O čom je Urobme to!

Bublina za milióny

Tohtoročná volebná kampaň má už za sebou niekoľko vrcholov: zneužívanie Markízy, Malíkovej porušovanie zásad slušného správania na verejnom priestranstve či dzurindovské natieranie Štúrovho domu v Modre. Je tu však ešte jedna akcia, ktorou do predvolebných perverzností prispel tretí sektor.

Kampaň Urobme to! - alias televízny Fero Taraba - pozná už hádam celá republika, a otázka teraz znie: vie niekto, o čo v tejto obrovskej mediálnej kampani ide? O ženy, o rovnoprávnosť, o voľby? Nesnažte sa hádať, zdá sa, že obsah v tomto prípade naozaj nie je dôležitý. Stačí urobiť mediálny vietor a zviditeľniť sa. Sponzori budú spokojní. Už aj tretí sektor sa prudko začína prispôsobovať svetu reklamy a mediálnych hviezd. Imidž nie je nanič, imidž je všetko. A tak je reklamná kampaň Urobme to! grandiózna a jej public relations absolútne profesionálny - mediálnym partnerstvom si kampaň dopredu zaviazala takmer všetky vplyvné médiá. Vyzývavé prázdne heslo potom zaplavilo ulice, médiá, internetové diskusie aj vtipy. Fero Taraba sa stal obľúbenou ľudovou postavičkou. S kampaňou sa identifikovali aj mediálne známe tváre (Anna Ghannamová, Alena Heribanová, Aneta Paríšková, Ivana Christová či Zita Furková), ktoré majú prezentovať úspešné ženské kariéry.

Ženské mimovládne organizácie ostali zaskočené. Roky sa usilujú otvoriť témy, ako násilie v rodine, rovnosť šancí, ženy v politike, a zrazu sa objaví Asociácia pre kultúru, vzdelanie a komunikáciu (ACEC), ktorá sa nikdy ako ženská organizácia neprofilovala, vymyslí si veľkolepý projekt, šikovným lobovaním získa milióny, a tie potom investuje do billboardov, TV a rozhlasových spotov, PR-článkov, či do súťaže o ženský príbeh, v ktorej možno vyhrať zahraničný zájazd či umelecké dielo.
Nie div, že ostatné ženské aktivistky sa na Urobme to! oprávnene hnevajú - najmä tie, ktoré sa roky drobnou prácou pri skromných finančných možnostiach snažia o "mierny pokrok v medziach zákona". Oľga Pietruchová z iniciatívy Možnosť voľby a hovorkyňa kampane Piata žena sa na jednom z diskusných fór Urobme to! bola pozrieť a svoje dojmy opísala v internetovom denníku CHANGENET.SK. "Diskusiu otvorila jedna z iniciátoriek hnutia Anna Ghannamová. Mnohým z nás pri jej úvodných slovách zamrzol úsmev a už sa do konca ani nestihol rozmraziť. Pani Ghannamová nás totiž poučila, že doteraz na Slovensku ženské hnutie nebolo. Síce - ako nerada pripustila - existuje mnoho ženských organizácií, tieto však neťahajú za jeden povraz a preto nevedia nič presadiť." Pietruchová si na diskusnom fóre v Banskej Bystrici, kde bol hosťom Pavol Rusko (ANO), Viera Tomanová (SMER) a Zuzana Martináková (SDKÚ), všimla, že sympatie sa viazali predovšetkým k Martinákovej. Vo svojom článku potom upozornila na detail, že v správnej rade ACEC, ktorá celú kampaň spustila a iniciovala, je aj Eduard Kukan a Ivan Mikloš. O politickej nestrannosti celej kampane preto možno zapochybovať. Klientelizmus tu má však aj finančnú podobu. Jedným z donorov kampane je NPOA (Nadácia pre podporu občianskych aktivít), ktorá darovala 27 815 euro. V správnej rade ACEC a NPOA pritom sedí jeden a ten istý človek - Pavol Demeš. Ak by sme však odmysleli aj tento detail treťosektorového konfliktu záujmov, najproblematickejšia ostáva zmysluplnosť celej akcie.
Kampaň a jej aktivistky nám vnucujú pocit, že Slovensko je v ženskej problematike asi tak na úrovni Kuvajtu a politická emancipácia sa začína až Ferom Tarabom. Je to hlúposť, jednak ženy na Slovensku nie sú ani utláčané, ani masívne diskriminované. Prirodzene, sú tu nedotiahnuté legislatívne záležitosti, chýbajú materské centrá, útulky pre týrané ženy, existuje aj istá forma diskriminácie, bolo by vhodné mať v politike viac múdrych a charizmatických žien, ale tieto veci nemožno riešiť jednorazovou hurá kampaňou - aj keď za veľké peniaze.

Ľudia, ktorí tretí sektor poznajú, dobre vedia, o čo ide v Urobme to! Iste, aj o ženy, ale nie v prvom rade. Ide o to, že momentálne grantové programy preferujú ženské témy, predvolebné kampane a rómske projekty. ACEC a jeho mimoriadne šikovná prezidentka Ľubomíra Slušná spojili všetko dokopy: diskrimináciu žien, zvýšenie ich politickej angažovanosti, výchovu rómskych líderiek a motivovanie žien k účasti na voľbách. Vznikol pôsobivý kokteil, na ktorý sponzori darovali odhadom niekoľko miliónov korún. Napriek tomu, celá kampaň je len prázdna mediálna bublina, za ktorou nie je nijaká dobrovoľnícka práca či tvorivá občianska iniciatíva. Je to najmä o bohapustom míňaní veľkých peňazí. Vedľajší efekt bude nesporný: tretiemu sektoru kampaň pokazí meno a samotným ženám neprinesie nič. Aby sme neboli príliš prísny : takmer nič - zopár žien-aktivistiek si na tej kampani finančne naozaj pomôže.