Pán Šimůnek si pletie dve veci: spoločenské postavenie a postavenie príslušníka náboženskej menšiny. Chudobní sa mali odjakživa zle všade, tak v islamskom svete, ako aj v tom kresťanskom. Ale to je v tejto diskusii irelevantné. Opýtajme sa radšej, ako sa v kresťanskej Európe žilo náboženským menšinám, ako napríklad židom alebo protestantom, nehovoriac o kataroch a bogomiloch. V porovnaní s nimi si židia a kresťania v islamských krajinách žili ako v raji. A to nielen v osvietenom moslimskom Španielsku, ale i napríklad v Egypte, ako dokazuje Káhirská geniza, v ktorej sa zachovali písomné pamiatky Káhirskej židovskej komunity, kam svojho času patril aj Moše ben Majmon (Maimonides). Na základe týchto dokumentov historik Shlomo Dov Goitein vypracoval šesťzväzkové dejiny tejto komunity a jej každodenného života. Jasne z nich vyplýva, že židia v Káhire sa mali oveľa lepšie ako ich súverci v tých istých časoch čojaviem v Nemecku. Postavenie kresťanov bolo taktiež relatívne dobré, ako o tom svedčia napríklad diela sýrskych a libanonských kresťanov.

Žiadam týmto pána Šimůnka o citát z príslušného paragrafu. Dopredu si však tipnem, že sa nedočkám, keďže islamské krajiny majú všetky občianske zákonníky podľa francúzskeho či britského vzoru. A v nich je kodifikovaná rovnosť pred zákonom.

Ibn Rušd, alias Averroes, väčšinu svojho života prežil v moslimskom Španielsku. Od roku 1160 vykonával spoločensky veľmi významnú funkciu sudcu, medziiným aj v Maroku, kde aj zomrel. Ku koncu svojho života upadol do nemilosti u ultraortodoxných almohádov, no i napriek tomu slúžil ako osobný lekár ich vodcu Abú Júsufa al-Mansúra a po menších či väčších peripetiách bol plne rehabilitovaný a zomrel prirodzenou smrťou.

Pripomeňme si, že Giordana Bruna mučili a upálili.

Neviem, kto sú to to ten "my", ale my orientalisti to určite nie sme. Slovo "Saracéni" sa používa(lo) na označenie Arabov a neskôr i moslimov všeobecne, vrátane Turkov v službách Saladdína. Nikdy nebolo obmedzené na vojenskú kastu.

Prosím si citovať aspoň troch renomovaných historikov, ktorý niečo takéto tvrdia. A kým čakáme, tak si spomeňme na Guya de Lusignan a Renaulda de Chatillon. Prvý z nich bol kráľom Jeruzalema, druhý jedným z jeho rytierov. Obaja neboli žiadni náboženskí fanatici, ale bojovníci. A obaja boli politickí oportunisti, ktorí sa najprv mlátili medzi sebou a potom vďaka svojej arogancii prehrali bitku pri Hattíne (1187) a nepriamo tak prispeli k pádu Jeruzalema pár mesiacov neskôr. Tam treba hľadať začiatok úpadku križiackych štátov.

K neskutočným blbostiam pána Šimůnka o rozdieloch medzi kresťanskou a islamskou teológiu sa radšej ani vyjadrovať nebudem. Stačí keď poukážem na to ich vzájomný vplyv a spoločné korene (najmä tie grécke). Tými "gnostickými herézami", ktoré boli v stredoveku potláčané oficiálnou cirkvou, sú najmä vyššie spomínaní katari vo Francúzsku a bogomilovia na Balkáne. Ich teológia nemá však nič spoločné s islamom. Taktiež nie je pravda, že "jejich úspěšné potlačení také vedlo k počátečnímu podcenění islámu". Bogomilstvo sa objavilo v 10. storočí, Katari sa preslávili v 12. a neslávne skončili v 13. storočí. Islam vznikol v 7. storočí a rozumní ľudia ho prestali podceňovať vo chvíli, keď začal ohrozovať Byzantskú ríšu a dobyl Severnú Afriku.

Nasledujúca do neba volajúca hovadina sa musí zapísať do análov rasizmu (lebo o nič iné nejde):

Rozum ostáva človeku stáť nad toľkou stupiditou. Keď sa opäť rozbehne, človek sa zamyslí nad tým, ako sa asi čojaviem v takom Iráne opravujú autá. To sa akože mechanik postaví nad otvorenú kapotu a cituje z Koránu?

