Jednak to mohlo byť až priveľmi okaté zbratanie strán vládnej koalície s niektorými opozičnými stranami, medzi lídrami ktorých ešte pred krátkym časom padali ostré slová. Našinec v tom videl povestné "panské huncútstvo".

Tí, čo organizovali referendovú kampaň, dávali jasne najavo, ako veľmi im záleží na tom, aby sa hlasovanie skončilo dobre, menej už vysvetľovali, čo konkrétne môže radovému občanovi priniesť členstvo v únii. Takže, prečo nevyviesť nepopulárnym politikom nepríjemnosť tým, že by sa nešlo hlasovať? Veď politici sa aj tak vyjadrili, že ak by referendum nedopadlo pre nich dobre, odhlasoval by pristúpenie k únii parlament. Preto tí, čo so vstupom do EÚ nesúhlasia, vedeli veľmi dobre, že väčší význam bude mať, ak nepôjdu hlasovať, a tak znížia potrebné kvórum. Ich hlasy proti by iba legitimizovali kladný výsledok referenda. Želali si preto, aby referendum bolo zmarené, napokon opozícia v súčasných dejinách Slovenska už takúto taktiku použila.

V súvislosti s referendom sa hovorilo o našom vstupe do Európy, na čo existoval protiargument, že v Európe sme predsa boli vždy. Takéto úvahy treba však spresniť. Presnejšie povedané nachádzame sa v strede Európy na jej geopoliticky najcitlivejšom mieste. Väčšina konfliktov, ktoré po stáročia sužovali Európu, nejakým spôsobom (najčastejšie priamo) zasiahli naše územie. Keď "železná opona" rozdelila Európu na Východ a Západ, naša krajina bola pririeknutá k Východu, hoci sa Slováci v povojnových voľbách jednoznačne vyslovili pre príslušnosť k Západu.

Dnes takáto možnosť voľby pre Slovensko neexistuje, je tu iba zjednocujúci sa svetadiel a zjednocovací proces sa začal v jeho západnej časti. Voči tomuto procesu neexistuje reálna politická alternatíva. Možno proti nemu protestovať, možno ho ignorovať, ale nedá sa zastaviť. Skutočným problémom pre našu politiku nie je náš súhlas alebo nesúhlas s procesom zjednocovania sa Európy, ale naše miesto v tomto procese a v budúcej ekonomike a kultúre nášho svetadielu.

Je rozhodnuté iba o tom, z ktorých krajín sa bude skladať zjednotená Európa, ale aká bude podoba tohto zjednotenia, ako bude vyzerať spolupráca medzi európskymi národmi, o tom sa ešte len bude rozhodovať. Lenže existuje tu istá špecifická hrozba. Náš národ bol vždy skôr objektom než subjektom dejín. Slovenská politika sa často prejavovala v tom, že sa nadávalo na "oných" v Budapešti či Prahe. Mali by sme sa preto usilovať, aby naša politika nebola tentoraz iba nadávaním na Brusel. Slovenská politika v bezprostrednej budúcnosti sa bude musieť prejaviť skôr v snahe niečo pre nás významné v Bruseli presadiť.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO