12. 2. 2003
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
12. 2. 2003

Schröder a Chirac predbehli stopäťčlenné grémium Konventu:
„Na čele bude dvojka!“

Lucia Waldnerová
Tübingen

Doteraz sa o stopäťčlennom grémiu Konventu o budúcnosti Európy, ktoré 28. februára oslávi prvé výročie svojej práce, hovorilo výlučne s optimizmom. Rýchlosť, efektivita a nadšenie zúčastnených predstaviteľov vlád a parlamentov členských a kandidujúcich krajín Európskej únie, pracujúcich na návrhu dokumentu európskej ústavy ( ktorú podľa plánu predstavia 20. -- 21. júna na summite v Aténach), vyvrátili všetky pochybnosti o správnosti zriadenia Konventu. Laekenskou deklaráciou len veľmi nejasne definovaný mandát, kritizovaný z mnohých strán, získal na vážnosti potom, ako Nemecko a Francúzsko vymenilo pôvodných vládnych vyslancov za svojich ministrov zahraničných vecí.

Odvtedy Joschka Fischer a Dominique de Villepin formujú ďalšie smerovanie práce a výsledkov jedenástich pracovných skupín. Koniec koncov práve oni v Aténach (spolu)rozhodnú o tom, či Konventom vypracovaná ústava bude prijatá alebo nie. Ich účasť nakrátko umlčala skeptikov, zároveň im však dala do rúk nový argument: Konvent je predsa len hračkou v rukách vlád krajín EÚ, ktoré sa pomocou neho usilujú vytvoriť predstavu záujmu o demokratický a transparentný rozhodovací proces, v skutočnosti je to však len pretvárka a noví členovia Fischer a de Villepin majú usmerniť ďalší vývoj smerom, ktorý ich vládam vyhovuje. Vďaka tomu si ušetria dlhé debaty v Aténach. A navyše, sa budú môcť pýšiť prijatím pôvodného ústavného dokumentu navrhnutého grémiom reprezentujúcim celú európsku spoločnosť.

Kritici sa obzvlášť potešili potom, ako najvyšší predstavitelia spomenutých dvoch najvplyvnejších krajín únie, Gerhard Schröder a Jacques Chirac, predbehli debaty jedenástich pracovných skupín Konventu a predložili na stôl konkrétny návrh budúcej dvojice stojacej na čele únie.

Chladné prijatie -- horúca diskusia

Pri príležitosti 40. výročia nemecko-francúzskej zmluvy o priateľstve sa ich najvyšším predstaviteľom podarilo zjednotiť a verejnosti predstavili spoločnú iniciatívu k reforme inštitúcií únie. Ide o „dvojitú špičku“, ktorú by mal tvoriť prezident Európskej komisie (EK) navrhnutý Európskou radou (ER) a odsúhlasený Európskym parlamentom (EP). Jeho partnerom by bol reprezentant krajín EÚ, čiže zástupca ER. K presným kompetenciám sa Schröder ani Chirac nevyjadrili, napriek tomu sa kritika ozýva zo všetkých strán.

Spoločná iniciatíva je dôležitým krokom proeurópskym smerom. Vyriešila principiálny spor o budúcom vedení únie: Nemecko (podporované malými členskými štátmi) je zástancom „európskej EÚ“, v ktorej by moc a reprezentácia v zahraničí mala byť v rukách „srdca únie“ -- Európskej komisie. Ideálne by bolo, keby predseda EK bol jediným zahraničnopolitickým aktérom a bol zároveň členom ER, kde by mal na zasadnutiach s hlavami vlád a krajín EÚ výsostné postavenie v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Na opačnom konci stojí Francúzsko, ktorému sa priveľké hromadenie kompetencií v rukách Európy nepozdáva a uprednostňuje skôr medzivládnu spoluprácu štýlom „nechajme štáty rozhodnúť“. Ich spoločný návrh je teda obrovským kompromisom, postaral sa však o vlnu nevôle v radoch ostatných členských krajín. K riešeniu problému majú tiež čo povedať a sú proti vyzdvihovaniu menšinových kompromisov, nezávisle od toho, o ktorých členov únie ide. Negatívny postoj zaujal i Konvent, ktorého úlohou a kompetenciou je okrem mnohých iných i vyriešenie otázky budúceho predsedníctva EÚ a jej reprezentácie navonok.

