31. 1. 2003
Neonacisti potrebujú niekam patriťProblém neonacizmu je natoĺko vážny, že sa mu treba venovať dostatočne už počas samotnej výchovy. Najmä obdobie dospievania je nebezpečné, pretože vtedy mladého človeka ovplyvňujú kamaráti a niektoré vzory pre neho nie sú správne. Hnutie skinheads osloví chlapcov, ktorí si neuvedomujú podstatu myšlienok hlásajúcich nerešpektovanie základných ĺudských práv.
Skutočnosť, že mladí ĺudia začnú veriť, že len biela rasa má svoje práva, vychádza z troch faktorov - tzv. faktoru úspechu, neistoty a absencie zaradenia sa.
|
Faktor úspechuV päťdesiatych rokoch americký sociológ Merton uviedol, že veĺkú časť kriminálneho konania spôsobuje fakt, že sa ĺuďom v určitej kultúrnej spoločnosti vsugerúvajú znaky úspešnosti. Mnohí však nemajú možnosti a prostriedky, ako túto požadovanú úspešnosť dosiahnuť. Jedným z najviac preferovaných znakov úspešnosti je vlastníctvo hmotných statkov, najmä peňazí. Veĺa občanov však nemá možnosť získať toĺko prostriedkov, ktoré by postačovali na uspokojenie všetkých ich potrieb, legitímnym spôsobom. Časť z nich sa preto rozhodne získať ich za každú cenu a dajú sa na cestu zločinu. Táto úvaha sa dá aplikovať aj na našu spoločnosť, ktorá je v mnohých ohĺadoch priam posadnutá kultom úspechu - preferovaním osobných statkov, vyniknutím v spoločenských vzťahoch, snahou patriť medzi elitu spoločnosti a kultom silných osobností. Na základe tejto úvahy sa dá vysloviť hypotéza, že skinheadmi sa stávajú ĺudia, ktorí sú neúspešní alebo nemajú šancu normálnym spôsobom dosiahnuť pozornosť a úspech v spoločnosti. Túto hypotézu podporujú i tieto fakty: majú nevýrazné postavenie v rodine, prípadne žijú v nekompletnej rodine, nemajú dostatok profesijnej zručnosti na výkon zamestnania. Mnohí nemajú ešte ukončené stredoškolské vzdelanie a nie sú ani vyučení, alebo ešte len študujú, pripravujú sa na budúce povolanie (väčšina z nich sú učni, stredoškoláci, mladiství bez pracovného pomeru...), sú deprimovaní vlastnou neúspešnosťou, pretože nemôžu hmatateĺným spôsobom dosiahnuť úspech -nemôžu sa ním prezentovať a chváliť na verejnosti, sú medializovaní ako spodina spoločnosti a pritom je u nich výrazná túžba stať sa úspešnými. Z histórie sú známe tri modely, ako dosiahnuť postavenie elity v spoločnosti: pomocou majetku, pomocou podaného pracovného výkonu a pomocou "správnej krvi". Prvé dva modely sú pre skinheadov nedosiahnuteĺné. Nezostáva im teda nič iné, než získať postavenie spoločenskej elity pomocou vyzdvihnutia hodnoty svojej nadradenosti z dôvodu "správnej krvi" - z ich pohĺadu príslušnosti k hnutiu bojujúcemu za budúcnosť a prežitie bielej rasy. Faktor neistotyV súčasnom období pôsobí tento faktor veĺmi výrazne, ide najmä o neistotu sociálnu. Tá je však charakteristická pre všetky okolité štáty, nielen pre Slovensko. Poistkou sa stáva hromadenie majetku. Pre osoby, ktoré sa nemohli poistiť proti sociálnej neistote majetkom, poskytoval túto ochranu tzv. sociálny štát. V súčasnosti však štát túto ochranu značne zredukoval a bremeno zodpovednosti za svoje postavenie prenáša na občana. Ale ak sa spoločnosť dostane do sociálnej krízy (čo je pri súčasnej miere nezamestnanosti skutočnosť), časť populácie, ktorá je ňou najviac postihnutá, sa začne radikalizovať, aby neistotu aspoň čiastočne eliminovala. Združuje sa v radikálnejších komunitách, ktorých prostredníctvom môže hlasnejšie vysloviť svoj protest voči sociálnej neistote (poukazovanie na sociálne dávky vyplácané Rómom, na údajné zaberanie pracovných miest prisťahovalcami a pod.) K tomuto radikálnemu riešeniu sú náchylní najmä mladí ĺudia s nízkym vzdelaním, bez perspektívy a s malými možnosťami uplatnenia sa na trhu práce. Svoju neistotu potom kompenzujú militantným konaním. V tomto prípade ide o všeobecne platný vzorec, ktorý funguje vo všetkých spoločnostiach. Najmä výkon povolania sa totiž spája s tvorbou spoločenskej integrácie a aspektom ekonomickej samostatnosti. Ak sú mladým ĺuďom tieto oblasti zneprístupnené alebo sú závažným spôsobom ohrozené, ich životné plány dostávajú trhliny, a preto tieto hodnoty odmietajú a zavrhujú. Na to všetko má navyše negatívny vplyv zdôrazňovanie individuálnych úspechov a výkonov, čo má za následok vytrácanie sociálnej solidarity a usiluje sa nájsť cesty, ako tento hendikep kompenzovať, preto hĺadá východisko v zapojení sa do nových pospolitostí. Ak sa čoraz väčšmi vytráca pocit sociálnej spolupatričnosti, získavajú na význame kategórie, na základe ktorých sa posudzuje príslušnosť k rôznym spoločenstvám. Do popredia sa tak dostávajú kategórie ako rasa, farba pleti, jazyk, národ, kultúra, pohlavie, vek a pod., ktoré sú mylne interpretované a je v nich videná príčina vlastnej neúspešnosti. Faktor absencie zaradenia saV modernej spoločnosti vládne kult osobnosti, ktorý ju však zároveň triešti na spoločnosť atomizovanú, v ktorej sa človek ocitá osamotený. Je oslabená funkcia rodiny a zväčša nefunguje rozvetvená rodina, ktorá poskytuje človeku sociálnu sieť a oporu. Pre človeka s nízkym vzdelaním a nízkym vekom, bez životných skúseností ide o zvlášť ťažké postavenie, pretože sa v takejto spoločnosti dokáže len veĺmi ťažko orientovať. Hĺadá preto niečo, o čo by sa oprel, a zmiernil tak pocit svojej neistoty. A tým niečím býva práve skupina, partia ĺudí v rovnakom postavení, ktorí majú rovnaké problémy, v ktorej však vyčnieva určitá dominantná osobnosť s radikálnymi názormi na riešenie, ktorá dokáže "určiť smer" a nájsť tak východisko z neistoty. Toto je tiež rozhodujúci faktor, prečo skinheadi vyznávajú duch kamarátstva, duch pospolitosti, čo je inak prirodzenou potrebou každého človeka. Sociálna neistota, pocit neúspešnosti a tápanie v spoločnosti, nezaradenosť do spoločnosti, uvedomovanie i toho, že sa nemajú šancu stať súčasťou elity a anonymita v spoločnosti sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré vedú mladých ĺudí k vytváraniu a zapájaniu sa do extrémistických hnutí. Charakteristické postoje a povahové vlastnosti pravicových extrémistovPriaznivci pravicovej odnože hnutia skinheads vo svojom okolí vidia mnoho nepriateĺov, ktorými sa cítia byť ohrození, a preto konajú akoby "v sebaobrane". Sú presvedčení, že v spoločnosti rovnako ako v prírode panuje každodenný boj o prežitie, v ktorom sa presadia len tí najsilnejší. Násilie považujú za bežnú a normálnu formu riešenia konfliktov. Majú víziu, že ak niečo proti tomu neurobia, národu/rase hrozí katastrofa spočívajúca v jeho/jej degradácii. Cítia sa vylúčení zo spoločnosti, domnievajú sa, že ich nik neberie vážne. V dôsledku frustrácie pociťujú veĺký hnev, ktorý musia manifestovať fyzickým násilím a dať tak najavo vlastnú fyzickú silu. Sú presvedčení, že sú povolaní bojovať za správnu vec. Budúcnosť vidia pesimisticky. Sami seba považujú za legitímnych strážcov poriadku a naprávateĺov krívd. Pre ich správanie sú typické niektoré znaky: Majú znížené rozlišovacie schopnosti v štruktúre spoločnosti. Sú náchylní k jednoduchým, siláckym heslám a riešeniam problémov. O svojom presvedčení nie sú ochotní veĺmi diskutovať. Interpretujú vlastnú i spoločenskú situáciu pomocou jednoduchých klišé. Prejavuje sa u nich obetná mentalita - hĺadajú niekoho, na koho by mohli preniesť svoje neúspechy a jeho "obetovaním" sa tak očistiť. Trpia odlúčením od rodiny aj od iných vrstovníkov. Majú pocit, že sa nehodia do dnešnej doby, radi sa utiekajú do "zlatých čias" - nech už je to obdobie nacistického Nemecka