28. 2. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
28. 2. 2003

Nacizmus a komunizmus

Krívajúca analógia

Adolf Hitler vo svojej knihe Mein Kampf píše, že znalosti marxizmu čerpal z čítania sociálnodemokratickej tlače vo Viedni. Lenže ak by bol čítal sociálnodemokratickú tlač v Nemecku, zistil by markantný rozdiel. Ideológiu rakúskych sociálnych demokratov nazývali austromarxizmus. Používala oveľa radikálnejšiu rétoriku, ako to bolo v Nemecku.

Na začiatku 20. storočia sa v robotníckom hnutí rozpútal ideový spor, ktorý po vojne zavŕšil rozpad sociálnodemokratických strán: pravica si ponechala pôvodný názov, príslušníci ľavice si zväčša zvolili názov komunistická strana. Hoci medzi týmito stranami prebiehal ostrý boj, Adolf Hitler medzi nimi nijaký rozdiel nevidel, a pritom v Nemecku bola sociálna demokracia po istý čas súčasťou vládnej koalície, kým komunisti vždy boli radikálnou opozíciou.

Klamlivé pojmy

Pri skúmaní a hodnotení minulosti nás často mýli používanie pojmov, ktoré boli vytvorené viac-menej náhodne. Napríklad medzi talianskym a nemeckým fašizmom boli značné rozdiely. Dokonca sa dá tvrdiť, že ak by sa Mussolini (ako to urobil španielsky diktátor Franco) nedal zlákať do vojny na strane Hitlera, USA by ho boli po vojne akceptovali rovnako ako Franca. V Taliansku bola totiž veľmi silná komunistická strana.

Komunizmus je rovnako nepresný pojem, ktorý možno spájať s viacerými významami. Bežne sa síce stotožňuje s absolútnym odstránením súkromného vlastníctva, ale napríklad Marx a Engels ho skôr chápali ako vyústenie dejín, kde sa umožní slobodný rozvoj každej osobnosti a kde bude platiť zásada, podľa ktorej bude každý pracovať podľa svojich schopností a za prácu bude odmeňovaný podľa svojich potrieb.

Marxizmus a demokracia

Adolf Hitler má vo svojej knihe zaujímavý postreh: tvrdí, že marxizmus je neoddeliteľne spojený s parlamentnou demokraciou. Tu mal pravdu. Dokonca v ZSSR existoval parlament, ktorý mal podľa ústavy rovnaké právomoci ako v demokratických štátoch. V nacistickom Nemecku sa zvolával Ríšsky snem iba preto, aby mu vodca oznámil svoje významné rozhodnutie. Ani na zjazdoch nacistickej strany sa nehlasovalo.

Po druhej svetovej vojne sa vo východoeurópskych krajinách zväčša zachoval systém niekoľkých politických strán, pravda s výsadným postavením komunistickej.

Pokušenie analógie

Autor tohto článku sa musí priznať, že keď ako poslucháč histórie absolvoval seminár o problematike fašizmu, veľa s vyučujúcou i kolegami diskutoval o analógiách medzi fašizmom a stalinizmom. Lenže je tu niekoľko významných okolností.

Kto si prečíta Mein Kampf, môže vidieť, že nacistické zločiny vyplývali priamo z nacistickej ideológie. V tom bol Hitler možno až priveľmi veľavravný. Zločiny stalinizmu boli popretím marxizmu. Ním vytýčené ciele a ideály skompromitovali takým spôsobom, že boj za ich očistenie bude nesmierne ťažký.

Navyše, nik nemôže poprieť, že tu bol nielen rok 1968 vo vtedajšom Československu, ktorého skutočným ústredným heslom bolo "vrátiť socializmu jeho ľudskú tvár". Proti deformovaniu ideálov socializmu už pri prvých náznakoch vystúpila Róza Luxemburgová a proti stalinizmu bojoval nielen Josip Broz-Tito, ale napríklad aj Ernesto Guevara. Ale to sú iba najznámejšie mená. Pri štúdiu dejín mnohých komunistických strán by sme mohli zistiť, že tam skoro vždy existovalo krídlo alebo aspoň skupina, ktorá sa rôznymi spôsobmi dištancovala od stalinizmu. Týka sa to napríklad Komunistickej strany Nemecka, Talianska, Francúzska, Japonska, ale aj Československa. Aj oficiálne dejiny komunistických strán boli dejinami ideových sporov, kde "pravoverní" bojovali s "úchylkármi".

Podstata deformácií marxizmu

Možno tí, čo absolvovali rôzne kurzy marxizmu, si spomenú, že jedným z jeho filozofických základov bola dialektika. Aj tu ide o mýliace slovo, lebo dialektika zväčša znamená tú súčasť rétoriky, ktorá učí ako úspešne viesť dialóg trebárs s názorovým protivníkom. V marxizme však mala význam filozofickej doktríny, že svet je v neustálom pohybe, ktorého hybnou silou je boj, ale aj jednota protikladov. Ak mal marxizmus odôvodňovať totalitnú diktatúru, musela sa z neho vytrhnúť najdôležitejšia časť -- právo na oponentúru -- hoci dokonca aj samotný Stalin hovoril o slobode kritiky, lenže ju doplnil doktrínou nutnosti sebakritiky, čo sa za jeho vlády rovnalo príkazu k politickej samovražde.

Ľavica nesmie byť usmernená

Trpko zaplateným poučením z dejín je, že nemôže a nesmie existovať jediná politická strana, ktorá by hlásala a viedla boj za ľavicové ideály. Malo by ich byť niekoľko. Lenže dodnes sa ukazuje, že ľavicoví politickí lídri zväčša nevedia rozlíšiť jemnú hranicu medzi nutnosťou oponovať či viesť polemiku a nepriateľstvom. Dejiny sú zaplnené príkladmi bratovražedného boja medzi rôznymi ľavicovými smermi. A viac ako bolestným pravidlom dejín je, že najviac sa nenávidia frakcie. Lenže ak aj dejiny ponúknu niektorej ľavicovej strane znova veľkú moc, jej lídri by nemali zabudnúť, že budú vždy potrebovať spriaznených oponentov.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       28. 2. 2003
28. 2. 2003 Václav Klaus se stal českým prezidentem
1. 3. 2003 Má ČR takového prezidenta, jakého si zaslouží? Jan  Čulík
28. 2. 2003 Volba prezidenta -- jaké to bulvární téma! Jan  Čulík
27. 2. 2003 Ben Bradlee: Politikové dnes lžou líp než kdy předtím Jan  Čulík
28. 2. 2003 První muž na Hradčanech je i symbolem spravedlnosti vedle andělů a Boha Ivo V. Fencl
28. 2. 2003 Bůh, pašovaný do paragrafů evropské Ústavy Štěpán  Kotrba
28. 2. 2003 O fanfarónství a dvouocasém prezidentovi Hugo  Schreiber
28. 2. 2003 OST-RA-VAR: Dobré hry na ostravském divadelním festivalu Jitka  Peřinová
27. 2. 2003 NA PAVLAČI: Třetí volební zkouška Hugo  Schreiber
27. 2. 2003 Prezident pre ťažké časy Oskar  Krejčí
27. 2. 2003 Agónie v České televizi pokračuje Jan  Čulík
27. 2. 2003 Prezidentská volba: Počítám, počítáme...kdo je nejlepší? Miloš  Dokulil
27. 2. 2003 Za co se udělují zápočty na škole, kde učí Jan Sokol a Zdeněk Pinc Jan  Čulík
27. 2. 2003 Ave Caesar aneb kdyby blbost nadnášela... Štěpán  Kotrba
28. 2. 2003 Je neférové kritizovat pouze FHS UK Eduard  Piňos
27. 2. 2003 NOVÉ POVĚSTI ČESKÉ
tentokráte o Libuši
Pusť voly, roucho změň, na kůň se rač posadit a s námi jeti
Hugo  Schreiber
28. 2. 2003 Svržení diktátora nebo inscenovaná fraška? Stanislav  Holubec
27. 2. 2003 Štátu chýba nová generácia nezaťažených pracovníkov rezortu vnútra i tajnej služby Peter  Takáč
27. 2. 2003 Odkaz Víťazného februára Martin  Muránsky, Radovan  Geist
27. 2. 2003 Válka v Iráku se připravuje, občanská válka v USA již začala Radim  Valenčík
28. 2. 2003 Holokaust ako súčasť našej kultúry Martin  Domček
28. 2. 2003 Bludný kruh hrôzy Tibor  Kružlík
28. 2. 2003 Krívajúca analógia Peter  Greguš
1. 3. 2003 Železný trumf nového prezidenta ČR? Karel  Mašita
28. 2. 2003 Prečo Židia na celom svete vkladajú viac dôvery do armády USA ako do mierového hnutia Natan  Sznaider
28. 2. 2003 Židia na Slovensku desať rokov po... Peter  Salner
27. 2. 2003 Spása světa podle Fidela Castra Zdeněk  Jemelík
26. 2. 2003 Jsme svědky rozkladu atlantického společenství?
26. 2. 2003 Vysokoškolští učitelé se v ČR chystají stávkovat
26. 2. 2003 Konference ve Florencii
26. 2. 2003 ÚOHS: Tvrdý nátlak paní Válové z Media Observatory by byl bojkotem práva
25. 2. 2003 Media Observatory: Český antimonopolní úřad ignoruje ústavní pořádek
5. 2. 2003 Pošta redakci
4. 2. 2003 Hospodaření OSBL za leden 2003 Jaroslav  Štemberk
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Názory a argumenty ze Slovenska RSS 2.0      Historie >
28. 2. 2003 Prečo Židia na celom svete vkladajú viac dôvery do armády USA ako do mierového hnutia Natan  Sznaider
28. 2. 2003 Krívajúca analógia Peter  Greguš
28. 2. 2003 Židia na Slovensku desať rokov po... Peter  Salner
28. 2. 2003 Bludný kruh hrôzy Tibor  Kružlík
28. 2. 2003 Holokaust ako súčasť našej kultúry Martin  Domček
27. 2. 2003 Ako zviditeľniť neviditeľné Damas  Gruska
24. 2. 2003 Zlatá éra sa skončila, Rybníčkov "očisťovací" tím v STV začal svoju kúru Martina  Nemethová
24. 2. 2003 O agentúre rozhodne dotazník Jana  Matúšová
24. 2. 2003 Slovenské referendum o EU: "Nemôžeme chodiť do každého domu" Jana  Matúšová
24. 2. 2003 Sterilizácia Rómok: Rasizmus a diskriminácia vo slovenských nemocniciach? Martina  Ferenčíková
24. 2. 2003 O sterilizácii rómských žien Lubomír  Sedláčik
17. 2. 2003 Hlúpa rozprávka o múdrom Jánovi, alebo že by to bolo naopak? Andrej  Sablič
14. 2. 2003 Kocky sú hodené! Pavol  Stach
12. 2. 2003 Lokálky: prežitok minulosti, alebo perspektívna regionálna doprava? Aleš  Bílek
12. 2. 2003 Zmení štrajk ortieľ nad železnicami? Karol  Labaš

