Wikileaks

Assange: "Chcú ma trestať za pravdu"

17. 12. 2010 / Egon T. Lánský

So skupinou skúsených právnikov, verejnou podporou osobností a "osobností" z celého sveta a s masovou podporou prostých ľudí a médií, predovšetkým internetových, teraz čaká či ho vydajú z Londýna do Štokholmu a potom, čo je horšie, možno do USA, alebo prepustia ako nevinného. To, z čoho je obvinený, nie je v Spojenom kráľovstve trestné, a aj vo Švédsku iba vtedy, ak sa preukáže, že pri súloži so sexuchtivými Švédkami, ktoré dokonca zmenily výpovede, proti ich vôli nepoužil kondóm alebo ho bez vedomia jednej z nich znehodnotil.

Ak bude aféra ďalej pokračovať, pôjde, hlavne v USA aj o platnost niektorej z troch predložiek. Či totiž informácie, ktoré Wikileaks akosi ktovieodkial získali, Assange po-užil, vy-užil alebo nedajbože zne -užil. V USA medzitým skúmajú, či sa dá obžaloba proti Assange-ovi a Wikileaks kvalifikovať ako nabádanie ku krádeži tajných dokumentov a teda o akúsi formu spoluúčasti na krádeži, alebo ide o náhodný zisk a zverejnenie. Vydať ho do USA by bolo pre Assange-a oveľa nepríjemnejšie než len do Švédska. Do úvah nad takým rozhodovaním sa nepokúšam zapliesť. Obávam sa ale, že nám, prostým ľuďom kdekoľvek na svete ide o viac, hoci si toho väčšinou nie sme vedomí. Konkrétne o relatívne hodnoty, akými sú naša bezpečnosť a sloboda. A to aj v zmysle, ako ich chápe Julian Assange.

V súvislosti so zverejňovaním dôverných až prísne tajných informácií z diplomatických depeší sa v poslednom čase po celom svete publikovalo a publikuje hromada názorov, viac, či menej kvalifikovaných. Mata Hari a celý rad skúsených špiónov za získavanie takých materiálov donedávna platili životom, iní verejným zneuctením, kombinovaným s mnohoročným žalárom. Vladimír Putin, donedávna prezident a teraz predseda vlády Ruskej federácie, ale kedysi špión a rezident KGB v Nemecku je naopak váženým partnerom mocných tohoto sveta. V západnom svete dnes väčšinou ide o právo slobodu šíriť -- teda používať až zneužívať -- a tak, či onak získavať informácie. To je otázka, ktorá vyzerá, ale nie je, jednoduchá - odpoveď na ňu už vôbec nie. Mňa zaujalo a vystrašilo pár iných aspektov, ktorými sa tu mienim trocha zaoberať, totiž medzinárodné vzťahy a ľudské istoty, týkajúce sa viac, či menej občana kdekoľvek na svete.

Pokial ide o zahraničnopolitické súvislosti, po počiatočnom úľaku sa mi zdá, že zatiaľ nič až tak nebezpečného nehrozí. Oveľa väčšou hrozbou svetu bol nedávny prezident USA George W. Bush, keď s podporou celého radu (aj našich) politikov zavliekol nielen USA, ale svet do vojny v Iraku, Afghanistane, s Al Kajdou i s Pakistanom a takmer s celým islamským svetom. Všetko to je jedna jediná vojna, postavená na vyluhaných príčinách a nezbavili sme sa jej dodnes. Dosial zverejnené depeše zo zastupiteľských úradov Spojených štátov sú takmer všetky možno pikantné i keď nie celkom nezaujímavé klebietky. Také sa od diplomatov očakávajú a za istých okolností môžu aj závažné rozhodovanie ovplyvniť. Uvidíme, čo sa ešte ukáže, ale ak k "Wikimu" nič dôležitejšie nepresiaklo, veľká škoda nevznikla -- možno naopak -- vieme, že si treba dávať lepší pozor. Lenže ako?

Ide samozrejme o služobný priestupok, možno trestný čin, v každom prípade o akúsi predstieranú pseudoinvestigatívnu žurnalistiku. Také informácie totiž nepadajú z neba a väčšinou sú vždy za voľačo.

Mne samému sa, napríklad, kedysi prihodilo, že som ako člen českej vlády navštívil moju "nerodnú" vlasť -- Švédsko a pri pracovnom obede diskutoval s hostiteľmi o miere demokracie a jej relativite. Poukázal som, že na rozdiel od Švédska, kde sa občan prostredníctvom úradov dozvie, priamo cez vlastnú poštovú schránku, kam denne padá spústa úradných informácií, aké má práva, ako a kde ich môže uplatniť, u nás na to nemáme a občan sa všeličo, čo by mal vedieť, ani nedozvie. Zápis pri obede robil mladý diplomat z nášho úradu, ktorého z ničoho nepodozrievam. Lenže ktosi na ministerstve text zrejme okopíroval a "dodal" novinárovi, ten ma v celkom inej súvislosti oslovil a keď som mu k "veci" nič nepovedal, napísal, že Lánský pri návšteve Švédska oficiálne tvrdil, že ČR nie je demokratická. Banalita, ani to nebolo oficiálne, ale v neskúsenom štáte mohlo byť nepríjemné... Bolo to, teda, nadarmo, aj keď možno nie celkom zadarmo.V iných prípadoch môže ísť o nedozierne následky - pár príkladov: Vzťahy Irán-Izrael, Severná a južná Kórea, Čína a Tchajwan...

