12. 6. 2006
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
12. 6. 2006

Nenávisť predsa zvítězila

Obete radikálneho feminizmu u nás

Už pol roka prebieha v časopise Vesmír vášnivá diskusia vyprokovaná vcelku nevinným článkom Eduarda Bakalářa "Podporujte ženy --- ale ne na sto procent" (Vesmír č.1/2006). Najmä feministky (menovite Eva Hauserová) okamžite autora napadli a neušiel ani osobným útokom. Sme teda svedkami známeho faktu, že feminizmus je pokračovaním komunizmu inými prostriedkami (veď. Engels je ich vďačným zdrojom citácií o "patriarcháte") a podobne ako komunisti, ani feministky nemilujú kohokoľvek, kto by si trúfal mať odvahu ku kritickému pohľadu. Tento ich totalitný útok na médiá ale nie je vôbec nový.

Prvé zúrivé a agresívne feministické manifesty našťastie neuspeli a to aj preto, že drvivá väčšina žien proste neskočila na demagógiu, podľa ktorej "Pohlavný styk je invazívny a násilný, ako taký je príčinou degradácie, útlaku a násilia, ktoré tvoria bázu ženskej skúsenosti..." (cit. Andrea Dworkinová). Rovnako odmietli (opäť vzorne komunistický) návrh, že "Vstúpiť do vzťahu s mužom, ktorý sa úplne a verejne vzdal svojej mužskej role, môže byť stále riskantné. Ale vzťah s mužom, ktorý prejavil čokoľvek menej, je samovražda" (Atkinsonová). A tiež nikto neveril, že to s "vojnou pohlaví", ktorú vyhlásila hlavná feministická centrála "National Organization of Women" myslia vážne. Ale oni to myslia naozaj vážne a chcú, aby v tejto vojne boli aj padlí.

S generálnym útokom však neuspeli, tak ako Hitler s jeho cirkusantským pučom. Zmenili preto taktiku a začali kampaň o "harašení". Pointa bola v tom, že AKÉKOĽVEK vnímanie žien ako žien zo strany mužov, malo byť trestné. Preto ich Bakalář tak rozčúlil príkladom potopenia Titanicu. Podľa feministických zásad by totiž muži NESMELI dať prednosť ženám pri záchrane. Ochrana žien a detí (tie feministky neznášajú, lebo sa rodia stále ešte vďaka počatiu s mužom) je podľa feministiek prežitok. To, že by to (ako v prípade Titanicu) viedlo k väčšej záhube žien je presne ten paradox, na ktorý každá totalitná ideológia naráža a na ktorú treba vždy znovu a znovu upozorňovať. Žiaľ, v Spojených štátoch nerozpoznali včas tento totalitný prvok (iba neskôr vznikol termín "feminazis", viď. štúdie O. Ulča) a tak sa feministkám podarilo narobiť obrovské škody. Ešte nie na životoch, zatiaľ len na utrápených životoch mužov. A navyše aj v USA sa dokázali poučiť a dnes už osočenie s "harašenia" neznamená automaticky odsúdenie. V našich krajinách vďaka historickej skúsenosti dopadla kampaň "harašenia" smiešne. A výsmechu (či len smiechu) sa každá totalitná ideológia bojí.

Feministky potrebovali dokázať škodlivosť mužov, a preto sa "ujali" ZNÁSILNENÝCH žien, aby vzápätí konštatovali, že (presne v duchu totalitnej logiky) "všetci muži sú znásilňovači a to je všetko, čo sú" (cit. Marilyn French). Inými slovami pod zámienkou ochrany niekoľkých znásilnených žien (ignorujúc znásilnené deti a dokonca pri gangovom type aj mužov) chceli dosiahnuť, aby sa kriminálnikmi automaticky stali všetci majitelia penisu. A za to mali byť VŠETCI aj potrestaní! Opäť však narazili na realitu. Znásilnenie je totiž súdne dokázateľný čin. Preto vieme, že až u 18% prípadov dochádza k falošnému obvineniu muža a slúži na to až 25 možných dôvodov (nežiaduce tehotenstvo, ohrdená láska, pomsta apod.). Navyše počet prípadov spadajúcich pod mravnostnú kriminalitu (okrem znásilnení a pedofílie, ktoré prevažujú, sem spadá aj obchod so ženami a kupliarstvo) klesal u nás po Nežnej revolúcii dramaticky z 3543 trestných činov, cez 1037 a 658, až po 612 už v roku 1993. Len v Prahe za prvých desať mesiacov roku 1993 zaznamenali 72 184 trestných činov všetkých druhov. Ale trestných činov pohlavného zneužívania bolo len osemdesiat. A znásilnení bolo len 88. Je to tiež jediný druh kriminality, ktorého výskyt má od roku 1989 stále klesajúcu tendenciu. Konkrétne v roku 2001 bolo na Slovensku zaregistrovaných 95 053 trestných činov, ale len 169 znásilnení (teda 0,18%). Po vstupe do EÚ máme šancu dostať sa na úroveň krajín porovnateľných v počte obyvateľov celkovo i osídlení hlavného mesta.

V Fínsku došlo podľa Statistics Finland na priemerný počet 733 421 zaregistrovaných trestných činov tu pripadá v trojročnom priemere 515 nahlásených znásilnení, čo je 0,07%. S takými počtami sa téza o všetkých mužoch ako znásilňovačoch ťažko obhajuje. Takže feministický plán odsúdiť všetkých mužov za zlomok prípadov znásilnenia nevyšiel.

Najnovšia kampaň feministiek však žiaľ vo svojom totalitnom poňatí uspela. Nezmenili pritom svoje ciele, zmenili len prostriedky. Začalo to lživým tvrdením, že každá PIATA (dnes tvrdia, že už každá ŠTVRTÁ) žena je týraná. V prípade Slovenska by to bolo pol milióna každodenne, systematicky a zámerne mučených žien. V prípade českých žien dokonca milión! Absurdnosť takého tvrdenia má goebelsovkú logiku, najmä ak bude tisíckrát opakované. Úplne ignorujú násilie na deťoch (ktorého je drvivá väčšina a dopúšťajú sa ho muži aj ženy) a na mužoch (ktoré dramaticky narastá). Takto "upravenou" štatistikou im vychádza, že až 95% (a prečo nie 100%?) násilníkov sú muži a odtiaľ už je len kúsok k vytúženému feministickému záveru, že VŠETCI muži sú násilníci. Každý "argument" na podporu tejto tézy je dobrý. V polemike na túto tému čitateľ časopisu Vesmír napísal: "Argumenty... by sa však nemali regrutovať z extrémnych a patologických situácií, prezentovaných väčšinovej skutočnosti či z prípadov morbídnych a nemorálnych". To presne vystihuje FEMINISTICKÚ argumentáciu. Samozrejme, že pri fyzickom násilí by "dedičné prekliatie" mužov bolo ľahko vyvrátiteľné. Preto prišli feministky s pojmami "psychického, ekonomického a inštitucionálneho" týrania, čo sú nekvanitfikovateľné a nedokázateľné pojmy. Ale s veľmi drastickým dopadom a dnes už lavínovito narastajúcim počtom takýchto obvinení a odsúdení.

Podľa v tichosti (bez verejnej diskusie) prijatých zákonov dnes môže každá žena vyhodiť svojho muža na ulicu, ak si nájde milenca (alebo radšej milenku) a dohodnú sa na svedectve proti pôvodnému manželovi. Taký prípad už na Slovensku máme -- muž sa vrátil z tzv. týždňovky o deň skôr na oslavu výročia ich svadby. S kyticou v ruke však doma našiel manželku s milencom. Znelo by to ako anekdota, ale dnes tento milujúci manžel sedí na štyri roky vo väzení. A ešte môže byť rád, že relatívne dobre obišiel, lebo trestná sadzba bola medzičasom zvýšená na 7 až 15 rokov! Áno, dal svojej žene facku, ale to by na jeho dlhoročné "zneškodnenie" nestačilo. Ešte šťastie, že je po ruke "psychické týranie" a to rozhodlo. Koncom marca 2006 odsúdil súd rómsky manželský pár za to, že utýrali na smrť vlastné polročné dieťa. Dostali len dva roky nepodmienečne.

Takže dva roky za zabitie dieťaťa, ale štyri a viac rokov väzenia za facku nevernej žene - táto feministická logika ma ohromuje. Iná žena úkladne zavraždila svojho muža a pustili ju už po dvoch rokoch! A máme už aj prípad bez facky. Seriózny televízny pracovník urobil tú chybu, že po rokoch opatery detí a manželky alkoholičky sa rozhodol konečne začať žiť pre seba a odísť k žene, ktorú miloval. Tri dni pred tým, než opustil spoločnú domácnosť sa dostal do hádky s manželkou, ktorej dospelé deti priskočili "na pomoc". Spoločnými silami ho tak dostali OKAMŽITE do väzby, pretože v zlosti vyslovil nešťastnú vetu "To vás mám všetkých pozabíjať, aby ste mi dali pokoj?". V tej väzbe zostal neuveriteľných DEVÄŤ MESIACOV (čo sa stáva len najväčším zločincom a aj tých prepustia obvykle predčasne), pretože vyhrážanie zabitím musí rozhodnúť sudca a ten jednoducho "nemal čas".

Keď po troch mesiacoch chcela vlastná žena obvinenie stiahnuť, bolo jej povedané, že to nie je možné (feministky totiž zákonom vymohli jej vlastnú ochranu proti jej vôli). Môžem tiež uviesť príklad z vlastnej knihy, ktorá vyšla česky vo vydavateľstve Triton: "Předmětem soudního sporu, který posuzoval také slovenský psychiatr a sexuolog MUDr. Ladislav Siska, byla desetiletá dcerka a osmiletý syn rozvedených manželů. Matce totiž nestačilo, že vysoudila jejich svěření do péče. Rozhodla se odepřít bývalému manželovi i těch pár hodin týdně, kdy mohl své děti vidět. Věděla, že chlapec trpí parafimózou, a tak zneužila to, že otec (na lékařské doporučení) natíral chlapečkovi penis mastičkou. Navíc získala výpověď dívenky ze sousedství, že "viděla strejdu, jak před ní onanoval". Na tyto detaily si bývalá manželka vzpomněla až pět let po rozvodu, když se opět provdala. Psychiatrické posudky a expertizy však veškerá obvinění zpochybnily.

Tehdy bývalá manželka nasadila nejsilnější kalibr -- přemluvila jejich společnou dceru, aby vypověděla proti vlastnímu otci. Protože neexistovali svědci, soud uvěřil raději dítěti a muže odsoudil k několika rokům vězení. Čtyřicetiletý inženýr ztratil nejen rodinu a svobodu, ale i zaměstnání. Z vězení pak šel rovnou na psychiatrii. Bezvýchodnou situaci řešil nakonec sebevraždou."

Konečne padli prví mŕtvi. Feministky oprávnene jasajú.

                 
Obsah vydání       12. 6. 2006
12. 6. 2006 Podivná reakce prezidenta Klause Jiří  Jírovec
12. 6. 2006 Dvacáté století jako Věk nenávisti
12. 6. 2006 Bilderberg zasedal o víkendu v Kanadě Štěpán  Kotrba
11. 6. 2006 Je obava z násilí v ČR dnes oprávněná?
12. 6. 2006 Výhrůžky násilí přicházejí i ze strany levice
12. 6. 2006 Jsem druhořadý občan?
12. 6. 2006 Vyřadil jste se z demokratické společnosti
12. 6. 2006 Zemřel nám pan Fischl Tomáš  Koloc
12. 6. 2006 Proč vznikla v ČR sedmnáct let po pádu komunismu antikomunistická hysterie? Jan  Čulík
12. 6. 2006 Michael  Marčák
12. 6. 2006 Dopis Evropským demokratům Jiřina  Salaquardová
12. 6. 2006 V ČR žádná antikomunistická hysterie není Miroslav  Šuta
12. 6. 2006 Antikomunistická hysterie je v ČR pečlivě udržována
12. 6. 2006 Jak sestavit novou vládu
12. 6. 2006 Rusko snižuje závislost na dolaru Karel  Dolejší
12. 6. 2006 Z buše chomutovského zooparku do parlamentní džungle Štěpán  Kotrba
12. 6. 2006 Kdo koho živí ?!? Ladislav  Žák
12. 6. 2006 Feministky jako fašisté Darina  Martykánová
12. 6. 2006 Nová Fallúdža: Obyvatelé iráckého Ramádí žijí v obavách z nadcházející velké bitvy Karel  Dolejší
12. 6. 2006 MTV vyrobila reklamu proti "obchodu s bílým masem"
12. 6. 2006 Britské listy by měly Gramsciho hýčkat Josef  Brož
12. 6. 2006 Komu chceme věřit Michal  Rusek
12. 6. 2006 Podarí sa KDH to, čo sa nepodarilo ani T. G. Masarykovi? Jan  Dancer
12. 6. 2006 České volby -- Mnoho pokřiku pro nic -- Chtělo by to podívat se jinam Vladimír  Rott
12. 6. 2006 O co jde ve volbách a po nich? František  Augusta
12. 6. 2006 Manipulace analýzou manipulací Štěpán  Kotrba
12. 6. 2006 Jsem ráda, že nejsem divná
12. 6. 2006 Komoušosocani v nás budí velké znepokojení
12. 6. 2006 Jsou média objektivní? Jiří  Faimon
12. 6. 2006 ČTK: "Klitoris prý vypadá úplně jinak, než si lidé dosud mysleli"
12. 6. 2006 Nové volby Jiří  Šmikmátor
12. 6. 2006 Nakonec je to stejně cesta, na čem záleží Hynek  Hanke
10. 6. 2006 Sebevraždy v Guantánámo jsou "válečným aktem"
12. 6. 2006 "Politika je špinavost"
12. 6. 2006 Nenávisť predsa zvítězila Gustáv  Murín
10. 6. 2006 Co Italové věděli už dávno Jan  Čulík
10. 6. 2006 Česká televize v letošních volbách opravdu dostála svého slibu...
11. 6. 2006 České noviny: "Nedostatek kněžích" ?
10. 6. 2006 Jak mohou být Zelení součástí pravicové koalice?
10. 6. 2006 "Zelení nemohou mít nic společného s pravicí"
12. 6. 2006 V České republice začínají oslavy Světového dne uprchlíků
12. 6. 2006 NYT: Tajné vězení v Čečensku
9. 6. 2006 Jak voliči rozdali politické karty, a co dál? Vladimír  Vokál
9. 6. 2006 Kdyby... Jakub  Rolčík
10. 6. 2006 Česká televize o koze Štěpán  Kotrba
9. 6. 2006 Fellini? Všechno je Fellini! Jan  Paul
22. 11. 2003 Adresy redakce

Genderová nerovnost ve společnosti RSS 2.0      Historie >
12. 6. 2006 Nenávisť predsa zvítězila Gustáv  Murín
12. 6. 2006 Feministky jako fašisté Darina  Martykánová
15. 5. 2006 Komunismus a ženy Věra  Říhová
12. 5. 2006 Nesouhlasím s feminismem Dariny Martykánové   
11. 5. 2006 Feminismus jako islám Štefan  Švec
9. 5. 2006 Restauracím a jídelnám Marcela  Gunázerová
8. 5. 2006 Humanitární pracovníci zneužívají nezletilé dívky pro sex   
5. 5. 2006 Ženská práva jsou lidská práva Věra  Říhová
28. 4. 2006 Za práva žen -- v každém člověku! Martin  Škabraha
28. 4. 2006 Nechápu feminismus Michal  Mašín
28. 4. 2006 Podvojné myšlení feminismu   
28. 4. 2006 Vybírají si ženy méně placená místa?   
28. 4. 2006 Ideologie a přirozenost Darina  Martykánová
28. 4. 2006 Podvojné slovo "přirozenost" Martin  Škabraha
27. 4. 2006 Chtíč, promiskuita a tvořivost Darina  Martykánová