Koniec politiky odzbrojovania

Na prvé počutie sa tomu ani nechcel veriť. Veď v týchto dňoch sa nielen USA, ale celý svet lúči s prvým americkým prezidentom, ktorý naštartoval postupné odzbrojovanie a znižovanie počtu najnebezpečnejších atómových zbraní. V súvislosti s úmrtím Ronalda Reagana médiá asi najčastejšie spomínajú práve jeho odzbrojovacie zmluvy, ktoré podpísal s vtedajším sovietskym lídrom Michailom Gorbačovom. Nebezpečenstvo doteraz neznámych zbraní hromadného ničenia bolo aj hlavným dôvodom vojenskej invázie do Iraku; USA zatiaľ diplomatickou cestou vyvíjajú sústavný nátlak na Severnú Kóreu, aby sa vzdala svojho jadrového programu, ktorý by tiež mohol viesť k výrobe novej jadrovej zbrane. Ukazuje sa, že pre Georga Busha mladšieho je to všetko iba súčasťou politickej hry. Sám chce totiž presadiť, aby americký federálny rozpočet financoval vývoj nových nukleárnych zbraní. Vyplýva to z návrhu rozpočtu pre vojenské účely, o ktorom prezident diskutuje s poslancami parlamentu.

Dve nové jadrové bomby

Podľa denníka The New York Times (NYT) má ísť o "dva nové druhy atómových bômb". Prvým má byť bomba s "redukovaným účinkom", čiže o polovicu menej ničivejšia, ako boli tie, ktoré USA zhodili na konci vojny na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Podľa autorov tohto návrhu by bola nová bomba jednoduchšie použiteľná než súčasné verzie. Ešte stále by však mala dostatočne veľkú ničivú silu na to, aby nielen zlikvidovala budovy, letiská či nepriateľove zbraňové systémy, ale tisícom ľudí spôsobila smrť a choroby z ožiarenia. Okrem toho chce súčasná administratíva amerického prezidenta štátne peniaze na vývoj "oveľa ničivejšej nukleárnej výbušniny určenej na použitie proti predpokladaným podzemným bunkrom, v ktorých by mohli byť biologické, chemické alebo jadrové zbrane," píše včerajšie vydanie NYT. "Len si predstavte použitie týchto bunkrových likvidátorov na základe takých nespoľahlivých informácií, aké boli k dispozícii pred vojnou v Iraku," alarmuje prestížny americký denník.

Senát to môže zastaviť

Už i tieto slová vyznievajú naozaj hrozivo, nespomínajúc skutočnosť, že ak by uvedené nové zbrane boli namierené na skutočné úkryty nepriateľských zbraní, ich použitie by ohrozilo zdravie a životy aj desaťtisícov nevinných ľudí. NYT pripomína, že dnes môže jadrové zbrane použiť deväť štátov sveta vrátane Severnej Kórey, Pakistanu, Indie a Izraela. USA by ich rozhodne nemali ani nepriamo povzbudzovať, aby čo i len uvažovali o použití nebezpečného arzenálu. Týmto návrhom to však G. Bush robí. Prekaziť jeho plány by mohli americkí senátori už budúci týždeň, keď budú rozhodovať o osude návrhu svojich kolegov Edwarda Kennedyho a Dianne Feinsteinovej. Aj podľa denníka The New York Times by peniaze mali ísť radšej na zdokonalenie výzvedného spravodajstva o nepriateľských zbraniach. "Jediný výskum súvisiaci s nukleárnymi zbraňami by mal hľadať spôsoby, ako zabrániť ich šíreniu. Rozum ostáva stáť nad tým, že administratíva sa zrejme viac zaujíma o hľadanie nových možností na ich využitie," uzatvára The New York Times.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO