Poskytovanie neúplných a nepresných informácií

Rómky sa stretávajú v nemocnici s tým, že im nechcú poskytnúť úplné či presné informácie. Majú stále pocit, že v nemocniciach je voči nim nepriateľská atmosféra a nie sú tam vítané. Pokiaľ ide o samotnú antikoncepciu, veľa sa o nej na rozdiel od nerómskych žien nedozvedia. Je to porušenie reprodukčných práv, pretože lekári rómske pacientky o antikoncepčných metódach neinformujú vôbec alebo ich informujú nedostatočne. Volia hneď sterilizáciu, pričom sa žena, ktorá ju nedobrovoľne podstúpi, ani nedozvie o jej vedľajších účinkoch. V prípade cisárskych rezov a sterilizácií sa slovenskí lekári často nevenujú dôkladnému a prehľadnému zváženiu implikácií rozličných možností liečby a kontroly pôrodnosti a dôvodom pre svoje odporučenia. Mnohé Rómky, ktoré sterilizovali alebo u ktorých je takéto podozrenie, majú v dôsledku tohto zákroku zdravotné ťažkosti. Trápi ich nepravidelná menštruácia, bolesti hlavy, krvácanie a infekcie. Presne tieto problémy súvisia so sterilizáciou. Zriedkavo rómske ženy trpia klinickou depresiou.

Zdravotnícki pracovníci popierajú tieto obvinenia. Medzi lekármi, ktorých autorky správy navštívili, boli aj takí, ktorí vyslovili názor, že pohovor o antikoncepcii s pacientkou je povinnosťou obvodného gynekológa, i keď obvodní gynekológovia nemajú právo vykonávať sterilizácie, ani ich nevykonávajú. Pokiaľ ide o antikoncepciu, tvrdia, že Rómky o ňu nemajú veľký záujem.

Útoky a diskriminácia v pôrodniciach

Počas výskumu boli odhalené prípady diskriminácie Rómok v pôrodniciach a v niektorých gynekologických ordináciách. Často sa sťažovali na segregáciu, diskriminačné zaobchádzanie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a fyzické a verbálne útoky. Vo väčšine prípadov sa od nich žiada, aby používali oddelené hygienické priestory a nedovoľuje sa im chodiť do iných nemocničných zariadení, ako sú jedálne alebo bufety. Jeden lekár vysvetľoval, že segregovanie Rómok je potrebné na ochranu bielych žien a pre rešpektovanie ich "práv": "Biele ženy nechcú byť s primitívnymi, nevzdelanými Rómkami. Musíme rešpektovať aj práva nerómskych žien."

Bývalý minister zdravotníctva MUDr. Roman Kováč považoval segregáciu na základe rasových predsudkov za nepravdivú. Všetko zhodnotil len ako náhodu. V roku 2000 zaslala jedna slovenská mimovládna organizácia na ministerstvo zdravotníctva sťažnosť. To zareagovalo iba vyhlásením, že Rómky sú oddeľované na základe ich vlastného želania a uviedlo, že je to "dôsledok toho, že niektoré rómske pacientky sú nedisciplinované a nerešpektujú nemocničné predpisy".

Diskriminácia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

Rómske pacientky sa stretli aj s nedostatočnou lekárskou starostlivosťou, jej zlyhaním v prípadoch núdze a ohrozenia života a s korupciou medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Dôvodom, prečo im lekári neposkytli dostatočnú lekársku starostlivosť, je aj predpojatosť vychádzajúca z nadmernej plodnosti rómskych žien. Vzhľadom na nedostupnosť dopravy sa musia Rómky zmieriť s tým, že im nebude poskytnutá dostatočná starostlivosť. Rómky musia často dávať alebo platiť úplatky za služby, ktoré prepláca poisťovňa.

Fyzické a verbálne útoky

Samozrejmosťou sú pre zdravotníkov aj fyzické a verbálne útoky. Verbálne útoky majú zvyčajne formu rasistických nadávok týkajúcich sa plodnosti, sexuality a materských schopností rómskych žien. Nie je zriedkavé vidieť, ako sa Rómky musia brániť napríklad fackám. Od týchto prejavov je už blízko k sexuálnemu zneužívaniu. Rozhovory s vyše 30 zdravotníckymi pracovníkmi na východnom Slovensku odhalili hlboko zakorenené predsudky voči Rómom, široko rozšírenú predpojatosť a nepriateľstvo. Vnímajú ich ako problémových, ako skupinu, ktorá Slovensku spôsobuje ťažkosti a zbytočne zaťažuje systém zdravotnej starostlivosti. Je pravda, že so ženou Nerómkou, ktorá má viac detí, sa zdravotnícky personál baví inak. Dokonca médiá prinášajú často informácie o udelení ocenenia za mnohonásobné matky. Vo verejnosti je známe, že Rómky opúšťajú po pôrode nemocnicu a svoje deti v nej nechávajú. Nik sa však nemal možnosť dozvedieť, aké sú ich skutočné dôvody. Sú to práve lekári a celý zdravotnícky personál, ktorí týmto pacientkam znepríjemňujú pobyt v pôrodnici, a tak z nej zutekajú. Na druhej strane sa chcú aj postarať o deti, ktoré majú doma.