Nemecko-francúzsky integračný motor dokázal, že je ešte stále schopný zvýšiť obrátky. Zvyšok Európy sa však usiluje ukázať, že tento motor viac nemá výsostné postavenie a na fungovanie celého stroja sú potrebné i ďalšie -- väčšie či menšie -- súčiastky. O ďalší chaos v štruktúre únie sa podľa reakcií určite postará rovnakou iniciatívou navrhnuté zriadenie postu „európskeho ministra zahraničných vecí“, ktorý by spájal funkcie Chrisa Pattena (vysokého predstaviteľa ER) a Romana Prodiho (komisára pre zahraničnú politiku) do jednej osoby -- za tento návrh sa prekvapujúco vyjadril i predseda Konventu, Valery Giscard d'Estaing, ktorému sa pozdáva predstava európskeho Busha či Putina.

Rozdelené tábory

Veľké krajiny by akceptovali posilnenie EK v oblastiach zahraničných vecí, obrany, súdnictva a vnútorných záležitostí, ak by ich vplyv v nej vzrástol. Ale opak bude pravda. Prvého februára vstúpila do platnosti zmluva z Nice, podľa ktorej päť najväčších členských štátov, ktoré mali doteraz dvoch komisárov, bude mať ako ostatní len jedného. Ich počet po rozšírení nemá prekročiť dvadsaťsedem.

V otázke Európy skeptická Británia s návrhom súhlasí. Najmä preto, že sa Nemecku nepodarilo presadiť vytvorenie jediného postu spájajúceho predsedu EK a ER, čo by zvýšilo vplyv a postavenie únie na medzinárodnej úrovni. Ministra zahraničných vecí neodmieta, ale samostatná zahraničná politika členských štátov musí ostať zachovaná. Prekvapujúca bola pozitívna reakcia z Dánska, podporovaná Švédskom. Premiéri Rasmussen a Persson však dodali, že prezident ER by nemal byť sám -- mala by to byť trojka zo zástupcov veľkých, stredne veľkých a malých krajín. Taliansko, Portugalsko a Španielsko sú za, Luxembursko ostáva rezervované.

Proti sú Belgicko, Írsko, Grécko a Fínsko, podľa ktorých na niekoľko rokov volený prezident ER ohrozuje a obmedzuje EK. Okrem toho nie je vhodné štruktúry únie komplikovať, práve naopak. Rakúsko a Holandsko vôbec nemajú záujem rušiť zaužívanú metódu rotujúceho predsedníctva Európskej rady.

Konvent ide svojou cestou

V rámci Konventu sa Schröder aj Chirac postarali o intenzívnu a výbušnú debatu, ktorá rozdelila jeho rady do niekoľkých skupín. Oponenti spoločného nemecko-francúzskeho návrhu nie sú jednotní. Na jednej strane sú to zástancovia jediného prezidenta únie, predsedajúceho Európskej komisii i Európskej rade. Proti nim stoja zástancovia doteraz fungujúceho systému predsedníctva únie. Prezident EK Romano Prodi a belgický premiér Guy Verhofstadt sa rozhodli vypracovať protinávrh, s čím Prodi už má skúsenosti -- v decembri vypracoval v mene EK vlastný návrh budúcej ústavy.

Hovorca EK Jonathan Todd sa vyjadril, že by prijatím nemecko-francúzskeho návrhu došlo k problémom s dvoma centrami moci na jednej úrovni. Problém vidí aj v tom, že pokiaľ by predsedu ER zvolili z radov dnešných (teda nie bývalých) hláv vlád a krajín únie, v žiadnom prípade by nešlo o post „na plný úväzok“, ale len o vedľajšiu funkciu doma zaneprázdneného politika. Vyriešenie tejto otázky v prospech EÚ bolo jediným pozitívom pre nadšenca európskej myšlienky, Joschku Fischera, ktorý sa tiež zúčastnil na spomenutom stretnutí.

Dnes je už isté, že rotujúce predsedníctvo (momentálne v mandáte Grécka, potom Talianska, Írska, Holandska, Luxemburska a Veľkej Británie) nebude naďalej fungovať. Člen prezídia Konventu, Méndez de Vigo, kritizuje predovšetkým negatívny vplyv rotujúceho šesťmesačného predsedníctva na dlhodobú koncepciu zahraničnej politiky únie a jej závislosť od priorít, možností i momentálnych vonkajších vzťahov práve predsedajúcej krajiny.

