Vnútropolitická situácia na Ukrajine však vyvoláva silné pochybnosti o tom, či sa tieto dohody podarí zrealizovať. Premiérka Tymošenková po návrate domov bude čeliť silnému tlaku prezidenta Juščenka, a je možné, že sa opäť začnú nekonečné ťahanice o právnické detaily. Juščenko, ktorý si môže doma dovoliť skutočne veľa (stačí pripomenúť, že koncom decembra, keď bola dohoda o plyne na spadnutie, a Tymošenková bola na ceste na letisko, kde už vládny špeciál nahrieval motory, Juščenko zavolal predstaviteľom Naftogazu do Moskvy a prikázal im okamžite sa vrátiť domov a Tymošenková bola nútená cestu zrušiť) sa bude snažiť zmeniť tie časti dohody, o ktorých sa v spoločnom vyhlásení premiérov výslovne nehovorilo -- či sa dohoda vzťahuje aj na plyn, odobratý Ukrajinou začiatkom roku, ako je to s technologickým plynom a podobne. Tak isto sa bude snažiť dostať do dohody v nejakej forme RosUkrEnergo, ktorý v minulosti vystupoval ako medzičlánok medzi Gazpromom a Ukrajinou. Juščenko veľmi alergicky reagoval na októbrovú dohodu Putina s Tymošenkovou, ktorí sa rozhodli RosUkrEnergo vynechať z hry. Juščenko nemá čo stratiť a tak bude hrať vabank.

Je tu však ešte jedna oblasť, o ktorej Tymošenková s Putinom určite rokovala a o ktorej verejnosť neinformovali. Ukrajina a jej štátna a.s. "Naftogaz Ukrajiny" čelí žalobe na Štokholmskom arbitrážnom súde. Gazpromom vyčíslené škody sa už vyšplhali na viac ako miliardu dolárov, ďalšie straty, ktoré Gazprom utrpí v dôsledku očakávaných podaní jeho európskych partnerov pôjdu do desiatok miliárd. To všetko si Gazprom uplatní v Štokholme. Obaja premiéri si dobre uvedomujú že mimosúdne vyrovnanie by bolo výhodnejšie, pretože Ukrajina aj po prehranom spore nebude schopná splniť svoje záväzky, na druhej strane Gazprom bude pravdepodobne nútený uhradiť európskym partnerom penále za nedodržanie zmluvy a oneskorené dodávky. Na neoficiálnej časti plynového samitu v Moskve sa plynárenské spoločnosti o tejto problematike s Gazpromom bavili. Vrcholoví manažéri si uvedomujú (nehľadiac na politickú rétoriku) že musia byť voči Gazpromu ústretoví, pretože bez ruského zemného plynu sa v najbližších rokoch nezaobídu, zatiaľ čo Rusko má náhradný variant -- exportovať plyn do Číny, a v dlhšom časovom horizonte možno aj jeho prepravu v skvapalnenom tvare tankermi do Ameriky. Údajne sú najlepšie vzťahy medzi E.ON Ruhrgas a Gazpromom, ktorí si to určite vyriešia medzi sebou bez súdu. Ako by to vyzeralo, keby v budúcnosti dostávalo ruský plyn len Nemecko, si nechcem ani domýšľať.

Takže dôvodov na znepokojenie je viac ako dosť. Dúfam len, že sú to len príznaky môjho prepiateho pesimizmu a že sa mýlim.