Hovorí do mobilu stručne a nič tajné. Úžasné zistenie a dobrá správa pre občana od ministra, ktorá by sa dala tiež parafrázovať "hovorte málo, ušetríte nielen vy, ale aj tí, ktorí vás odpočúvajú". Palkove tvrdenia naháňajú skôr strach. A možno sa vrátime k poštovým holubom, pretože tie sú na v kraji pod Tatrami určite diskrétnejšie ako telefonovanie.

Palkovi pravdepodobne niekto dobre poradil a on teraz argumentuje, že odpočúvanie je silná zbraň polície proti organizovanému zločinu. A o to predsa ministrovi hájacemu farby kresťanských demokratov ide -- o boj proti zločinu. Aspoň o tom presviedča občanov na tlačových konferenciách. Ale akosi zabudol, že každá minca má aj druhú stranu. Jeho rezort i kolegovia zo SIS môžu za súčasných technických možností oficiálneho systému spokojne odpočúvať koho chcú. To je síce normálne, ibaže nie je v poriadku, keď tak môžu konať hoci aj neoficiálne a ako dlho chcú.

Získanú nahrávku po svojom súkromnom archivovaní môžu teoreticky zo systému vymazať. Následne už nikto nepríde na to, kto a aký čas bol odpočúvaný. V prípade, že niečo zaujímavé zistia, stačí v správnej chvíli požiadať sudcu o povolenie a od tej chvíle je to všetko legálne. Práve dvadsaťštyrihodinová lehota, kedy majú príslušné orgány možnosť požiadať sudcu o súhlas s odpočúvaním, poskytuje veľký priestor na nekontrolovanú manipuláciu. O tom však minister nemusí ani tušiť. A tak môžu teoreticky v záujme milovanej vlasti i iných kšeftov rôznych skupín preventívne odpočúvať podnikateľov, novinárov, politikov, premiéra či dokonca prezidenta. Lenže čo keby sa náhodou dostali aj oni na šikmú plochu, alebo by sa vymkli akejkoľvek kontrole a začali by byť zvedaví, klásť nepríjemné otázky? Odpočúvanie totiž okrem iného prezradí vašich priateľov, nálady, dajú sa predpokladať reakcie.

Chyba systému

Je zbytočné vysvetľovať, že práve správne informácie znamenajú v dnešnom svete moc. Je ľahké obchodovať a hrať sa, keď vidíte súperom do karát. Zákon rovnako neupravuje presný postup, čo robiť s legálnymi nahrávkami, ktoré nie sú potrebné pre vyšetrovateľov, ale mohli by mať obrovský význam povedzme pri obchodných transakciách. Súčasný právny stav upravujúci používanie a spôsob práce s ITP dáva do rúk zodpovedným priveľké pokušenie. Palko síce konštatuje, že nijaký zákon predsa nemôže vylúčiť ľudské zlyhanie, ale správny kontrolný mechanizmus ho môže minimalizovať na najmenšiu prípustnú mieru. Nestávalo by sa, že by sa kauzy s prísne tajnými informáciami a odpočúvaniami objavovali častejšie ako spln mesiaca. Ale niet sa čo čudovať, veď podľa poslaneckého prieskumu v jednom z dvoch zadávacích miest, na vnútre, je údajne oficiálne 16 serverov, cez ktoré sa môžu zadávať telefóne čísla. Poslanci vraj mali narátať o jeden menej. A to by teoreticky mohlo vysvetľovať súčasnú situáciu. Podľa niektorých teórií existuje tretí hráč. Ten by mohol mať chýbajúci prístup. A nemusí ísť o nikoho zvonku. Branno-bezpečnostný výbor totiž zistil, že spôsob a forma, v akej sa vyskytla už legendárna nahrávka podpredsedu parlamentu Pavla Ruska pri legálnych odpočúvaniach, vznikla chybou systému. No niekto musel zadať číslo Ruskovho mobilu do systému. Nastala chyba, ktorá odhalila priveľa. V súčasnosti totiž nie je technický problém pri dostatku finančných prostriedkov zaobstarať si zariadenie na napojenie sa do systému alebo mať dokonca vlastný. Zákon vlastnenie takéhoto zariadenia vôbec nepostihuje. Najjednoduchšie je však kúpiť si informácie z oficiálneho miesta.

Podľa prvých vyšetrovateľov prípadu Ruskovho odpočúvania existovalo podozrenie, že škodná je priamo v revíri rezortu vnútra, a to dosť vysoko. Radovým vyšetrovateľom pracujúcim na zložitých prípadoch organizovaného zločinu však ,,veľmi náročnú a horúcu" kauzu okamžite odobrali. Dvaja z nich odchádzajú znechutení z radov polície. Podozrenia údajne smerovali na miesta a ľudí, ktorí sa stali už pomaly neohrozenými legendami v riešení závažných a náročných prípadov, v ktorých súdy doposiaľ nikoho neodsúdili. Na ich obranu vystúpili niektoré médiá a rozohrala sa spravodajská hra.

Výstraha pre Dzurindu

Na odpútanie pozornosti i ako upozornenie, že jedna strana má svoje esá v rukáve, sa dostala na svet nahrávka podnikateľa Jána Badžgoňa. Ten má byť údajne prepojený na vládnucu SDKÚ. V súčasnosti sa ešte nevie, odkiaľ pochádzajú prepisy rozhovorov. Celá kauza sa môže zdať aj ako výstraha pre ľudí okolo premiéra Mikuláša Dzurindu. Medzi novinármi totiž koluje neoverená fáma, že existuje i telefonický rozhovor medzi jedným zo súčasných najvyšších predstaviteľov štátnej moci a bývalým konateľom skrachovaných nebankových subjektov Vladimírom Frunim. Tak ako to bolo v prípade Fruniho rozhovoru s miliardárom Jozefom Majským. Informáciu zatiaľ nik nepotvrdil. Rovnako SDKÚ ku kauze podnikateľa Badžgoňa stále mlčí. Z obsahu Badžgoňových telefonátov sa totiž dá nepriamo dedukovať existencia jeho prepojenia na vysoké vládne kruhy. Prípadné preverovanie informácií však spadá pod finančnú políciu. Zdá sa, že v kauze odpočúvania sú podnikateľove rozhovory len vyložením jednej z lepších kariet na výstrahu.

Staré resty a nové pravidlá hry

Do hry dokonca vstúpil Národný bezpečnostný úrad (NBÚ). Jeho šéf Ján Mojžiš má byť terčom pripravovanej diskreditácie práve zo strany bývalých ,,živlov" z ŠTB pôsobiacich v ozbrojených zložkách. Okrem údajných príprav poslednej diskreditácie šéfa NBÚ, existujú však odpočúvania finančnej polície Mojžišových hovorov z čias, keď pôsobil v SIS. Celý prípad už dlho leží zapadnutý prachom na jednej z bratislavských okresných prokuratúr. Mojžišov úrad previerkami odstránil viacero vysokopostavených policajtov. Dokonca i bývalého šéfa finančnej polície Jozefa Stieranku.

Ako posledný do rozohratej partie opäť vstúpil ,,prestížny" britský magazín Jane's Intelligence Digest. V článku jasne zameranom proti súčasnému šéfovi tajnej služby Vladimírovi Mitrovi sa však jeho ,,miestnych pomerov znalý" autor viackrát kopol. Zaradil pokladníka SDKÚ Gabriela Palacku do bývalého kabinetu Vladimíra Mečiara. Viac-menej zhrnul všeobecné fakty a priniesol údajne ,,zaručené" informácie o súčasných protizákonných aktivitách SIS. Ibaže SIS je v súčasnosti naďalej členom prestížnej skupiny tajných služieb a demokratické štáty nič nenaznačujú. Takže je na zvážení každého čitateľa, či by nedošlo k vlne kritiky z okolia, keby sa na Slovensku pracovalo ako za čias Lexu. Článok však priniesol informácie, podľa ktorých má Mitro údajne držať v hrsti samotného premiéra. Ak by to bola pravda, tak potom by všetky kroky Palka mali celkom inú logiku.

Iba čas ukáže, či sa všetko prevalí, alebo sa to predsa podarí všetko v tichosti ututlať. Vyzerá to tak, že pri nejasných pravidlách hry s oficiálnym odpočúvaní sa dal obrovský priestor na spravodajské hry a odstraňovanie nepohodlných osôb. Koniec tomu však môže urobiť presadenie iniciatívy skupiny poslancov ANO a SMK, ktorá dokonca žiada vytvoriť akýsi úrad na odpočúvanie. ANO chce presadiť prísnejšie pravidlá hry. Pri odpočúvaniach by bol vždy potrebný súhlas sudcu. Rovnako by príslušný minister zodpovedal za evidenciu odpočúvaní. Pri vytváraní úradu na odpočúvanie by mohlo na povrch vyplávať veľa zaujímavých a možno i šokujúcich informácií.

Zdá sa, že rovnako ako u bratov Čechov, kompetentní -- ministri vnútra a parlament -- podcenili situáciu s odpočúvaním. Od pádu vlády jednej strany počas trinástich rokov si štát nedokázal vyškoliť a vytvoriť novú generáciu nezaťažených pracovníkov rezortu vnútra i tajnej služby. Nielen v štruktúrach SIS, ale aj v iných rozviedkach operatívnych služieb polície zostali odborníci vyškolení starým režimom. Väzby z minulosti neprestali fungovať. Nechcem tvrdiť, že plošná bezhlavá výmena ľudí v tajnej službe, len na základe toho, že boli vyškolení a pracovali v ŠtB, je liekom na každý neduh. To určite nie. Je však potrebná dôkladná selekcia na základe pevných pravidiel. Následne danie istých záruk špecialistom do príchodu novej generácie agentov. Kauzy však môžu okrem rozpadu súčasnej vládnej koalície poškodiť aj naše renomé pri vstupe do NATO.