Nezmarené referendum si vyžaduje, aby vlády nevyužívali štátne zdroje na presadzovanie názory jednej strany. V spravodlivom a demokratickom referende nemôže byť jedna strana uprednostňovaná proti inej iba z dôvodu že stúpenci jedného názoru mali šťastie že sú teraz pri moci. Neexistuje referendová odpoveď predurčená pre "správne mysliacich ľudí", obidve odpovede sú normálne.

Prostriedky nesmú byť použité iba podľa želania vedenia politickej strany. Názor vedenia býva často odlišný od mienky ich radových členov. Stáva sa to i vo Švajčiarsku.

Z prirodzeného práva občanov na spravodlivé demokratické referendum a práva získať a šíriť informácie o výhodách a nevýhodách, je nutné aby verejné prostriedky vyčlenené na referendum boli poskytované rovnomerne obidvom referendovým stranám. Inak nemožno hovoriť o referende.

V prístupových referendách do EÚ občania rozhodujú o tom či súhlasia alebo nesúhlasia s podriadením národnej legislatívy, výkonnej a súdnej moci inštitúciám EÚ v podstate neobmedzene a bez možnosti odvolania. Sú to mimoriadne dôležité rozhodnutia. O to viac by sa mali vlády postarať o to aby referendové pravidlá boli spravodlivé a do slova a do písmena ich plnili. Nevedomosť ani tu neospravedlňuje.

Otázka v referende by mala dať predstavu o tom o čom sa má rozhodnúť. Na otázku "Ste za vstup do EÚ?" dostávame inú odpoveď ako na otázku "Ste za vstup do EÚ a za všeobecné nadradenie práva EÚ nad slovenský zákon?". Slovenská otázka je prvého typu. Tvorba otázky na Slovensku bola v rukách iba pro-EÚ orientovanej skupiny.

Je dostatok času na posúdenie výhod a nevýhod? Majú občania primerané informácie? Vo väčšine krajín, ktoré mali referendum, oficiálny čas začal po rozhodnutí o jeho konaní. Medzinárodná skúsenosť hovorí o 8 týždňoch kamapane. Na Slovensku je oficiálna referendová kampaň 12 dňová. Neexistuje reálny prístup k médiám na prezentovanie iných poznatkov o únii. Ani pre eurorealistické, či jemne eurokritické postoje. Občania nemajú informácie a najväčší tromf je zrejme ten, nech vládne Brusel, keďže ho občania nepoznajú a svoju vládu v Bratislave už poznajú. Nevie prečo by sa mal rozhodovať.

Dvojdňové referendum na Slovensku (stačí aj deň) by malo dať dosť času na cestu do refrendovej miestnosti. Či ľudia budú vedieť o čom budú hlasovať je otázné. Vyhlasovania o náhradných riešeniach (čl. 7 ústavy) v prípade neúspechu referenda a o nezáväznosti jeho výsledku, nezdvihne chuť občanov postaviť sa na nohy ísť rozhodnúť to o čom už bolo, resp. bude niekým iným rozhodnuté. Je to neetické a nehodné referenda moderného štátu hlásiaceho sa k "euroatlantickým hodnotám".

Verejné financie umožňujú v referendovej kampani vystúpenia v rádiu a televízii. Má byť zabezpečené právo na rovný prístup pre zástancov na Áno a Nie. Spravodlivosť si žiada aby obidve strany mali poskytnutý rovnaký čas vo verejnoprávnom rozhlase a v televízii.

Jednofarebnosť informácií na Slovensku vyvoláva nezáujem o referendum samotné. Opakované referendá v Dánsku spôsobili, že Dáni sa rátajú medzi najlepšie informovaných o podstate EÚ. Čo sa u nás vie o dopade ústavného dokument EÚ na Slovensko a kto ho pozná a kto čítal prístupovú zmluvu?

V referendách o EÚ sa vonkajšie subjekty ako Európska komisia a Európsky parlament mali vyhnúť ovplyvňovaniu výsledku. Ich zasahovanie je porušením práva EÚ, ktoré požaduje že zmluvy o EÚ sú prijímané v súlade s ústavným poriadkom každého štátu. Nezasahovanie do vnútorných záležitostí je základným princípom dobrého medzinárodného správania. Cudzie vlády nemajú zasahovať do domácich referend. Zahraniční politici nemajú robiť vyhlásenia na ovplyvnenie hlasovania občanov inej krajiny.

Slovenské referendum sa byť v zásade príliš podobné poslednému úspešnému ešte zo 17. 6. 1951 o mierovej zmluve piatich veľmocí či iným bežným prednovembrovým voľbám. Existujúci právny stav nie je v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenska a s garantovanými ľudskými právami občana. Oprávňuje preto podať sťažnosť na ústavný súd a prípadne aj na súd pre ľudské práva do Štrasburgu. Pomôžeme tak budúcim referendám a aj občanom.