V duševnej oblasti tento mechanizmus spätného pôsobenia neexistuje, jedine mienka je dôležitá. Informácia nie je v nijakom prípade pravdou, je iba čiastočným usporiadaním faktov. Jej interpretácia môže vytvoriť odkaz, ten však v počiatočnom úmysle autorov absentoval. V tom tkvie celý rozdiel. Je obrovský, pretože ide jednak o manipuláciu a o produkt obtiažnosti dešifrovať svet.

Pokiaľ ide o všeobecnú metódu propagácie posolstiev/odkazov, komunikácia sa stala privilegovaným nástrojom ideológií, z ktorých dokonale preberá štruktúru: zaujatosť, čiastočná a jednostranná analýza reality, ktorá ju umožňuje posilniť, zmocniť sa presvedčenia. Rozvoj komunikačných "vied" prispieva k prijateľnej hypotéze, podľa ktorej žijeme v ideologických časoch bez toho, aby sme to vnímali. V časoch určite rozumných, ale v ktorých kritériá rozumu spočívajú len na skúmaní z vedeckej stránky.

Navyše podľa ideologických kategórií sa zdajú dôležité témy súčasnosti vyčerpané: za alebo proti globalizácii, liberalizmus, udržateľný rozvoj, pacifizmus, imperializmus atď. Dokonca aj kategórie dobra a zla sa vracajú. Ideológie samozrejme nezmizli zo sveta po páde Berlínskeho múru, ale pragmatické víťazstvo trhovej ekonomiky malo sklon nechať pozabudnúť na to, že kapitalizmus bol nielen konkrétnym systémom organizácie, ale i ideológiou.

* * *

Kapitalizmus, ako konkrétny systém organizácie, je pragmaticky zdokonalený do tej miery, ako sa poukazuje na jeho nedokonalosti. Aj keď získané vylepšenia nás vzďaľujú od jeho pôvodnej architektúry. Naopak kapitalizmus ako ideológia reformuje realitu, aby sa naďalej zhodovala s rýdzou kresbou systému.

Toto všetko sa mi zdalo samozrejmé počas medzinárodnej konferencie o globalizácii, na ktorej som sa zúčastnil vo februári na Kube. Účastníci od začiatku poznali posolstvo, ktoré malo byť odovzdané a a priori sa k nemu pripájali. Obvinená bola kapitalistická globalizácia a akt obvinenia obsahoval zvyčajné klišé: nadvláda finančného kapitálu, ľahostajnosť voči spoločnosti, oddelenie ekonomiky od sociálnych aspektov, akceptácia neudržateľných nerovností medzi krajinami a v rámci každej krajiny, úloha jednotlivých medzinárodných finančných inštitúcií (MMF, Svetová banka) a Svetovej obchodnej organizácie, ktorú zohrávajú pri vynútení si tejto akceptácie.

Niektorí považovali súčasné kŕče systému za počiatok poslednej fázy kapitalizmu. Všetky nešťastia krajín Latinskej Ameriky a vo všeobecnosti sveta mali spôsobiť vonkajšie príčiny, ako sú globalizácia, medzinárodné organizácie, kapitalistické vykorisťovanie. Ani jedno nevzniklo z vnútorných príčin, napríklad kvôli politickým režimom, korupcii, "vnútornému vykorisťovaniu človeka človekom".

* * *

Podráždené reakcie z týchto dlhých litánií, analýz veľakrát opakovaných a nesúdržných priblížení či rozvíjaní nedali na seba dlho čakať. Nešlo však o obyčajnú konferenciu proti globalizácii, keďže miesto, kde sa odohrávala, jej prisúdilo jedinečný charakter. Nie je Kuba posledným skutočným útočiskom socializmu 20. storočia? A kritika globalizácie neústila aspoň do čiastočného uznania jej politicko-ekonomického režimu?

Nuda neskôr vystriedala počiatočný záujem. Napokon, veľa označených faktov už bolo dokázaných, aj keď ich vysvetlenie nemôže byť monokauzálne. Situácie extrémneho sociálneho utrpenia, ktoré rečníci odsúdili, boli skutočne neprijateľné napriek tomu, že niektoré mechanizmy, ktoré k nim viedli, boli prijateľné. Prečo by ekonómovia Latinskej Ameriky nemali byť rovnako oprávnení odsúdiť politiku Medzinárodného menového fondu v období nazývanom stratené desaťročie (90. roky) ako napríklad Joseph Stiglitz?

Napriek jednoznačnému ideologickému charakteru v dôsledku miesta konania a prítomnosti Fidela Castra sa mi zdala konferencia opačným obrazom tých, na ktorých sa zvyčajne zúčastňujem v Európe a/alebo v Spojených štátoch.

Domnienka, že debaty vedené u nás boli rovnako ideologické, že mnohé uznávané konferencie boli tiež podnikom určeným na presvedčovanie a odovzdanie dobrých "odkazov", sa teda zosilňovala. Určité obvinenia sú tu menej ostré, jazyk pravdepodobne prísnejší, ale nebol výsledok rovnaký? Na týchto schôdzkach dominujú prednášky o tom, že konkurencia je vždy a všade (až na niekoľko výnimiek, často zabúdaných), zachovanie čo možno najväčšej slobody pre podniky a kapitál je kľúčom k efektívnosti. Na to nadväzuje nutnosť zníženia nadmerných výhod pre zamestnancov na plný úväzok v Európe.

Najvýznamnejšie a najvplyvnejšie smery vo vedeckom výskume ekonómie, intelektuálne konštrukcie vzbudzujúce obdiv, sa prikláňajú k týmto záverom. Ekonomický problém sa vyskytuje iba tam, kde sa bráni systému fungovať tak, aby uspokojil tlak verejnosti v prospech prerozdelenia. Ekonomika a politika ešte neboli dostatočne oddelené. Biedne ekonomické výsledky Európy, ako aj jej vysoká úroveň nezamestnanosti sa kladú za vinu najmä Zákonníkom práce a sčasti intervencionizmu vlád. Nezávislosť Centrálnej európskej banky a Pakt stability v malej miere čelia tejto druhej disfunkcii. Nároky globalizácie a atraktivita území si napokon vynútia potrebné reformy aj v záujme pracujúcich.

* * *

Celkovo vzaté, po zredukovaní odkazov na ich najjednoduchšie výrazy, sa odsudzuje štatút kapitálu na Kube a u nás štatút práce. Samozrejme je to trochu schematické, lebo medzi týmito dvoma kategóriami konferencií sa vždy nachádzajú menej krajné pozície, ale sú komplexnejšie zakotvené v historickej realite, takže jadro odkazu zostáva. Sociálne nepokoje (vzťahy sily) sa tak zdajú skutočnou výzvou ekonomických systémov a každý sa ich usiluje buď ideológiou, alebo nátlakom (diktatúra proletariátu) zmierniť.

Napokon, nie je možné tvrdiť, že pravda je na strane systému, ktorý prežil? Hádam pod podmienkou, že sa priveľmi nevzdialil od formy, v ktorej prežil. Kapitalizmus zvíťazil, pretože sa neprestajne prispôsoboval, preberajúc niektoré prvky od socializmu: sociálna podpora, vzdelanie a ďalšie verejné služby. Takisto sa mu podarilo zabrániť, aby sa vo väčšej časti druhej polovice 20. storočia nerovnosti nestali neznesiteľnými. Tieto prispôsobenia garantovali pracujúcim, že budúcnosť má nádej. Ale odkazy odovzdávané v súčasnosti pod nadvládou nezaistenej ideológie, by mohli prispieť k tomu, že pôjdeme proti toku histórie.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO