Autori sa priznávajú, že im ide predovšetkým o politickú (nie stranícku!) angažovanosť. Či legitímnu alebo nelegitímnu, je druhá vec. Po umení ani stopy. Umenie, vzdialená pridružená to záležitosť. Nápaditosť a nutkanie tvoriť je tvorcom tohto filmu, vec veľmi cudzia.

Autori na začiatku rozvíjajú jednu dejovú líniu - straty zamestnania a hľadanie si nového, ak môžeme hovoriť o línii, vývoji, rozvíjaní, pretože ide o sériu situácií. Keď stroskotajú, dojde im prvotný nápad, bez súvislosti a akýchkoľvek etických zábran voči tvorbe presunú dej úplne inam, do súkromného rodinného života.

Ak som napísal, že film je sériou situácií, tak nie akýchkoľvek: Ide o všeobecné modelové situácie bežného života, pretkáne samými klišé, sentenciami ako vystrihnutými z učebníc cudzieho jazyka, postavy sú nahradené sociálnymi typmi. (Takýto je život, nie?) Tak to dopadá, keď verejná TV nechce točiť vzdelávacie relácie. (Viac k filmu, ČS zvlášť, som písal na vulgo.net.)

Rád by som tu pripomenul klasické slovenské nariekanie: Šulík nenašiel na Slovensku finančnú podporu. Peniaze dostal v Čechách. Dej musel preniesť na Ostravsko. O aký kvalitný film sme prišli. Naša kultúra stále upadá. Politici, robte niečo!