Rusko chce privilegované postavenie, EÚ to logicky odmieta

Podľa vyjadrení predstaviteľov Gazpromu, dnes dominantného štátneho energetického "megatrustu", ktorý spolu s ďalšími štátnymi spoločnosťami kontroluje väčšinu energetického potenciálu Ruska, sa Rusko vo vzťahu k EÚ správa štandardne. Podľa zásad liberalizovaného vnútorného trhu EÚ požaduje Gazprom prístup k akciovým podielom v distribučných spoločnostiach západoeurópskych štátov. Motivácia je jasná - Gazprom chce kontrolovať pokiaľ možno celú cestu od ťažby až k predaju energie koncovému zákazníkovi. Veď nakoniec ako v analýze pre agentúru RIA Novosti uvíádza Igor Tomberg z moskovského Inštitútu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov, Gazprom dostáva za tisíc kubických metrov plynu zhruba 230 dolárov a konečný zákazník v platí domácim distribútorom viac ako dvojnásobok.

Rusko však rovnaké princípy zásadne odmieta pre svoj vnútorný trh. "Zatiaľ čo Rusko chce profitovať z liberalizujúcich sa plynárenských a energetických trhov v EÚ, v Rusku sa prijímajú zákony, ktoré obmedzujú prístup zahraničných investorov k ropným a plynovým ložiskám a uzákoňujú pre Gazprom monopol na export plynu," hovorí Karel Hirman, energetický expert a analytik bruselského EU-Russia Centre. "To sú zásadne nevyvážené podmienky, na ktoré Európa logicky nemôže pristúpiť," dodáva.

Logickou požiadavkou EÚ voči Rusku je podobné otvorenie vnútorného trhu Ruska, t.j. rovnocenný prístup k ťažbe, prepravným kapacitám a vnútornému trhu s plynom a ropou. Presne o tom hovorí návrh Energetickej charty. "Pôvodne bolo prijatie Energetickej charty podmienkou vstupu Ruska do WTO popri demonopolizácii Gazpromu a prístupu na ruský trh. Nič z toho sa nezrealizovalo, čo je zásadná chyba," hovorí Hirman. Dnes vedenie Gazpromu hovorí, že ratifikácia Energetickej charty je pre nich neprijateľná. "Takto nevyvážené podmienky spolu s odmietnutím Energetickej charty blokujú inak rozumné a perspektívne úsilie o vytvorenie jednotného energetického trhu EÚ-Rusko, ktorý by bol najlepším riešením pre EÚ aj Rusko," uzatvára Hirman.

Predaj energií na hraniciach EÚ reálnou možnosťou

Predstaviteľov Kremľu podriadených energetických firiem pobúril v tejto situácii úplne logický plán Bruselu, aby dodávky ropy a zemného plynu preberali západní distribútori hneď na hraniciach EÚ. Pritom tento návrh nie je nič iné ako faktický popis toho, čo tu dnes reálne existuje. Dnes Gazprom dodáva svoje energie najväčším odberateľom na slovensko-rakúskej, resp. česko-nemeckej hranici. A vzhľadom na snahu Slovenska o spätné odkúpenie 49% podielu v Transpetrole sa predaj na vonkajšej hranici EÚ zdá byť reálne blízko. "Ak Rusko nepristúpi na podmienky EÚ, ktoré by vytvorili jednotný energetický trh EÚ-Rusko, je tento scenár pre EÚ absolútnou nevyhnutnosťou, ak sa EÚ nechce stať energeticky úplne závislá od Ruska," analyzuje Karel Hirman. Pritom pre EÚ by bolo logickejším riešením preberanie energie na ukrajinskej hranici a riešenie tranzitu by už riešili európske firmy a Brusel, čím by sa eliminovalo napätie Rusko-Ukrajina a zároveň zabezpečila plynulosť dodávok EÚ.

Hlavným nástrojom energetického dialógu EÚ-Rusko financie

Hlavným nástrojom EÚ na presadenie oprávnených požiadaviek na Rusko sú jednoznačne financie. "Rusko je dnes jednoznačne bytostne závislé na európskych peniazoch, keď polovica príjmov štátneho rozpočtu pochádza z exportu energií a z toho 70% prichádza do Ruska z Európy," hovorí Alexander Duleba, analytik SFPA a bruselského EU-Russia Centre a expert na Rusko. Niektorí analytici síce argumentujú prebytkovým hospodárením Ruska, ale fakt je, že jeho zdrojom je dominantne EÚ, čiže štáty, ktoré platia v tvrdej mene a načas. "EÚ doteraz nebola schopná tento nástroj pri presadzovaní svojich záujmov voči Rusku využiť, pretože nemá spoločnú energetickú politiku. A to je treba zmeniť," dodáva A. Duleba.

