K právnej podstate sporu

Platný zákon rozlišuje dva postupy smerujúce k vykonaniu umelého prerušenia tehotenstva. Podľa prvého z nich, upraveného v § 4 zákona, sa interrupcia vykoná na žiadosť ženy, ak o to sama písomne požiada a ak jej tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov. Zdravotnícke zariadenie musí interrupciu v takomto prípade vykonať. Odmietnuť ju môže len vtedy, keď tomu bránia zdravotné dôvody, ktoré sú presne vymedzené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR. V druhom prípade ide o umelé prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov -- ak je ohrozený život ženy, alebo zdravie alebo zdravý vývoj plodu, alebo ak ide o genetický chybný vývoj plodu. Aj v tomto prípade treba na umelé prerušenie tehotenstva súhlas alebo podnet tehotnej ženy. Z textu vyplýva, že v tomto prípade o vykonaní interrupcie nerozhoduje tehotná žena, ale lekár, resp. zdravotnícke zariadenie, t. j. žena nemá v tomto prípade na vykonanie umelého tehotenstva právny nárok -- nemôže o ňom sama slobodne rozhodnúť.

Skupina poslancov žiada od ÚS, aby vyslovil len protiústavnosť prvého z dnes platných postupov na vykonanie umelého prerušenia tehotenstva upraveného v § 4 zákona, z čoho sa dá usudzovať, že nie je proti absolútnemu zákazu interrupcií a rešpektuje ich vykonávanie minimálne zo zdravotných dôvodov podľa § 5 zákona.

Tento postoj nepriamo naznačil počas prvého pojednávania ÚS o tomto návrhu skupiny poslancov aj jej zástupca, minister spravodlivosti Daniel Lipšic. Nevyslovil sa však v akom zákonnom rámci si legálne vykonávanie umelého prerušenia tehotenstva vie on, resp. iniciátori tohto ústavného sporu predstaviť, a to azda aj z toho dôvodu, že doposiaľ mu nik nepoložil túto otázku takým spôsobom, že sa jednoznačnej odpovedi na ňu nedá vyhnúť.

Zároveň skupina poslancov žiada, aby ÚS vyslovil protiústavnosť aj ďalších ustanovení zákona o umelom prerušení tehotenstva upravujúcich postup pri vykonávaní interrupcií u maloletých a mladistvých žien, mechanizmus prerokovávania žiadosti ženy o interrupciu, postup pri preskúmaní lekárskeho záveru, že nie sú podmienky na umelé prerušenie tehotenstva. Ďalej § 10 upravujúceho umelé prerušenie tehotenstva pre cudzinky a § 11 upravujúceho úhradu, resp. príplatok za vykonanie interrupcie. Zároveň žiadajú aj vyslovenie protiústavnosti niektorých ustanovení vykonávacej vyhlášky.

Z odôvodnenia i logiky návrhu vyplýva, že skupina poslancov hlavný dôraz kladie na vyslovenie protiústavnosti § 4 zákona umožňujúceho vykonanie interrupcie na základe slobodného rozhodnutia ženy, čo v návrhu aj argumentačne solídne dokladuje. Dôvody na zrušenie ostatných napadnutých ustanovení zákona a vykonávacej vyhlášky nie sú v odôvodnení návrhu uvedené. Navrhovatelia sa len odvolávajú na ich väzbu na spomínaný § 4 zákona.

Aké sú ústavnoprávne dôsledky nálezu ÚS?

Ak ÚS v náleze vysloví, že zákon, jeho časti, prípadne niektoré jeho ustanovenia nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky strácajú tieto odo dňa vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky účinnosť, t. j. od tohto dňa nemožno podľa nich v praxi postupovať. Od tohto dňa vzniká pre NR SR povinnosť uviesť tento zákon, jeho časť prípadne niektoré jeho ustanovenia do súladu s ústavou, a to do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu. Národná rada je pritom viazaná právnym názorom ÚS. Ak v tejto lehote protiústavný zákon, jeho časť, resp. niektoré jeho ustanovenia nezmení, strácajú tieto aj platnosť, t. j. prestanú byť súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

V konaní o súlade zákona o umelom prerušení tehotenstva a jeho vykonávacej vyhlášky s ústavou prichádza teoreticky do úvahy niekoľko možných rozhodnutí ÚS. Každé z nich môže vyvolať rozdielne právne dôsledky. Skúsme si ich analyzovať.

1. Ústavný súd vyhovie návrhu skupiny poslancov v plnom rozsahu, t.j. vysloví protiústavnosť všetkých napadnutých ustanovení zákona a jeho vykonávacej vyhlášky.

   V takomto prípade nebude možné odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia ÚS v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vykonávať interrupcie na základe slobodného rozhodnutia ženy (§ 4). Zákon o umelom prerušení tehotenstva síce bude umožňovať vykonanie interrupcie zo zdravotných dôvodov, ale nebude obsahovať mechanizmus preskúmania prípadného negatívneho záveru lekára o možnosti vykonať umelé prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov. Inými slovami, v takomto prípade by bolo nielen vylúčené vykonanie interrupcie z iných ako zdravotných dôvodov, ale zároveň by bolo vážne obmedzené aj právo ženy uchádzať sa o vykonanie umelého prerušenia tehotenstva zo zdravotných dôvodov.

2. Ústavný súd vysloví "len" protiústavnosť § 4 zákona o umelom prerušení tehotenstva

   Pri tejto alternatíve by bolo možné vykonať umelé prerušenie tehotenstva len zo zdravotných dôvodov. O tom, či v danom prípade existujú zdravotné dôvody na umelé prerušenie tehotenstva by nerozhodovala tehotná žena, ale lekár. Ak by sa tehotná žena nestotožnila so záverom lekára, že u nej neexistujú zdravotné dôvody na umelé prerušenie tehotenstva, mala by možnosť požiadať o preskúmanie tohto záveru riaditeľa zdravotníckeho zariadenia, ktorý by na základe stanoviska odborného lekárskeho konzília rozhodol s konečnou platnosťou. Umelé prerušenie tehotenstva by nebolo možné vykonať v tejto situácii (prirodzene ani v situácii podľa rozhodnutia 1) ani v prípade, ak by žena otehotnela v dôsledku trestného činu (znásilnenia) a už vôbec nie v prípade, ak by sa žena uchádzala o jej vykonanie z dôvodu sociálnej núdze. Tieto dva dôvody spomínam preto, že ich za relevantné (opodstatnené) považujú aj štáty, v ktorých je vykonávanie interrupcií v súčasnosti upravené prísnejšie ako na Slovensku. Z európskych štátov by prísnejšiu úpravu malo len Írsko a Poľsko. Aj napríklad v silne katolíckom Španielsku je interrupcia legálna v prípade, ak k tehotenstvu dôjde v dôsledku znásilnenia...

3. Ústavný súd vysloví len protiústavnosť § 2 ods. 3 vyhlášky č. 74/1986 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o umelom prerušení tehotenstva

   Podľa platnej úpravy sa môže umelo prerušiť tehotenstvo na žiadosť ženy bez udania dôvodu podľa § 4 zákona do 12 týždňov trvania tehotenstva. Tá istá lehota platí v prípade, ak sa má vykonať interrupcia zo zdravotných dôvodov podľa § 5 zákona, ale s dvoma výnimkami. Bez ohľadu na trvanie tehotenstva sa dá vykonať jeho umelé prerušenie, ak je ohrozený život ženy, alebo ak sa zistilo, že plod nie je schopný života, alebo je ťažko poškodený. Z genetických dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo do 24 týždňov jeho trvania, čo upravuje ustanovenie § 2 ods. 3 vykonávacej vyhlášky.

   Toto ustanovenie vykonávacej vyhlášky je v návrhu skupiny poslancov ako jediné napadnuté z viacerých dôvod. Navrhovatelia tvrdia, že ministerstvo zdravotníctva prekročilo ústavný a zákonný rámec pre vydanie vykonávacej vyhlášky, keď oproti úprave v zákone ustanovilo možnosť prerušiť tehotenstva z genetických dôvodov do 24 týždňov jeho trvania, na čo nebolo splnomocnené, t. j žiadajú vyslovenie protiústavnosti § 2 ods. 3 vykonávacej vyhlášky z formálno-právnych dôvodov. Je potrebné objektívne konštatovať, že tento argument sa dá ťažko vyvrátiť, a preto sa aj právnici z radov zástancov platnej právnej úpravy interrupcií vyslovujú v tom smere, že rozhodnutie, ktorým by ÚS vyslovil protiústavnosť tohto ustanovenia vykonávacej vyhlášky je vysoko pravdepodobné.

   Ak by ústavný súd vyslovil protiústavnosť § 2 ods. 3 vykonávacej vyhlášky, mohlo by sa tehotenstvo umelo prerušiť z genetických dôvodov len do 12 týždňov jeho trvania.

   V tejto súvislosti treba oceniť, že skupina poslancov predložila pred niekoľkými dňami do legislatívneho procesu návrh novely zákona o umelom prerušení tehotenstva, podľa ktorého by možnosť vykonať interrupciu z genetických dôvodov do konca 24 týždňa tehotenstva bola priamo upravená v zákone a zároveň by sa zrušilo napadnuté ustanovenie § 2 ods. 3 vykonávacej vyhlášky. Treba veriť, že tento návrh získa v parlamente dostatočnú podporu.

4. Ústavný súd odmietne návrh skupiny poslancov v plnom rozsahu

   V tomto prípade bude aj ústavne relevantným orgánom -- Ústavným súdom SR -- vyslovené, že platná právna úprava umelého prerušenia tehotenstva je v súlade s ústavou a niet preto ústavných dôvodov ju meniť.

Aké môžu byť spoločenské dôsledky rozhodnutia ÚS, ktorým vyhovie návrhu skupiny poslancov ?

Rozhodnutím ÚS sa podľa môjho názoru nijako dramaticky nezmení počet žien, ktoré si nebudú želať porodiť dieťa, a preto sa budú usilovať, aby sa ich tehotenstvo umelo prerušilo, pričom drvivá väčšina dospeje k tomuto neľahkému rozhodnutiu na základe závažných dôvodov. Určite to nebudú len zdravotné dôvody, ale často aj uvedomenie si skutočnosti, že ich sociálna situácia im neumožní vytvoriť podmienky pre dôstojný život a výchovu ich dieťaťa, resp. uvedomenie si skutočnosti, že nie sú na rodičovskú úlohu ešte dostatočne pripravené. Žiaľ, zrejme výrazne neklesne ani počet žien, ktoré otehotnejú v dôsledku násilného trestného činu.

Ak by však ÚS vyslovil vo svojom rozhodnutí protiústavnosť § 4 zákona o umelom prerušení tehotenstva alebo vyhovel návrhu skupiny poslancov v plnom rozsahu, dostanú sa ženy usilujúce o prerušenie svojho tehotenstva z právneho hľadiska do úplne inej situácie. Na Slovensku by vtedy bolo totiž legálne už len vykonanie interrupcie zo zdravotných dôvodov. Čo sa dá v tejto situácii očakávať?

Časť žien sa nesporne "zmieri s osudom" a prinesie na svet pôvodne "neželané" deti. Časť z týchto detí aj napriek všetkému možno prežije svoje detstvo a mladosť v usporiadanej a sociálne zabezpečenej rodine. Časť z nich určite nie. Nemalá časť žien bude aj napriek existujúcej právnej úprave hľadať cestu k umelému prerušeniu svojho tehotenstva, a to aj za cenu obchádzania zákona. Dá sa očakávať, že viaceré z nich sa pokúsia o "potratovú turistiku" do krajín s liberálnejšou úpravou umelého prerušenia tehotenstva. Viaceré z nich sa budú usilovať o interrupciu aj na Slovensku, napr. "presviedčaním" lekárov, že ich tehotenstvo je potrebné prerušiť zo zdravotných dôvodov. Ak sa dnes hovorí o vysokej miere korupcie v zdravotníctve, tak naznačený právny stav by určite neprispel k jej zníženiu. V tejto súvislosti sa žiada podotknúť, že aj podľa skutkovej podstaty dnes platného trestného zákona hrozí za umelé prerušenie tehotenstva vykonané inak, ako spôsobom prípustným podľa tejto právnej normy, v lepšom prípade (ak napr. pri ňom nebude žene spôsobená ťažká ujma na zdraví) trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažný trest či zákaz činnosti. Treba zdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia trestného zákona možno potrestať nielen lekárov, ale aj iné osoby, ktoré ich v takýchto "aktivitách" chcú alebo budú chcieť zastúpiť. Navyše zo sprísnenia zákonnej úpravy umelého prerušenia tehotenstva by logicky mohol vyplynúť aj ďalší legislatívny krok -- sprísnenie trestno-právneho postihu osôb, ktoré vykonali interrupciu zákonom nedovoleným spôsobom.

Niekomu sa môže zdať, že popisujem budúcnosť priveľmi pesimisticky. Nechcem s týmto názorom polemizovať, len poukázať na fakt, že k takýmto situáciám dochádza vo zvýšenej miere v tých krajinách, ktoré v posledných rokoch pristúpili k obmedzeniu legálneho prístupu k umelému prerušeniu tehotenstva.

Negatívne dôsledky obmedzeného prístupu k interrupciám, by po rozhodnutí ÚS, ktorým by vyslovil protiústavnosť § 4 zákona o umelom prerušení tehotenstva alebo vyhovel návrhu skupiny poslancov v plnom rozsahu, aspoň čiastočne mohla zmierniť NR SR. Táto by mohla v medziach právnych názorov vyslovených v rozhodnutí ÚS novelizovať zákon o umelom prerušení tehotenstva, tak že by ustanovila popri zdravotných dôvodoch aj ďalšie relevantné dôvody, pre ktoré by umelé prerušenie tehotenstva bolo možné povoliť, resp. pri ktorých by tehotná žena mala na vykonanie interrupcie obligatórny nárok a tiež by ustanovila v tomto zákone aj ústavne nespochybniteľný mechanizmus rozhodovania o žiadosti ženy o umelom prerušení jej tehotenstva. Čím skôr by NR SR takto reagovala, tým väčšmi by sa aspoň časovo zmiernili naznačené negatívne dôsledky zmien v právnej úprave umelého prerušenia tehotenstva, ktoré môže, ale nemusí vyvolať rozhodnutie ÚS. Inou otázkou je, či by sa našla na tento legislatívny krok politická vôľa.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO