Nuž i tak náš Janko začal chodiť na pole, na voze s koníkom už sám. Až raz, zrovna pred krčmou pri ceste z poľa odpadlo mu z voza koleso. Unavený Janko smutne pozerá raz na koníka raz na voz a nevie si sám rady. Bohatý sused Dobrák zase pri stole v krčme pozerá raz na Janka raz na jeho pekného koníka s vozom a tiež rozmýšľa čo s tým. I tak sa prihovorí Jankovi, "ej netráp sa Ty Janko, poď si posedieť so mnou a ja pošlem po svojich paholkov, oni Ti pomôžu voz nadvihnúť i opraviť. Nuž a mi si zatiaľ trošku pohovoríme a ochutnáme z "tej našej"". Potešil sa Janko a z celej duše ďakuje susedovi, klania sa mu po zem a na veľké susedove prosby i k pohárku privonia a troška aj ústa v "tej našej"omočí.

Sused Dobrák keď vidí, ako sa Jankovi pri ňom pekne oči lesknú a ako si ho považuje, tak opatrne začne: "Ej Janko môj premilený, ako mi je Ťa len ľúto. Čože si Ty sám neborák počneš s tým Tvojim hospodárstvom, keď otec už nevládze robiť". "Ej máte pravdu sused", vraví smutne Janko. Nuž a tak so smútkom v očiach mlčky sedia, slovka nepovedia až kým sused Dobrák znova opatrne neprehovorí: "Ej Janko Janko, aj by som Ti pomohol, ale čo by na to Tvoj otec, že Ti pomáham". Nuž a Janko odpočinutý i posilnený z "tej našej" vraví: "Ej nebojte sa sused, len povedzte čo mate na duši, veď teraz som "JA" gazdom v dome".

Posmelený sused Dobrák opatrne takto ďalej hudie: "Pozri Janko, koňa treba kŕmiť, seno mu kosiť, hnoj kydať i voz je už postarší a potrebuje stále opravy, nuž a Ty naozaj na to nemáš čas, keď o otca sa musíš starať, na pole chodiť". "Ej mate svätú pravdu sused, čo že si ja neborák len sám s tým počnem", vraví Janko a hlava mu pod ťarchou týchto slov (alebo nebodaj z "tej našej"?) na stôl klesá.

Sused Dobrák pochopil, že teraz prišla jeho chvíľa a vraví: "Pomôžem Ti ja Janko môj premilený pomôžem, predaj mi voz aj s koníkom, dobré Ti ja zaň veru zaplatím a nebudeš mať s nimi trápenie". "Nuž hej sused, ale ako ja budem na pole chodiť", vraví múdro Janko? "Aj na to som myslel Janik môj premilený, veď vieš, že ako susedovi by som Ti aj dušu dal. Každe ráno Ti pošlem z vozom môjho paholka, ktorý Ťa na pole odvezie z poľa privezie, ako pána, ani mňa tak nepovozia. Ja budem musieť si sám koníka poháňať lebo, keď Tebe za voz vyplatím nebudem mať z čoho ich platiť. Ale u Teba to bude iné, budeš mať veľa peňazí, ktoré dostaneš odo mňa za koníka a voz".

Naš Janko sa veľmi potešil, dobré že susedovi aj päty nebozkával a ako hrdina prišiel domov a otcovi sa chválil, že bude väčším pánom, ako sused lebo ho ľahko obral o peniaze, ešte aj ťažkej roboty okolo koňa a voza sa zbavil a naviac pánovi paholci nie suseda Dobráka voziť budu, ale jeho.

Chudák otec z toľkej múdrosti svojho syna sa tak tešil, že kričal, ako zmyslov zbavený a potom prestal celkom hovoriť. Len občas sa stavalo, že hlavou trieskal o múr (možno preto lebo zavidel synovi, ako so susedom Dobrákom vybabral).

Chudák syn už sa na to nemohol pozerať a tak išiel o radu k susedovi Dobrákovi. Nuž a sused mu tak radí: nič si z toho nerob u starých ľudí takto začína demencia a preto Ty mu len navar čajíku z durmanu a to ho vylieči. Nuž a takto Janko otca durmanom liečil a keď sa mu minuli peniažky postupne popredal susedovi Dobrákovi prasiatka, pole a hrozilo, že aj strechu nad hlavou bude musieť predať, aby sused Dobrák mal kde ďalších paholkov ktorých pribral do práce ubytovať. Janko, aby mohol hrať pána, o dom sa nemusel starať a nad suseda sa vyvyšovať i v múdrosti ho tromfovať už bol štonc to spraviť. Aj by bol, keby nebola prišla zima treskúca a durman na lúkach sneh neschoval a do čajíka ho otcovi prestal dávať. Otec konečne prehovoril, ale zase akosi čudne. Janka nechválil, ale do sprostých mu nadával, nad akousi biedou nariekal a susedovi so synom na meno nemohol prísť. Janko nechápal otca, čo tomu starému zase haraší v hlave, či nevidí, že z neho je pán, ktorého už na koči vozia a sused musí stále svojich koníkov sam poháňať a jemu Jankovi sa klania. Občas síce trochu čudne, ako by chcel zakryť bolesť z poníženia v očiach (alebo žeby smiech?), ale klania.

Janko celý nešťastný z otcových reči znova na suseda Dobráka sa obrátil o radu a ten mu nato: Janko, Janko môj premilený, Ty si gazdom a múdrim gazdom v dome tak nepočúvaj starecké reči. Keď sa otcovi nepáči , ako hospodáriš tak sa ho spýtaj prečo nenahonobil väčší majetok, prečo Ty máš naňho teraz drieť a poraď mu nech ide do sveta na seba zarobiť, veď deti strážiť či starým ľuďom zadky utierať ešte zvládze.

Potešil sa náš Janko premilený a spravil tak ako mu sused radil. Aj otec sa potešil, akého má múdreho syna a poprosil ho aby mu podal palicu, že hneď sa vydá na cestu do toho sveta.

I podal mu synáčik ťažkú bakuľku, aby sa čo najskôr otca - darmožráča zbavil.

Čo poviete detičky moje preľúbezné (či ako by to povedal majster"N"?), čo spravil otec - darmožráč s touto bakuľkou? No čo?

Keďže ide o hlúpu rozprávku, tak sa mi v nej stratil aj zvonček a preto prosím nech si jej záver domyslí každý sám.