Pracovná skupina číslo sedem -- „Zahraničná politika“ -- pod vedením viceprezidenta Konventu Jeana-Luca Dehaena zverejnila 15. januára správu, podľa ktorej je jej jednotným cieľom a želaním lepšia koherencia a efektivita zahraničnopolitickej aktivity únie. Navrhuje, aby jej ciele a zásady boli v ústave presne definované, aby ER mohla následne vypracovať konkrétne strategické ciele. Odporúča viacero alternatív na zvýšenie efektivity práce vysokého predstaviteľa Európskej rady a komisára pre zahraničné vzťahy a väčšina uprednostňuje možnosť koordinácie ich práce spojením týchto dvoch funkcií. Prezident by bol potom členom EK a mal zároveň zvláštne kompetencie v ER.

Zatiaľ je teda zjavné, že sa Konvent nebude prispôsobovať vôli členských krajín a nezávisle od nich pokračuje v konečnej formulácii ústavného dokumentu. Jeho návrh nasleduje opačnú logiku ako nemecko-francúzsky a len čas ukáže, či sa Konventu podarí presadiť a či dokáže, že hlas Európy je silnejší než národná politika.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       12. 2. 2003
12. 2. 2003 V ČR překonala nezaměstnanost 10 procent, na severní Moravě je 20 procent Jaroslav  Hlaváček
12. 2. 2003 "Británie rozhoduje" o Iráku
12. 2. 2003 Nejnovější bin Ladinův pásek "nepodporuje Saddáma Husajna"
12. 2. 2003 Americké veřejné mínění podporuje útok na Irák i bez OSN; třetina Britů považuje za největší hrozbu USA
11. 2. 2003 Hrozba terorismu anebo válečná psychóza?
12. 2. 2003 Přijde v důsledku irácké války Tony Blair o premiérský úřad?
12. 2. 2003 Odstraňte Francii z Rady bezpečnosti OSN
12. 2. 2003 Američané, kteří zachraňovali Francii
12. 2. 2003 Irák: Snaha osvobodit jiný stát od teroru se nám zdá logická Josef  Chmel
12. 2. 2003 Nedostatek sebevědomí lidí v ČR Petr  Hubáček
12. 2. 2003 Úvaha o nedělitelnosti a vyváženosti osobní svobody a odpovědnosti Vojtěch  Polák
11. 2. 2003 Svrhovat Husajna stovkami raket a tunami třaskavin? Miloš  Kaláb
12. 2. 2003 Jak dál s Irákem? Petr  Vařeka
12. 2. 2003 Nemyslím, že by byl Jan Sokol špatným prezidentem Vojtěch  Polák
11. 2. 2003 Media Observatory varuje před monopolizací českého tisku
11. 2. 2003 Vltava-Labe-Press bylo před volbami vázáno smlouvami vůči politikům? Štěpán  Kotrba
12. 2. 2003 Budou čeští odboráři demonstrovat proti válce, nebo se budou pouze dívat z oken? Štěpán  Kotrba
12. 2. 2003 Odbory v celém světě jsou proti válce
11. 2. 2003 Američané v ČR: Nesouhlasíme s válkou proti Iráku
11. 2. 2003 Bitva o americkou demokracii Mojmír  Babáček
11. 2. 2003 Jak to hučelo v devadesátých letech Marek  Fak
12. 2. 2003 Americká poezie proti válce Marek  Hrubec
12. 2. 2003 Saddám Husajn a "profesionálne ženy" Lubomír  Sedláčik
12. 2. 2003 Vyvrhnuté z internetu Peter  Greguš
12. 2. 2003 Schröder a Chirac predbehli stopäťčlenné grémium Konventu:
„Na čele bude dvojka!“
Lucia  Waldnerová
12. 2. 2003 Správa o stave únie -- opäť fiktívny problém Iraku Zolo  Mikeš
12. 2. 2003 Zmení štrajk ortieľ nad železnicami? Karol  Labaš
12. 2. 2003 Lokálky: prežitok minulosti, alebo perspektívna regionálna doprava? Aleš  Bílek
12. 2. 2003 Dinosauria vojna a ochrana ziskov Thom  Hartmann
5. 2. 2003 Pošta redakci
4. 2. 2003 Hospodaření OSBL za leden 2003 Jaroslav  Štemberk
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech

Evropská unie RSS 2.0      Historie >
12. 2. 2003 Schröder a Chirac predbehli stopäťčlenné grémium Konventu:
„Na čele bude dvojka!“
Lucia  Waldnerová
12. 2. 2003 V ČR překonala nezaměstnanost 10 procent, na severní Moravě je 20 procent Jaroslav  Hlaváček
12. 2. 2003 Američané, kteří zachraňovali Francii   
12. 2. 2003 Americké veřejné mínění podporuje útok na Irák i bez OSN; třetina Britů považuje za největší hrozbu USA   
11. 2. 2003 Priveľké pokušenie zradiť Európu Eduard  Chmelár
11. 2. 2003 Media Observatory varuje před monopolizací českého tisku   
11. 2. 2003 Proč se odlišují postoje "staré Evropy" od postojů "nové Evropy"? Lenka  Vytlačilová
10. 2. 2003 Vzrastie počet okresov bez železničného spojenia? Marián  Repa
10. 2. 2003 Britská soda   
8. 2. 2003 Evropská unie nechce monopoly: Pfizera vyšetřuje Evropská komise, jeho akcie klesají Radek  Mokrý
8. 2. 2003 Britská vláda opsala svou aktuální zprávu o Iráku ze studentské práce   
6. 2. 2003 Ohrozil Havlův podpis pod "dopisem osmi" společnou zahraniční politiku EU? Jan  Čulík
6. 2. 2003 Havlův podpis, bobos a zahraniční politika Štěpán  Kotrba
6. 2. 2003 Hluboce se stydím za Václava Havla Petr  Cironis
6. 2. 2003 Okázalá servilita vůči Americe Jindra  Vavruška

Názory a argumenty ze Slovenska RSS 2.0      Historie >
12. 2. 2003 Lokálky: prežitok minulosti, alebo perspektívna regionálna doprava? Aleš  Bílek
12. 2. 2003 Zmení štrajk ortieľ nad železnicami? Karol  Labaš
12. 2. 2003 Správa o stave únie -- opäť fiktívny problém Iraku Zolo  Mikeš
12. 2. 2003 Schröder a Chirac predbehli stopäťčlenné grémium Konventu:
„Na čele bude dvojka!“
Lucia  Waldnerová
12. 2. 2003 Dinosauria vojna a ochrana ziskov Thom  Hartmann
12. 2. 2003 Saddám Husajn a "profesionálne ženy" Lubomír  Sedláčik
11. 2. 2003 Priveľké pokušenie zradiť Európu Eduard  Chmelár
11. 2. 2003 Demokracia znamená chaos? Andrej  Sablič
10. 2. 2003 Usvedčení štrajkom Martin  Muránsky
10. 2. 2003 Vzrastie počet okresov bez železničného spojenia? Marián  Repa
10. 2. 2003 Diskriminácia -- vec, o ktorej sa nepatrí hovoriť Radovan  Geist
10. 2. 2003 Načo je čipová električenka? Peter  Greguš
10. 2. 2003 O akú hviezdičku nám ide? Pavol  Fabian
5. 2. 2003 Vláček už jede, Dzurinda se směje Lubomír  Sedláčik
5. 2. 2003 Slovenské komunálne voľby:
Kvadratúra kruhu, alebo ako vybrať najmenších zlodejov
Daniel  Krajcer

Německo dnes RSS 2.0      Historie >
12. 2. 2003 Schröder a Chirac predbehli stopäťčlenné grémium Konventu:
„Na čele bude dvojka!“
Lucia  Waldnerová
11. 2. 2003 Vltava-Labe-Press bylo před volbami vázáno smlouvami vůči politikům? Štěpán  Kotrba
4. 2. 2003 Německé zemské volby: zazvoní hrana sociální demokracii? Miroslav Václav Steiner
30. 1. 2003 Je Dzurinda zodpovednejší ako Chirac či Schröder? Ivan  Štefunko
15. 2. 2002 Tolik potřebné Rakousko Miroslav  Polreich