Všetci šiesti autori a autorky publikovaných štúdií pôsobia ako profesori a profesorky filozofie na prestížnych britských, amerických, kanadských a maďarských univerzitách. Profesionálna príslušnosť ku "kráľovnej vied" uhol prezentovaného pohľadu posúva do iných, sofistikovanejších rovín, než na aké sme zvyknutí/zvyknuté zo slovenských mediálnych "interrupčných sporov." Philipa Footová sa v štúdii Problém interrupcií a doktrína dvojakého účinku pokúša "rozlíšiť niektoré prúdy, ktoré nás vlečú sem a tam". Zameriava sa na konkrétnu teóriu, známu ako "doktrína dvojakého účinku" -- argumentačne ide o obľúbený katolícky podporný mechanizmus.

Autorka nepripúšťa aplikáciu priameho a nepriameho zámeru (teda doktríny dvojakého účinku) na prípad interrupcie s odôvodnením, že jej potenciálna úloha pri konkrétnom rozhodovaní je vedľajšia. Čo však vraj nutne neznamená, že naším vodidlom musí byť vždy veľkosť zla. Emeritná profesorka filozofie na University of California v Los Angels a členka Britskej akadémie otvorene pomenúva príčiny našich dilem: na jednej strane nenarodenému dieťaťu súčasne chceme aj nechceme dopriať práva, ktoré patria dospelým a deťom, na strane druhej sme zmätení z otázky "rovnakých práv" i z rozhodovania, čo smieme a čo nesmieme urobiť, keď sú záujmy v konflikte.

"...ak človek vôbec má na niečo dôvodné, prednostné právo, tak je to dôvodné, prednostné právo na svoje vlastné telo..." uvádza Judith Jarvis Thomsonová v stati Obrana interrupcií. Tvrdí, že nenarodení ľudia sa nevyskytujú vo svete, aby im žena, ktorá chce dieťa, povedala: "Pozývam vás dnu." Thomsonová nezdieľa názor, že oplodnené vajíčko je človekom od momentu počatia. Ontologicky fundovane vysvetľuje, že určenie hranice, vybratie vývojového bodu a vyhlásenie "pred týmto bodom táto vec nie je človek, za týmto bodom je človek" je svojvoľnou voľbou, pre ktorú sa v povahe vecí nedá nájsť nijaký dobrý dôvod. Zároveň však nie je optimistkou ani pokiaľ ide o vyhliadky na stanovenie takejto hranice.

L. W. Summer je profesorom filozofie na Právnickej fakulte Torontskej univerzity. Príspevok Interrupcia a téoria morálky ale nezaprie ani výrazné biologické zanietenie a východiská. Pre spomínaného autora je rozhodujúce kritérium vnímania, ktorého predpokladom je prítomnosť nevyhnutných fyziologických štruktúr. Zygota ani embryo nie sú schopné vnímať, novorodenec nepochybne áno. Špeciálne neurofyziológiu tak Summmer považuje za základný ukazovateľ pri určovaní rozhrania vo fylogenetickom kontinuu, hoci pripúšťa aj zložitosť presného určenia, kedy sa po prvýkrát vo vývoji plodu objavuje schopnosť pociťovať. Kritérium vnímavosti podporuje diferencujúci prístup k interrupciám: kanadský odborník skorú interrupciu (v prvom trimestri) zaraďuje do tej istej morálnej kategórie ako antikoncepciu - bráni vzniku novej bytosti. Naopak -- neskorá interrupcia podľa neho prináleží do kategórie infanticídy - ukončuje život novej bytosti. Ide teda o názor liberálny voči interrupciám v rannom štádiu a konzervatívny, ak ide o neskoré interrupcie. Z morálneho hľadiska teda platí -- čím skôr sa interrupcia vykoná, tým lepšie. Dvojaký pohľad na moralitu interrupcie vedie Summera aj k legislatívne diferencovanému prístupu. Skorá interrupcia by mala byť vecou súkromnej dohody medzi ženou a lekárom, neskorá interrupcia (z presne vymedzených závažných dôvodov) si zase vyžaduje regulujúcu právnu úpravu.

Príspevok Warrena Quinna Interrupcia: Identita a strata nadväzuje na predchádzajúci meritórne, hodnotovo i príklonom k biologizujúcim stanoviskám. Quinn analyzuje a istým spôsobom zbližuje teóriu štádií (plod bude ľudskou bytosťou, aktuálne ho za ňu nemôžeme označiť) s teóriou procesu (normálny plod už do určitej miery ľudskou bytosťou je, nie však úplne). Podľa Quinna má každá interrupcia nezanedbateľné morálne dôsledky, a preto si aj v rannom štádiu tehotenstva vyžaduje závažné zdôvodnenie. Na druhej strane, skorá interrupcia nie je z morálneho hľadiska rovnocenná ani so zabitím dospelého, ani so zabitím nemluvňaťa. Morálny problém robí z interrupcie skutočnosť straty -- vyplývajúcu z faktu, že vznikajúca ľudská bytosť by neskôr žila ľudský život...

Etickými implikáciami interrupcií sa zaoberá aj Ronald Dworkin v článku Morálnosť interrupcií. Prevládajúci výklad diskusie o interrupciách (práva či záujmy plodu) považuje za osudne zavádzajúci. Naopak obhajuje hypotézu, že diskusia je diskusiou o vnútornej hodnote, odlišných koncepciách zmyslu ľudského života, významu a povahy ľudskej smrti. Ponúkané tvrdenie zdôvodňuje vo vzťahu k dvom najvýznamnejším skupinám v tomto spore -- tradičným náboženstvám a ženskému hnutiu.

János Kiss v dvoch publikovaných príspevkoch Interrupcia: ďalšie argumenty a protiargumenty a Interrupčný zákon a morálna jednota štátu nastoľuje otázku osobného charakteru a morálneho statusu plodu -- protichodné argumentačné stanoviská podľa neho súvisia s tým, či diskutujúce strany považujú plod za osobu alebo nie.

Individuálne je interrupcia (bez ohľadu na dôvody, ktoré k nej viedli) vždy "krížovou cestou". Asi neexistuje normálna žena, ktorá by ju podstúpila neotrasená. Spoločensky ide o fenomén vyvolávajúci kontroverzné vyjadrenia a prístupy, filozofické nevynímajúc. Napokon je to aj otázka bytia a nebytia, znesiteľnej existencie, prednostných práv... Všeobecný názorový a postojový konsenzus tak ťažko predpokladať. Napriek tomu a práve preto, je potrebné -- na laickej i odbornej úrovni -- nemlčať.

Autorka je sociologička