či severská mytológia. Prejavuje sa u nich kríza identity a silne sa bránia konformite spoločnosti, ktorú vnímajú ako nanútené zlo, proti ktorému treba bojovať. Inklinujú k mysticizmu - používanie rún, vzývanie Odina atď. Všetky tieto uvedené pocity ich nútia hĺadať a pridružovať sa k radikálnym skupinám, ktoré im ponúkajú nový pohĺad na svet. Okrem toho v týchto skupinách nachádzajú nový pocit pospolitosti, zaradenia sa medzi seberovných, nové kamarátstva. Sprostredkúvajú im pocit, že sú v strede diania, ktoré je lepšie než to, čo sa odohráva v reálnej spoločnosti. Nachádzajú v nich pocit bezpečia a vlastnej dôležitosti. Zbavujú ich potreby samostatne myslieť a nahradzujú ho schémou hodnotenia: "priateĺ-nepriateĺ", ktorá im dáva legitímny dôvod na použitie násilia. Realizujú v nich jednotu slova a činov. Hnutie, skupina robí človeka silnejším, odvážnejším. Konanie jednotlivca v akcii je zastrešené komunitou - davom. Toto dáva ich konaniu spontánnosť, odbúrava sebakontrolu a zábrany. Mnohí z priaznivcov extrémistických hnutí nevedeli popísať, prečo útočia na nejakú obeť - cudzinca, černocha. Jediné, čo pociťujú, je to, že poníženie iného ich samých povyšuje a dáva im pocit zadosťučinenia. Ďalšou charakteristickou črtou pravicových extrémistov, súvisiacou s ich cieĺmi, je dôraz na fyzickú silu a zdatnosť. Jednak to súvisí s rolou a symbolom bojovníka, predstavujúcim dominantnú črtu v týchto skupinách, a jednak je to spôsobené charakterom aktivít, ktoré vykonávajú - násilné útoky a bitky si vyžadujú silnú telesnú konštitúciu. Je preto logické, že väčšina z nich sa venuje posilňovaniu alebo trénuje nejaké bojové umenia ako súčasť svojej prípravy na reálny boj v uliciach. S touto črtou je však v protiklade iná, pre nich rovnako charakteristická. Ide o časté požívanie alkoholu vo veĺkých množstvách. Najmä pivo predstavuje takmer kultový nápoj a patrí k nim rovnako neodmysliteĺne ako holá hlava, či ťažké topánky. Pravidelné opíjanie sa a alkoholové orgie predstavujú neodmysliteĺnú súčasť života väčšiny z pravicových skínov. Ideológovia tohto hnutia proti tomu síce v zinoch ostro vystupujú a nabádajú k striedmosti a disciplíne, pretože opití skíni kazia nimi budovaný imidž skínov ako uvedomelých bojovníkov za bielu rasu, no tieto ich výzvy ostávajú nevypočuté a pivo tečie aj naďalej prúdom. Užívanie ostatných drog, hoci oficiálne zavrhované a odmietané, sa stáva v čoraz väčšej miere aj súčasťou života skínov. Dochádza tak k paradoxu, keď skíni útočia na ĺudí, ktorých označujú za "feťákov" a sami pritom mnohokrát robia to isté.
spracovné podĺa kníh JUDr. Jána Chmelíka: Extrémizmus a jeho právne a sociálne aspekty a Symbolika extrémistických hnutí Přetištěno ze čtrnáctideníku Tolerancia |
Rasismus | RSS 2.0 Historie > | ||
---|---|---|---|
31. 1. 2003 | Neonacisti potrebujú niekam patriť | ||
23. 1. 2003 | Médiá sa málo venujú menšinám | Martina Ferenčíková | |
19. 1. 2003 | ČR a integrace menšin | Martin Ondreját | |
18. 1. 2003 | Timeshift: Před padesáti lety to bylo v Británii jako dnes v Česku | Jan Čulík | |
12. 1. 2003 | Židovské město: fašisté neprošli | Petr Záras | |
9. 1. 2003 | Romové: Hanba jednoho kontinentu | ||
9. 12. 2002 | Být černoch není povolání | ||
4. 11. 2002 | Asociální chování "barevných" způsobuje jejich "ideologie resentimentu" | ||
30. 10. 2002 | O Romech a o rasismu | Jan Hruška, Jan Čulík | |
24. 10. 2002 | Slovensko: potrefené husy se ozývají | Jan Čulík | |
22. 10. 2002 | Vyhlásme vojnu rasizmu na Slovensku! | Ladislav Ďurkovič | |
22. 10. 2002 | Michel Houellebecq nevinen | ||
22. 10. 2002 | Co zase uniklo panu Sedláčikovi v kauze Mário? | Libor Bláha | |
21. 10. 2002 | Rasismus na fotbale - na Slovensku i jinde |