Hitler a historie nacismu RSS 2.0      Historie >
28. 2. 2003 Krívajúca analógia Peter  Greguš
19. 2. 2003 Mein Kampf: Adolf Hitler o sebe a svojich cieľoch Peter  Greguš
19. 2. 2003 Mein Kampf a 21. storočie Peter  Greguš
5. 2. 2003 Géniovia priemernosti - poučenia z nástupu fašizmu Peter  Greguš
3. 2. 2003 Hitler   
28. 1. 2003 Cesta k diktatúre Peter  Greguš
24. 1. 2003 Diskuse o zničení Německa a o nacistické vině pokračuje   
21. 1. 2003 Byla válka proti Hitlerovi vedena morálně?   
20. 1. 2003 Vznik NSDAP Peter  Greguš
14. 1. 2003 PODIVEN: Manipulace s dějinami první republiky Věra  Olivová
3. 12. 2002 BBC: Vyhnání Němců je tématem minulosti   
23. 10. 2002 Aktivistická česká publicistika za okupace aneb příběh záhadně zmizelého novináře Jaroslava  Čajová
9. 10. 2002 Před 64 lety probíhala okupace českého pohraničí Jaroslava  Čajová
9. 10. 2002 Zapomenuté pohraničí - zapomenuté osudy Jaroslava  Čajová, Josef Bartoš

Neonacismus a extremistická hnutí v současné Evropě RSS 2.0      Historie >
28. 2. 2003 Krívajúca analógia Peter  Greguš
24. 2. 2003 Putovanie pocitovým svetom pacifizmu v Nemeckej spolkovej republiky   
19. 2. 2003 Mein Kampf: Adolf Hitler o sebe a svojich cieľoch Peter  Greguš
19. 2. 2003 Mein Kampf a 21. storočie Peter  Greguš
10. 2. 2003 Diskriminácia -- vec, o ktorej sa nepatrí hovoriť Radovan  Geist
5. 2. 2003 Géniovia priemernosti - poučenia z nástupu fašizmu Peter  Greguš
24. 1. 2003 Diskuse o zničení Německa a o nacistické vině pokračuje   
12. 1. 2003 Pochodňový pochod neonacistů a paradigma doby Štěpán  Kotrba
12. 1. 2003 Židovské město: fašisté neprošli Petr  Záras
19. 11. 2002 Bůh stvořil NATO   
11. 10. 2002 Chce vláda ČSSD poručit větru, dešti? Filip  Rožánek
18. 9. 2002 Hitler Eugen  Haičman
17. 5. 2002 Zpráva o nacionalistických, fašistických a rasistických aktivitách v ČR let 1999-2000   
13. 5. 2002 Národnostní a náboženské menšiny v tisíciletých dějinách českých zemí Jaroslav  Pánek
9. 5. 2002 Němci měli kolektivní odpovědnost za válečné zločiny Bořivoj  Čelovský