Odopieranie prístupu k zdravotnej dokumentácii

Jedným z prípadov, keď sa Rómka nedostala k svojej zdravotnej dokumentácii, je aj výrok riaditeľa nemocnice v Krompachoch: "Nie je možné ukázať vám zdravotnú dokumentáciu." Slovenská legislatíva zaručuje pacientom prístup k ich zdravotnej dokumentácii. Výskum však odhalil, že prax je iná. Zákon o zdravotnej starostlivosti vstúpil do platnosti v roku 1994, no Ministerstvo zdravotníctva SR ešte nevydalo nijaký vykonávací predpis o praktických otázkach prístupu k zdravotnej dokumentácii. Keďže pokyny neexistujú, nemocnice zákon obchádzajú. Absurdnosťou však je aj to, že k zdravotnej dokumentácii sa nedostanú ani právni zástupcovia žien, ktoré sa na nich obrátili. Ministerstvo zdravotníctva však nepodalo v tomto probléme pomocnú ruku.

Sterilizácie -- zločin genocídy

Na všetky tieto šokujúce zistenia sa vzťahujú medzinárodné dokumenty, ktoré sa v slovenských nemocniciach porušujú, a kompetentní sa naďalej hrajú na to, že autorky správ vychádzali z nepodložených dôkazov. Existuje niekoľko predpisov, ktoré zaväzujú vládu Slovenskej republiky, aby sa zaoberala zistenými závažnými prípadmi porušovania ľudských práv vrátane reprodukčných práv rómskych žien. Patria medzi ne: Pakt o občianskych a politických právach, Pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o prevencii a trestaní trestných činov genocídy, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), Dohovor o odstránení rasovej diskriminácie a Dohovor o zabránení mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o zabránení mučeniu. Vynútená sterilizácia zameraná na určitú etnickú alebo rasovú skupinu spadá do skupiny zločinov genocídy, ktoré sa v medzinárodnom práve považujú za najhoršie zločiny. Ak by sa sterilizácia rómskych žien na Slovensku potvrdila s tým, že bola vykonávaná "s úmyslom celkovo alebo čiastočne" zničiť cieľovú rasovú skupinu, mohol by byť tento postup označený ako zločin genocídy.

Vláda musí dať sterilizácie prešetriť

Na vláde SR teraz je, aby čo najskôr vytvorila nový nezávislý orgán alebo jestvujúci štátny orgán poverila preskúmaním všetkých obvinení a sťažností. Samozrejme, prešetrovanie by malo byť nepretržité a malo by zabezpečiť pravdivé informácie a na základe nich rozsah vynútených alebo násilných sterilizácií. Ženy, ktoré boli sterilizované, by vláda mala finančne odškodniť a ministerstvo spravodlivosti, vnútra a orgány činné v trestnom konaní by mali odhaliť všetkých zdravotníckych pracovníkov zapletených do týchto neľudských praktík. Parlamentu autorky správy odporučili, aby urobil v tomto smere niektoré legislatívne kroky. Minister zdravotníctva by mal vypracovať politiku reprodukčného práva, upraviť právne predpisy týkajúce sa práv pacientov podľa medzinárodných dokumentov a venovať sa aj školeniu gynekológov a pôrodníkov o tomto probléme. Pozitívom by bol určite sterilizačný zákon, ktorý by definoval podmienky sterilizácie.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

Originál správa vo formáte PDF:

brozura_sk_1 [PDF, 6,5 MB]
brozura_sk_2 [PDF, 1,3 MB]
brozura_sk_3 [PDF, 162,0 kB]

Dokumenty na stiahnutie vo formáte DOC:
Výňatky zo správy "Telo i duša: Násilné sterilizácie a ďalšie útoky na reprodukčnú slobodu Rómov na Slovensku":

Vynútené a násilné sterilizácie
Svedectvá
Diskriminačná úroveň starostlivosti
Odopieranie prístupu k zdravotnej dokumentácii
Odporúčania
Zhrnutie

Poznámka editóra BL: Pikantné zostáva, že správu Telo i duša zverejnila Poradňa pre občianske a ľudské práva, spolu s Centrom pre reprodukčné práva presne trinásť rokov po tom, čo Charta 77 vydala dokument nazvaný "O sterilizacii romských žen" - 28.januára 1990...