". Odborárske zväzy prekračujú túto politiku, oponujú súčasnému návrhu zákona. Podľa nich by reformu financovania dôchodkov mala sprevádzať aktívna politika zamestnania a nie iba snaha radikálne znížiť nezamestnanosť, ale vytvárať nové pracovné miesta, ktoré umožnia mladým ľuďom rýchlejšie sa zamestnať v stabilnom zamestnaní a starším pracovníkom pokračovať v pracovnej aktivite až do 60 rokov.

Koniec školského roka bude búrlivý

Odbory vyzývajú k novým štrajkom a manifestáciám. Podľa nich sa návrhy rôznych ľavicových politických strán zhodujú s návrhmi odborových zväzov. Už zverejnili svoj zámer pripomienkovať návrh zákona, ktorý bude onedlho prerokovaný v Národnom zhromaždení, aby ubezpečili Francúzov, že pravica sa odlišuje od ľavice v spôsobe deľby bohatstva, v spôsobe úsilia o solidaritu. Odbory chcú poukázať aj na to, ako sa premiér vystatuje chránením záujmov Francúzov "zdola", zatiaľ čo ich iba zaťažuje.

Problémom budúcnosti je nájsť spôsob financovania dôchodkov. Reforme sa vyhnúť nedá. Rozpútava sa politická, ideologická debata o spôsobe vnímania solidarity medzi pracujúcimi a nepracujúcimi, medzi mladými a starými a o spôsobe, akým spolu žijeme.

V snahe rozptýliť napäté sociálne ovzdušie, ktoré pravdepodobne ovplyvní voľby, sa Jacques Chirac a Jean-Paul Raffarin usilujú, podľa zdrojov blízkych prezidentovi, prehltnúť veľké sústo. Ministri a poslanci neustále poskytujú argumenty, len aby presvedčili verejnú mienku. Vláda ráta aj s postupným vyčerpaním síl v mobilizácii protestov a blížiacimi sa školskými prázdninami. To jej však možno nebude stačiť.