Mladá košická právnička nevládnych organizácií Barbara Bukovská je jednou z tých, ktorí rozvírili najnovšiu aféru s údajnou sterilizáciou rómskych žien, najmä na východnom Slovensku. Podpredseda vlády pre ľudské a menšinové práva Pál Csáky, ktorému kritici právom vyčítajú, že vidí hlavne záujmy maďarskej menšiny, reagoval tentoraz rázne : Podal trestné oznámenie, takže ak sa ukáže obvinenie vznesené voči lekárskej obci nepravdivým, čaká autorov fámy trestné stíhanie. A zrejme už niektorým pseudoaktivistom začína byť horúco.

Svedčia o tom reakcie práve zmienenej dámy. Keď na ňu médiá začali naliehať, aby poskytla konkrétnejšie údaje, zneli odpovede napr. v štýle že "nemá čas, nie je to jej poslaním". Postupom času vychádzajú najavo fakty, že každá zo zatiaľ označených "obetí" pripojila svoj právoplatný podpis pod súhlas s vykonaním sterilizácie zo zdravotných dôvodov. Existujú totiž medicínske situácie, kedy ponechanie ženy fertilnou ohrozuje jej zdravotný stav a kvalitu života. Vtedy s jej písomným súhlasom možno vykonať spomínaný zákrok.

Ministerstvo zdravotníctva už zbavilo dotknutých lekárov povinnej mlčanlivosti, čo hneď využili na zvolanie tlačovej konferencie, kde podrobne opísali príslušné zákonné povinnosti, ktoré sú im v takýchto situáciách uložené a zdokumentovali, že vyšetrovacie orgány zatiaľ nenašli nijaké pochybenie. Možno veriť, že ani nenájdu. Už len vychádzajúc z logickej úvahy : Ak nepredpokladáme nejaké "genocídne sprisahanie" mužov v bielom, vyvstáva otázka, čo by z takéhoto riskovania mali ? Aký prospech ? A že by to "sprisahanie" ozaj byť muselo, to je jasné už z faktu, že malo údajne ísť o ich dlhodobú, sústavnú a organizovanú činnosť.

Konečné závery vyvodia príslušní úradní činitelia, nepredbiehajme ich, ale môžeme vysloviť už teraz názor, že pochybnosť obvinení priam bije do očí. Keďže nejde, ako sme v úvode poznamenali, o prvý podobný umelo vykonštruovaný prípad, privádza to zákonite ku úvahám, kde sa berie živná pôda pre vznik takýchto nehorázností. Vari nie je dosť skutočných, nepochybných problémov v rómskej komunite, ktoré by viac než potrebovali pomocnú ruku zapálených aktivistov ? Námatkou napr. rozbujnelé úžerníctvo v osadách podporované trvalým mlčaním vydieraných, bleskové šírenie pohlavných chorôb keďže rómovia odmietajú čo aj najmenšiu prevenciu, najnovšie odmietanie z dôvodu "tradície" zákonného, povinného (bezplatného) očkovania, čo už predstavuje priame verejné ohrozenie, atď., atď. Všetky tieto témy však majú z pohľadu istých ľudí "závažné chyby" : Nie sú dosť mediálne atraktívne a ich presadzovanie je spojené s neatraktívnou, často rizikovou výchovnou a inou prácou.

Treba sa pozrieť pravde do očí : Na Slovensku sa popri (dúfajme) väčšine slušných ľudí, ktorí chcú dobrovoľne niečo robiť v prospech okolia, vyprofilovala parazitická vrstva pseudoaktivistov, ktorých heslom je vlastný prospech, zaštítený hlučnými kampaňami, najčastejšie za ekológiu a ľudské práva. Hlavným motívom sú samozrejme peniaze. Len veľmi pomaly sa, na naše pomery štedrí, západní poskytovatelia grantov oboznamujú so spôsobom uvažovania v rádovo ekonomicky slabšej spoločnosti. Najlepšie bude uviesť konkrétny príklad jednej košickej ekologickej nadácie. Suma 600 euro mesačne je pre západoeurópsky zdroj z jeho pohľadu "smiešna", nebol problém dostať takýto dlhodobý grant poskytnúť na vydávanie "odborného časopisu", resp. len na honorár redaktora. Lenže 25 tisíc slovenských korún je mzda, ktorá (žiaľ) vysoko presahuje hlavný príjem väčšiny tunajších novinárov. Príslušný aktivistický "vykuk" sa dohodol so žurnalistom. Dal mu prácu na cca 10 hodín mesačne, teda spisovať pseudočasopisový kompilát v náklade niekoľkých desiatok kusov množených na kopírke - a o honorár bolo postarané... O podobných prípadoch je známe v zasvätených kruhoch dosť. Niet ale legislatívnej sily, ktorá by zaviedla kontrolu efektívnosti investovaných prostriedkov, resp. ťažko po čiste legislatívnej a represívnej ceste aj volať. Objektívne meradlo na účinnosť najmä výchovno - osvetových projektov totiž ozaj ťažko stanoviť a vytváranie nejakého nadriadeného štátneho"arbitra" by sa rýchlo dostalo do rozporu so samotným zmyslom charitatívnej či aktivistickej činnosti.

Takáto patová situácia je očividne dobrým prostredím pre tých, ktorí myslia hlavne na seba. Je pritom len otázkou času, kedy aj neraz naivné, v tunajších reálnych pomeroch nezorientované zahraničné zdroje, začnú skúmať, či vidno za ich investíciami nejaké hmatateľné výsledky a nielen veľký humbug a rozruch. Potom si to odnesú paušálne za svojich "tiežkolegov" aj tí, ktorí miesto umelého konštruovania afér, naozaj pracujú.