Pán Šimůnek nám chce zavesiť na nos voľačo o nekompatibilite islamu a vedy. Tak tu mám taký kratučký zoznam:

• Abú Músá Džábir ibn Hajján (cca. 720-815), známy v latinčine ako Geber. Filozof, lekár, astronóm a predovšetkým chemik, podľa niektorých otec modernej chémie. Pravoverný šiita, študoval teológiu u samého šiesteho imáma. Ktovie, možno u neho sa naučil experimentovať.
• Ja'qúb ibn Isháq al-Kindí (cca. 800-873), v latinčine Alkindus. Polyhistor par excellence, vynikal v matematike (zohral dôležitú úlohu pri zavedení indických čísel vrátane nuly, venoval sa kryptografii), medicíne, psychológii a venoval sa aj hudbe. Takisto bol islamským teológom a väčšina jeho filozofických/teologických prác obraňuje myšlienku kompatibility islamskej teológie a vedy.
• Abu Alí ibn al-Hajtam (965-1038), v latinčine Alhazen. Ďalší z dlhého radu polyhistorov v islamskej vede, známy hlavne ako zakladateľ modernej optiky. Taktiež filozof, astronóm, lekár (oftalmológ) atď. atď., ale i teológ, prívrženec školy Abú al-Hasana al-Aš'arího. Jej princípy, ako napr. skeptický prístup k možnostiam rozumu, mu nebránili v jeho vedeckej kariére.

A tak ďalej, a tak ďalej -- materiálu je dosť na desiatky zväzkov. Neviem, o akých knihách na tému rozdielov kresťanského a islamského postoja k realite a k vede má pán Šimůnek na mysli. Ale keďže žiadne necituje, nemôžem sa ubrániť pocitu, že žiadne nečítal a tá znôška nezmyslov sú výplodom jeho mysle. A k jej stavu sa radšej vyjadrovať nebudem.

Vzhľadom na skutočné dejiny islamskej vedy je zbytočné pozastavovať nad ahistorickými výrokmi pána Šimůnka ako napríklad "v prostředí islámu nevznikly žádné nové technologie (naopak se znalosti a dovednosti spíše ztrácely)". Pozastavím sa len nad jeho exkurzom do dejín pušného prachu, a to konkrétne tvrdením "islámské palné zbraně zůstaly na primitivní úrovni převzaté od Číňanů (zlepšil se jen uměleckořemeslný dizajn)". Smola, taktiež nie. Arabský autor Hassan al-Ramma z 13. storočia napríklad opisuje arabský vynález, akési vajce, ktoré sa samo pohybuje po vode a horí a vybuchuje pri dotyku s loďou. U nás sa to dnes volá "torpédo".

A konečne:

Nezmysel nad nezmysel. Po prvé, Kopti prežili, len dnes hovoria po arabsky. Po druhé, "horské kmene" v Atlase patria k etniku, ktoré nazývame Berberi. O vyvraždení Berberov nemožno hovoriť ani počas prvej vlny arabského osídlenia Severnej Afriky v 8. storočí, po ktorej berberská dynastia Zíríjovcov takmer tri storočia vládla Severnej Afrike z Kajravánu. Ani po druhej vlne arabského osídlenia, v ktorej hlavnú úlohu hral kmeň Banú Hilál (11. storočie) a počas ktorej došlo k silnejšej arabizácii obyvateľstva, Berberi nevymreli ani neboli vyvraždení. Dodnes ich v Maroku, Alžírsku, Tunisku, Líbyi, ba dokonca i v Egypte žije pekných pár miliónov. O žiadnom vyvraždení pôvodného obyvateľstva nemôže byť ani reči. A len tak pre zaujímavosť, existujú historické pramene, podľa ktorých je možné, že v Severnej Afrike prežili až do 11. storočia kresťanské komunity hovoriace po fenicky.

Tu so svojou reakciou skončím. Hádam mi bude odpustené, že som nešiel do hlbších podrobností, ale žiaľ konfrontácia so stupiditou tohto kalibru je mimoriadne vyčerpávajúca. Asi mi naveky ostatne záhadou, odkiaľ pán Šimůnek nabral všetky tieto nezmysly, ostáva len dúfať, že nenakazil nikoho iného.

Autor je orientalista