O svete počítačov a internetu toho viem oveľa menej -- sotva sa prehrabem informáciami o zemeguli a jej okolí napíšem a pošlem svoje textíky. Tým viac ma ohromili zprávy o zablokovaní sietí a napríklad platobných kariet Visa a Master Card, o vyčíňaní hackerov, prelamujúcich sa do mimoriadne zabezpečených sietí, o odpovediach správcov sietí a pomste hackerov. Ani všetci "ajťáci", s ktorými sa občas radím, mi nepomohli.

Napríklad platobné karty používajú občania vo veľkej časti sveta; samotné fungovanie štátov -- veľkých, či malých je na ukladaní a prúdení toku informácií priamo závislé, rovnako ako veľké banky. Keď sa objavili prvé informácie o zablokovaní, musely sa milióny ľudí po svete zamyslieť, ako sa bezpečne a rýchlo dostať ku svojim peniazom. Čiastočne a dočasne ma nakoniec upokojil komentár vychýreného experta Douglasa Rushkowa na CNN, ktorý vysvetľuje, že internet je postavený na mimoriadne centralizovaných sieťových serveroch a doménach, na ktorých sú závislé aj veľké servery akými disponujú napríklad The New York Times, Guardian, Der Spiegel a podobné. Preto tieto spravodajské firmy obdržaly od Wikileaks celý balík, aby ich nebolo možné, čo aj nakrátko, vyradiť (obdržaly aj The Wall Steet Journal a televízia CNN, tie ich ale nepoužily).

Servery, kontrolujúce siete, sú súkromne vlastnené, majú možnosť -- aj keď azda nie právo -- siete odpojiť, či pripojiť a zatial fungujú neutrálne. To ma, zatial, upokojilo. Ale čo ak sa raz vlastníci rozhodnú, že budú neutrálni iba voči tým, čo si to zaplatia, teda tým, čo na to budú mať? A že do svojho rozhodovania zapoja aj vieru, teda ideológiu? A čo ak hackeri namiesto centrálnych serverov vyvinú systém prepínania cez počítače jeden na druhého? A ak bude možné prevádzať (falošne, ale skutočne) majetky pomimo tradičného bankového systému? Inými slovami, čo bude po "zatial"? A kedy to asi bude? A ak to bude nadlho, čo sa stane so svetom, ktorý už dnes funguje mimo naše vedomie a často aj proti záujmom väčšiny ľudí? Budú aj potom fandiť "presakovaniu?

V spravodajstve zo sveta týchto dní sa nedávno objavily -- kupodivu v súvislosti s Wikileaks vypustenými depešami -- aj nové nechcem povedať informácie, skôr zvesti o okolnostiach smrti bývalého sovietskeho špiona Alexandra Litvinenka. Ten pred štyrmi rokmi zomrel v Londýne, otrávený polóniom. Okolnosti vraždy priviedli rusko-britské vzťahy na najhoršiu úroveň napätia od studenej vojny. Podľa údajnej depeše z ambasády USA v Paríži, Rusi informovali, že o pašerákoch polónia vedia a sledujú ich, ale Briti vraj len nad tým mávli rukou s tým, že situáciu kontrolujú. Kontrola asi nebola až taká dokonalá, škody na medzinárodných vzťahoch, nielen medzi Britmi a Rusmi, ostali dlho napäté. Kedysi, ešte za studenej vojny, bolo svetovým expertom na šírenie klamných informácií Československo. To, rád by som veril, už dnes ako vedomá česká, či slovenská technika neplatí. Nevedomky mätieme svet nielen my. Možno aj Wikileaksovci. Nie je totiž nijako jasné, či sa podvodne získaný materiál aj dostatočne preveruje. Ani kto prípadnú previerku robí a v akom záujme. Alebo sa čoraz viac (dez)informácií z nepreverených prameňov dostáva do sveta a nik nakoniec nemá jasno o tom, čo je fikcia a čo skutočnosť.

Za pravdu boli mnohí potrestaní -- Galileo, či Jan Hus sú dva príklady z mnohých. Potrestaní sme vlastne boli všetci, hoci si to nie veľmi uvedomujeme. Dnešný svet je neporovnateľne komplikovanejší a teda aj nebezpečnejší. Súkromníci aj politici, či bankári majú možnosť i prostriedky klamať svet vo vlastnom záujme, to vidí nezaujatý pozorovateľ okolo seba, ale posúdiť a porovnať tvrdenia so skutočnosťou, ktorú nepozná, môže len ťažko.

V prípade Wikileaks zatial ide iba o to, či trestať za zneužitie pravdy.

A koho trestať?

Vytisknout