Za hlavného architekta plánu sa v diplomatických kruhoch považuje nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer, ktorý patrí k zásadným odporcom obchádzania OSN. Šéf nemeckej diplomacie chce predísť situácii, ktorá nastala v roku 1999 v prípade juhoslovanskej krízy, keď NATO zaútočilo bez mandátu BR. K rozhodnej iniciatíve ho mala prinútiť zmena americkej obrannej doktríny, ktorá ráta s preventívnymi útokmi i bez súhlasu BR. V Iraku by sa mohla zrealizovať v praxi. Podľa analýzy renomovaného odborníka na medzinárodné právo Iana Ohlssona by to mohlo viesť až k rozpadu systému medzinárodného práva.

Hlavnou témou diskusií je otázka preventívnej vojny bez mandátu BR. Podľa expertov by sa to mohlo chápať ako akt agresie, rušenie záväzkov vyplývajúcich z Charty OSN. Jedinými legitímnymi dôvodmi sú podľa nej obrana v prípade napadnutia, národnooslobodzovací boj a vojna vedená v mene medzinárodného spoločenstva. Aktívny mandát na jej vedenie však môže vydať iba rezolúcia alebo vyhlásenie BR.

Os mieru -- vojnu nepovolíme!

Rezolúcia neexistuje a členovia BR sa ju, podľa diplomatických informácií, ani nechystajú schváliť. Traja z piatich stálych členov s právom veta -- Francúzsko, Rusko a Čína -- preventívnu vojnu odmietajú uznať a mandát BR jej rozhodne dať nechcú. "Saddáma Husajna možno odzbrojiť bez vojny," povedal francúzsky prezident Jacques Chirac. Reagoval tak na štvrtkové vyhlásenie Georgea Busha, podľa ktorého "hra s Irakom sa skončila, Saddám Husajn bude zastavený". V ďalších pasážach prejavu potom kládol dôraz na vojenský tlak na Bagdad. Chirac jasne vyhlásil, že "bez nového rozhodnutia Bezpečnostnej rady nie je možné proti Iraku použiť silu". Podľa neho "je potrebné rešpektovať pravidlá. Existuje predsa rezolúcia 1441, ktorá vôbec nepredpokladá, že by jedna krajina mohla začať samostatnú iniciatívu mimo rámca tejto rezolúcie."

Moskva vyslovila názor, že ani v súčasnej etape irackej krízy nie je potrebné prijímať nejakú novú rezolúciu k odzbrojeniu Iraku. Ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov uviedol: "Ani prípadná nová rezolúcia by však nemala umožňovať vojnu." Dodal, že jednostranná vojenská akcia by podlomila medzinárodné štruktúry i autoritu OSN a rozbila by protiteroristickú koalíciu. Podľa Ivanova by to malo ďalšie politické i hospodárske dôsledky. "Cena by bola extrémne vysoká a to je dôvod, prečo sa Rusko tak zasadzuje o politické riešenie. Rusko dnes nevidí nijaký dôvod na to, aby sa hovorilo o nejakej rezolúcii, ktorá by otvorila cestu k použitiu sily voči Iraku." Prípadná nová rezolúcia by potom mala iba pomôcť inšpektorom v práci. Vyjadril zároveň presvedčenie, že ešte stále sa dá vyriešiť otázka zbraní hromadného ničenia v Iraku politickými prostriedkami. Moskva však zároveň rokovania o novej rezolúcii a jej prijatí v BR nevylučuje. Otázkou je, o čo by v nej malo ísť. Condoleezza Riceová, bezpečnostná poradkyňa amerického prezidenta, tvrdí, že Washington bude chcieť čo najrýchlejšie prijatie novej rezolúcie BR povoľujúcej úder na Irak. Diplomati sa však vo všeobecnosti zhodujú, že nemá šancu na prijatie.

Bush sa ponáhľa do vojny

Prezident USA však vytrvalo smeruje k vojne. Bezpečnostnú radu vyzval, aby sa v otázke Iraku "rýchlo rozhodla". Vzápätí dodal, že pokiaľ to neurobí, sú Spojené štáty pripravené pustiť sa do konfrontácie s Bagdadom s vlastnou koalíciou spojencov. "Pokiaľ BR dovolí diktátorovi, aby klamal a podvádzal, potom bude veľmi slabá. Verím, že BR pochopí, že podmienky rezolúcie týkajúce sa irackého odzbrojenia musia byť splnené," povedal Bush. Stredajšie vystúpenie ministra zahraničných vecí Colina Powella v BR podľa neho prekvapivo dokázalo, že Saddám Husajn neodzbrojil. Zároveň zopakoval, že by bolo dobré mať druhú rezolúciu k Iraku, ale že je pripravený podniknúť akciu aj bez nej.

Diplomatov znepokojilo predovšetkým vyhlásenie amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda, podľa ktorého sú USA pripravené na vojenský úder i bez nového explicitného súhlasu BR s tým, že minuloročná rezolúcia 1441 im stačí.

Za mier 162 krajín

V úzkej súčinnosti s diplomatickými misiami krajín označovaných ako "os mieru" čulo vyjednával i predseda VZ OSN Jan Kavan a generálny tajomník Kofi Annan. Po sériách separátnych rokovaní a skupinových akcií sa im podarilo vyjednať podporu väčšiny krajín pre mierové riešenie krízy. Podľa Kavana: "Jasnú podporu mierovému odzbrojeniu Iraku a pokračovaniu práce zbrojných inšpektorov deklaruje úplná väčšina členských krajín." Do piatka minulého týždňa ich bolo 162. Predseda BR Günter Pleuger tak mohol svojmu rezortnému šéfovi Joschkovi Fischerovi, ktorý práve otváral Svetovú konferenciu o bezpečnosti v Mníchove, oznámiť, že mierový plán možno s úspechom predložiť. Nádej na získanie podpory bola veľká.

Spoločný francúzsko-nemecký mierový plán sa však začal rodiť už oveľa skôr. Iniciatíva vyšla z každoročných rozhovorov najvyšších predstaviteľov Nemecka a Francúzska. Vo Francúzsku, ktoré sa ako stály člen BR bráni vojne s Irakom od začiatku, našiel Fischerov podnet okamžite spojenca. Termín predstavenia projektu si nezvolili Chirac a Schröder náhodne. Načasovanie na bezpečnostnú konferenciu, ktorú usporiadalo Nemecko predsedajúce BR, mieri práve na kľúčové obdobie irackej krízy.

Nemecký minister obrany Peter Struck na konferencii vyhlásil, že Berlín a Paríž predložia 14. februára BR spoločný návrh, ktorým sa pokúsia odvrátiť vojnu v Iraku posilnením zbrojných inšpekcií. V rovnakom dni mala BR prerokovávať i správu zbrojných inšpektorov a rozhodovať o ďalšom postupe. Struck v rozhovore pre nemeckú televíziu Phoenix v Mníchove vyjadril presvedčenie, že "táto iniciatíva bude pozitívne prijatá v Bezpečnostnej rade".

Francúzsko-nemecký návrh ráta s pokračovaním zbrojných inšpekcií. Počty inšpektorov by mali postupne rásť až na dvetisíc, teda trojnásobok súčasného stavu. Zároveň by priestor nad Irakom bol prehlásený za bezletovú zónu OSN, ktorú by strážili francúzske stíhačky. Popri nich by do priestoru mohli vlietavať iba špionážne U-2, lietajúce pod výsostnými znakmi OSN.

Návrh dáva nádej

Oproti doterajšiemu stavu znamená návrh značný posun. Vo vzdušnom priestore Iraku dochádza dnes k častým konfliktom. USA vyhlásili v roku 1999 bezletové zóny na severe, kde žijú najmä Kurdi, a na juhu, kde je väčšina šiítov, ktorí sú v opozícii voči Saddámovmu režimu. V nich hliadkujú americké a britské stíhačky s cieľom zamedziť iracké bombardovanie. Irak však bezpečnostné zóny odmieta rešpektovať, pretože ich oficiálne nevyhlásila OSN. Bráni sa preto protileteckou paľbou.

Podľa informácií z diplomatických zdrojov sa na bezpečnostnej konferencii diskutovalo i o návrhu dislokovať do Iraku mierové jednotky OSN v počte 20 tisíc vojakov, ktoré by de facto prevzali kontrolu nad krajinou. Hovorca nemeckého ministerstva zahraničia však zatiaľ nepotvrdil, že návrh na vyslanie mierových zborov bude súčasťou rezolúcie. Nemecký minister obrany Peter Struck počas konferencie uviedol, že pokiaľ by OSN do Iraku mierové zbory vyslala, na operácii by sa zúčastnil i Bundeswehr. Svojich expertov a techniku na posilnenie inšpekcií ponúklo ústami ministra Ivanova na konferencii i Rusko.

Zaznelo dokonca, že umiestnenie mierových zborov v Iraku by dokázalo de facto zabrániť americkému útoku. Americkým a britským jednotkám, ktoré sa v Kuvajte pripravujú na útok, by pripadla iba rola istenia medzinárodných jednotiek. To by prezidentovi Bushovi umožnilo vycúvať z útoku, kvôli ktorému v oblasti sústredil vyše 120 tisíc vojakov, vycúvať so cťou. Všetci sa zhodujú, že víkend by mohol byť bodom zvratu. Z cesty, ktorá ešte minulý týždeň smerovala k vojne, sa teraz našla odbočka k mieru. Rozhodovať sa bude v piatok.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO