Samozrejme, Coca-Cola nie je sama, kto využíva "výhody" lacnej (a efektívne kontrolovanej) pracovnej sily. Podobnú politiku prijalo napríklad Nestlé a niektoré ropné spoločnosti. Nadnárodné firmy, veľkí investori, tak môžu profitovať z ochrany, ktorú im poskytuje autoritárska vláda. A keď je potrebné zlepšiť si imidž, stačí sa dištancovať od konania ich subdodávateľov a zasponzorovať v dotknutej krajine niekoľko charitatívnych akcií. (Coca-Cola ich v prípade Kolumbie uvádza celý rad, bolo by zaujímavé porovnať ich finančnú hodnotu s prostriedkami, ktoré firmy vďaka "vhodnému podnikateľskému prostrediu" získajú.) Treba zabudnúť na fikciu voľného trhu -- svoju politiku by nemohli sledovať bez podpory politickej moci.

Odborárski "teroristi"

Jedným z najnepokojnejších regiónov Kolumbie je Magdalena Medio. Podľa oficiálnych zdrojov tam bolo v roku 2003 zavraždených 150 ľudí, 80 ich bez stopy "zmizlo". Sedemdesiat percent porušení ľudských práv majú na svedomí polovojenské pravicové organizácie, s ktorými neoficiálne spolupracuje polícia a armáda. Založené boli na ochranu veľkých vlastníkov pôdy, narkobarónov a korporácií, financované sú čiastočne aj z obchodu s drogami. Ich cieľmi nie sú len ľavicoví povstalci, ale aj odborári a aktivisti.

Vláda prezidenta Uribeho vytvorila vhodné podmienky na presadzovanie nekontrolovanej moci ozbrojených síl v "problémových" oblastiach. Namiesto toho, aby hľadala príčiny občianskej vojny a snažila sa s povstalcami vyjednávať, chce sa s nimi porátať silou. Navyše, podarilo sa jej rýchlo využiť situáciu po 11. septembri 2001 a zaradiť ich do kolónky "teroristi". Armáde a polícii to umožňuje v podstate beztrestné zatýkanie a často aj mučenie a zabíjanie. Bola prijatá séria zákonov, ktoré to v podstate umožňovali. Eufemisticky nazvané "Zóny rehabilitácie a konsolidácie", vyhlásené prezidentom Uribem, umožnili nariadiť v častiach krajiny fakticky stanné právo. Začiatkom decembra schválil Kongres prezidentom predložené protiteroristické zákony, ktoré umožňujú policajné prehliadky a razie aj bez predchádzajúceho príkazu súdu, či zatýkanie len na základe udania. Členovia bezpečnostných síl, ktorí sa pri tejto "vojne proti terorizmu" dopustia porušovania ľudských práv, nebudú nikdy braní na zodpovednosť.

Dobrý žiak

To, ako sa v Kolumbii s touto tvrdou politikou nakladalo v domácom meradle, pripomína zahraničnú politiku USA v ich "ťažení proti terorizmu" -- akýkoľvek nepriateľ či oponent je označený za teroristu, s ktorým nemožno vyjednávať, treba ho zničiť. Obeťami už dávno nie sú len ľavicoví povstalci, ale aj občianski aktivisti, odborári alebo prezidentovi politickí protivníci. "Zlí chlapci" stojaci na "správnej strane" -- polovojenské pravicové organizácie -- sú tolerovaní a využívaní na "špinavú prácu", na ktorú sa armáda a polícia ešte stále nehodia, hoci oficiálne sú postavení mimo zákona.

V skutočnosti kolumbijská vláda neberie od USA len myšlienkovú inšpiráciu. Napriek protestom organizácií pre ľudské práva, ako je Amnesty International a Human Rights Watch, poskytujú Spojené štáty Kolumbii štedrú vojenskú pomoc. V januári 2004 Colin Powell pred Kongresom vyhlásil, že Kolumbia splnila všetky podmienky dodržiavania ľudských práv. To jej pomohlo získať 34 miliónov dolárov vojenskej pomoci nevyčerpanej z minuloročného rozpočtu. Na tento rok sa počíta celkovo so 700 miliónmi dolárov. Doteraz sa táto spolupráca konala pod pláštikom boja proti drogám, dnes už je to aj boj proti terorizmu.

Späť k firmám ako Coca-Cola a spol. Nemožno tvrdiť, že sú priamo zapojené do vrážd odborových predákov alebo že otvorene podporujú autoritárske režimy. Ich PR oddelenia sú príliš schopné na to, aby to mohli dopustiť, imidž tvorí ich predajný tovar. Nemôžu však poprieť, že využívajú výhody lacnej a "disciplinovanej" pracovnej sily, ktorá sa, zhodou okolností, nachádza v chudobných krajinách riadených autoritárskymi vládami ochotnými často a účinne využívať ozbrojenú moc -- aj proti vlastným občanom.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO