Pre informáciu českého čitateľa treba uviesť, že ruský vysokoškolský zákon sa v mnohom líši od slovenského. My na Slovensku sme na radu jedného múdreho pána, že "trh všetko vyrieši" zrušili smerné čísla na vysokých školách ako prežitok socializmu, dôsledkom čoho je enormný počet študentov na odboroch ako je právo, manažment, ekonomika a nedostatok uchádzačov o neatraktívne technické odbory. Na Slovensku je štúdium bezplatné, a keďže za posledných 10 rokov sa počet študentov viac ako zdvojnásobil, sú dotácie štátu na jedného študenta jedny z najnižších v EU. Pokiaľ sa diskutuje o platení školného, len v rovine -- každý, alebo nikto. V súčasnosti za štúdium platia externí študenti, denní neplatia nič.

Ruská vláda bola toho názoru, že štát by mal platiť len za prípravu takého množstva odborníkov, ktoré štát v jednotlivých odboroch potrebuje a na koľko mu stačia financie. Na druhej strane, dovoľuje vysokým školám zarábať na školnom. Takže vyzerá to nasledovne: škola má akreditáciu na odbor napr. právo a akreditačná komisia jej uzná kapacitu 200 študentov. Štát si u nej objedná výchovu 80 študentov. Na prijímačky sa prihlási 700, z toho 380 splní kritériá. Prvých 80 študuje úplne zadarmo (takzvaní budžetnici) ďalších 120 musí platiť (takzvaní platniki) a ostatných odmietnu. Škola nesmie prekročiť kapacitu schválenú akreditačnou komisiou. Platí sa zvyčajne na semester vopred.

V dôsledku krízy sa na MSU (a nielen tam) množia žiadosti študentov o odklad platenia. Ako povedala Jelena Gračevová, prorektorka Moskovskej štátnej právnickej akadémie, študentom poskytujú odklad až o niekoľko mesiacov, ale študent musí zaplatiť najneskôr pred začiatkom skúškového obdobia. Univerzity musia vychádzať študentom v ústrety aj kvôli demografickej kríze, lebo začínajú pociťovať nedostatok študentov. Kým ešte pred dvomi rokmi opustilo stredné školy 1,3 milióna absolventov, tohto roku ich bolo menej ako milión.

Študenti si však môžu zobrať aj veľmi výhodnú študentskú pôžičku, ktorú splácajú až po skončení školy, keď začnú zarábať. Ďalším riešením pre študenta je požiadať o preradenie na externé štúdium, takže si môže počas štúdia sám zarobiť na školné. Ešte lepšie je, ak študent nájde podnikateľa, ktorý mu zaplatí školné s podmienkou, že potom bude u neho pracovať. Ako povedal vicepremiér Vlády RF Alexander Žukov, viac ako 90 % oslovených podnikateľov uznáva nutnosť tesnejšej spolupráce s vysokými školami a je presvedčených, že takáto forma im zabezpečí v budúcnosti kvalitných odborníkov.

V besede prorektor Kantarovič na otázku, aká je situácia s platením uviedol, že viac ako polovica vysokoškolákov platí za štúdium, ale koľko z nich má problémy s platením sa nedá odhadnúť, pretože vysoké školy štatistiky nezverejňujú. Podľa údajov súkromných VŠ, ktoré sú odkázané len na príjmy zo školného, už pocítili pokles až o 25 percent.

Na otázku, ako postupujú so študentmi, ktorí neplatia, prorektor odpovedal: "To je veľmi individuálne -- niektorým dáme odklad, niektorým dovolíme prejsť na mesačné splátky. Nemôžeme im prerušiť štúdium, keďže neplatia, ale poradíme im, aby si priniesli potvrdenie od doktora, že sú chorí a štúdium im prerušíme. Keď budú mať peniaze, môžu v štúdiu pokračovať."

A čo keď študent nemôže platiť -- vylúčite ho? "Viete, my to budeme musieť urobiť, veď keď štátne peniaze rozriedime na vzdelávanie všetkých študentov, je to voči tým, čo študujú zadarmo, nespravodlivé."

Nehrozí vysokým školám zánik, ak veľa študentov prestane platiť? "Myslím si že nie, v posledných rokoch sa prestíž vysokoškolského vzdelania veľmi zvýšila, prišlo k "masovizácii" univerzitného vzdelania a vysoké školy budú mať dosť platiacich študentov na prežitie. Vysoké školy sa prispôsobia situácii, budú znižovať ceny".

A čo v takých prípadoch, keď sa študent veľmi, ale veľmi dobre učí? "My poskytujeme možnosť požiadať o preradenie medzi "budžetnikov", samozrejme, ak sú tam voľné mesta. Ak sa študent nedostane medzi budžetnikov, dávame vynikajúcim študentom zľavy až do 50%. Samozrejme, každý rok sa to aktualizuje podľa študijných výsledkov. A možno budeme dávať zľavy až do 60%" uzavrel prorektor Kantarovič.

ZDROJ: ZDE