Všetky doterajšie slovenské pokusy o referendum boli neúspešné. Prvý "úspech" zaznamenalo až referendum o vstupe SR do EÚ.

Ale za akú cenu?

Za cenu niekoľkých desiatok miliónov korún, ktoré po trinásťročnej príprave na toto referendnum bolo treba vynaložiť na masívnu mediálnu presvedčovaciu kampaň. Pripomínam, že išlo o koruny z vreciek všetkých daňových poplatníkov - teda aj euroskeptikov a euroodporcov. Pritom išlo výlučne o predaj značky EÚ a nie o diskusiu a argumenty.

Za cenu toho, že lídri parlamentných strán sa pri káve u prezidenta dohodli, že moratórium v tomto prípade možno porušiť. Ide o nový typ legislatívneho procesu (nie na pôde NR SR, či Ústavného súdu), ale na káve u prezidenta? Obávam sa, že inšpirujúcim, ale nenasledovaniahodným príkladom im bol postup USA a "koalície ochotných", ktorí tak isto nerešpektovali právo, v tomto prípade medzinárodné, a dohodli sa mimo akékoľvek legálne rámce na tom, čo im momentálne vyhovovalo.

A nielenže sa dohodli o možnosti porušovať moratórium, ale ho aj masívne porušovali. Dve televízie a niekoľko rádií v posledných hodinách referenda takmer nepretržite. V referende na rozdiel od parlamentných volieb aj ten, kto sa nezúčastňuje -- hlasuje, vyjadruje postoj. V referende ide o percentá a nezúčastnením sa referenda možno nielen vyjadriť postoj, ale aj spôsobiť jeho neplatnosť. Z tohto dôvodu argumenty o tom, že úpenlivé a neprestajné až otravné výzvy žiadajúce voličov o účasť napr. na TA3 ("občania, ešte hodinu môžete rozhodnúť o svojej lepšej budúcnosti") neboli porušením moratória, nemožno akceptovať. Išlo jednoznačne nielen o porušenie moratória, ale i zákona.

Za cenu toho, že pán premiér požiadal predsedu Združenia miest a obcí Slovenska, aby využil miestny rozhlas v obciach a mestách a upozornil ľudí na termín referenda s tým, že starostovia by mali vyzvať ľudí, aby išli hlasovať, ak sa chcú mať lepšie.

Za cenu proreferendového esemeskového spamu od Úradu vlády, ktorému sa nemôžete vyhnúť, ak ho nechcete prijať.

Nechcem spochybniť výsledok euroreferenda, ale...

Napokon o vstupe SR do EÚ rozhodli hlasy 89 941 voličov. Ich hlas sa bude rešpektovať. Pán premiér na poreferendovom minimítingu na Hlavnom nám. povedal:"Rozhodla drvivá väčšina občanov...". Ak teda 89 941 občanov je drvivá väčšina, tak 200 000 signatárov petície za vypísanie referenda o vstupe SR do NATO je viac ako dvojnásobne drvivá väčšina. Vôľa 200 000 účastníkov petície za referendum o vstupe SR do NATO sa rešpektovať nebude...

Otázniky môže vyvolávať i skutočnosť, že prvé odhady o 14,00 po uzavretí referendových miestností hovorili o 48%-nej účasti, ale o tri hodiny neskôr už bolo 52,15%...

S uverejnenými číslami možno robiť rozličné počty. Napríklad pri zrátaní tých, čo sa nezúčastnili referenda a tých čo hlasovali proti by vyšli čísla dokumentujúce celkom iné postoje Slovákov k EÚ.

Zaujímavé je i konštatovanie, že mladí sa referenda nezúčastnili a volili starší občania - teda, že nakoniec Dzurindovu agendu rozhodli Mečiarove tzv. babky --demokratky (i keď som na tento termín alergický). Nech je to tak či onak, vzhľadom na chýbajúcu diskusiu o prínosoch a negatívach vstupu, na chýbajúce konkrétne príklady zlepšenia života i na skutočnosť, že voliči podpisovali bianco šek vzhľadom na nejasnosti v ďalšom smerovaní EÚ možno konštatovať, že referenda sa nezúčastnili najmä ľudia premýšľajúci a tí ktorí radi vedia do čoho idú. A naopak zúčastnili sa najmä ľudia bez väčších vlastných analytických schopností ľahko sa poddávajúci rozličným mediálnym kampaniam -- takéto vysvetlenie by podporilo i tézu o rozhodujúcom podiele vraj hlúpych a ľahko ovplyvniteľných spomínaných babkách.

Len tri hodiny po uzavretí volebných miestností premiér Dzurinda pred päťdesiatkou "nadšených" stúpencov na Hlavnom námestí v Bratislave oznámil, že referendum bolo platné a SR vstupuje do EÚ. Bol som predsedom Slovenskej volebnej komisie v prvých slobodných voľbách po r. 1989 a preto si trúfam tvrdiť, že pri takom nízkom počte hlasov prekračujúcich 50%-nú hranicu môže byť vyhlásenie o úspešnosti referenda len tri hodiny po uzavretí volebných miestností buď politickým hazardom alebo nátlakom k manipuláciám. Dokonca i v štúdiu TA3 práve sa nachádzajúceho Rastislava Kužela z organizácie Memo 98 premiérova ďalšia dobrá správa očividne prekvapila a nevedel ako zareagovať: "Tak...ostáva len dúfať...teda, že to naozaj potvrdia aj oficiálne výsledky..." Možno argumentovať, že za ostatných 13 rokov sa zlepšilo soft- i hardvérové vybavenie Štatistického úradu a že také skoré zistenie o úspešnosti teda je možné. O materiálové vybavenie tu však ide až v druhom rade -- zlyháva a zdržiava vždy ľudský faktor a ten sa ani za 13 rokov príliš nemení. Neprekvapilo by ma, ak by referendum malo súdnu dohru... I keď niet tu takej politickej sily, ktorá by sa toho ujala...

Sám referendum nechcem spochybniť. Okrem zjavného porušovania moratória na to nemám dôkazy. V každom prípade za opísaných okolností získaný nie príliš presvedčivý výsledok referenda je v súvislosti s takou významnou udalosťou ako je vstup do EÚ nedôstojný a takmer tragický. Nie je to totiž vyjadrenie jednoznačného postoja! Výsledok i spôsob konania referenda tak dáva do rúk prípadných nespokojných slovenských obyvateľov EÚ mocný argument pre budúce opustenie únie.

Referendum má napriek slovenským referendovým fraškám zmysel i naďalej, ale len vtedy, keď sa k nemu budú všetci (teda v našom prípade najmä vláda) správať úctivo a fair a keď si občania v plnej miere uvedomia možnosti, ktoré im poskytuje. Lebo frflanie je len prvý stupeň k tomu, aby mohli niečo zmeniť. Druhý stupeň je už priame angažovanie sa.