Nabucco verzus Blue Stream

Projekt Blue Stream, do ktorého sa nedávno zapojilo Maďarsko je vyslovene konkurenčný s európskym projektom Nabucco, ktorý má do roku 2011 doviesť do Európy plyn zo strednej Ázie. Zatiaľ čo Nabucco má za cieľ diverzifikovať energetické zdroje, a posilniť energetickú bezpečnosť EÚ, Blue Stream je len presmerovanie trasovania dodávok ruského plynu cez iné rúry. Rusko týmto spôsobom obíde "nepohodlnú" Ukrajinu a ďalšie tranzitné krajiny, ktoré mu komplikujú situáciu a donúti EÚ ešte k vyššej závislosti na jeho energiách ako dnes. "Projekty Nabucco a Blue Stream sa navzájom vylučujú," jednoznačne tvrdí K. Hirman.

Alternatívne riešenie pre prepravu kaspickej ropy je tiež jednoduché. Slovensko ako (opätovne) väčšinový akcionár slovenského Transpetrolu môže povoliť prepravu kaspickej ropy do českej rafinérie v Kralupech nad Vltavou a do rafinérií v okolí nemeckého Ingolstadtu. Tým sa nielen zvýši tranzit cez slovenskú a českú vetvu ropovodu Družba, ale zároveň sa tým zníži závislosť na ruskej rope. "Technicky je ropovod na takúto prepravu už dnes v zásade pripravený," hodnotí Hirman.

Ako je to s demokraciou a energetickou bezpečnosťou

Súvis medzi zvýšením energetickej bezpečnosti EÚ a posilnením demokracie v Rusku je priamy. "Čím demokratickejšie bude Rusko, tým väčšia bude energetická bezpečnosť EÚ vzhľadom na zásoby ropy a plynu, ktorými Rusko disponuje," hovorí A. Duleba a dodáva: "Nedemokratické režimy nemajú dlhú životnosť a už vôbec nie v Európe. V dejinách Európy môžeme nájsť množstvo príkladov na potvrdenie tejto tézy a Rusko je európska krajina. Nedemokratické režimy nezohľadňujú záujmy všetkých spoločenských skupín a preto v nich postupne narastá nespokojnosť a tlak na zmenu. Nedemokratické režimy, hoci navonok budia zdanie stability, sú vnútorne slabé a strnulé, keďže neumožňujú výmenu a príchod k moci nových elít a skôr alebo neskôr v nich dochádza ku krízam, ktoré zvyčajne ústia do chaosu." Z hľadiska energetickej bezpečnosti teda musí mať EÚ záujem, aby v Rusku bol stabilný demokratický režim a aby sa minimalizovalo riziko, že v Rusku môže hocikedy v budúcnosti dôjsť k nepokojom a chaosu, ktorý by ohrozil dodávky palív do EÚ.

Prečo sa má EÚ aktivizovať aj v Rusku?

EÚ doteraz intenzívne podporovala posilnenie občianskej spoločnosti v Bielorusku a na Balkáne. Dnes je čas na zmenu a intenzívnu podporu občianskej spoločnosti v Rusku. "EÚ však musí zmeniť filozofiu programu TACIS. Nesmie smerovať financie do rúk štátnej byrokracie, čo len pomáha upevňovať centralistický putinovský režim, ale podporiť neziskový sektor a konkrétne programy rozvoja parlamentnej demokracie a občianskej spoločnosti. A zároveň tým dá jasný signál, že pre demokratizáciu Ruska sú nevyhnutné neziskové organizácie, ktoré sa dnešný režim snaží zlikvidovať alebo začleniť do radu centrálne riadených organizácií, ktoré sú všetko iné len nie nezávislé," konštatuje Duleba. Ak chce byť EÚ medzinárodným hráčom, musí sa týmto spôsobom snažiť stabilizovať vnútorný priestor Ruska, región Kaukazu a celej strednej Ázie.

Poznámka: Tento materiál vznikol za prispenia expertov organizácie EU-Russia Centre. Jedním z ních je i Fraser Cameron PhD, bývalý poradce EK, ředitel EuroFocus-Brussels a poradce European Policy Centre v Brusselu.