Odporcovia základne v reportáži sú vykreslení v jednoznačne negatívnom svetle. Jednou skupinou odporcov sú miestni ľudia. Ich odpor je znázornený ako strach o majetok, smiešne iracionálne obavy z poškodenia zdravia či nezmyselná konzervatívna túžba žiť v tradičnej "prírodnej krajine" nepoznačenej výdobytkami technologického pokroku civilizácie. Druhá skupina odporcov sú extrémistickí aktivisti podporovaní spoločensky neprijateľnými skupinami ako KSM a REVO, elitári, ktorí si chcú vyberať partnera do diskusie a zbabelci, ktorí utekajú pred priamou konfrontáciou s odvážnymi zástancami základne.

Skupinu obhajcov základne reprezentuje usmiaty americký vojak v slušivej uniforme hovoriaci rozkošnou americkou češtinou. Uniforma a fakt, že prežil svoj život v "desivej" blízkosti radaru mu dáva punc odborníka. Miestni ľudia pri tomto reprezentantovi veľkého sveta pôsobia ako tlupa zaostalých dedinčanov. Ďalším obhajcom je rovnako seriózne a zodpovedne pôsobiaci pán v inej uniforme -- uniforme establišmentu -- zástupca volených zástupcov. Nepochybne musí byť tiež odborníkom, veď pracuje na ministerstve a dokáže sa krásne vyjadrovať. Poslednými reprezentantmi zástancov sú nebojácni mladíci z iniciatívy PRO, ktorí útek svojho oponenta s prevahou komentujú ako nevôľu alebo neschopnosť a strach diskutovať.

Skutočne vyvážené zobrazenie oboch strán sporu!

Zaujímavý je aj scenáristický prístup reportérky a režiséra k iniciatíve NE. Svoju reportáž už od začiatku jednoznačne smerovali k diskreditácii iniciatívy. Neboli schopní (nechceli) zaznamenať žiadny argument členov iniciatívy, ktorý by sa týkal samotnej výstavby základne. Zato bolo zjavné, že sa snažia donekonečna vracať k diskusii o tom, kto iniciatívu podporuje. To je klasický sofizmus a hovorí sa mu argumentam ad personam -- keď sa vám nechce s oponentom diskutovať alebo nie ste schopný reagovať na jeho argumenty, začnete napádať osobu oponenta a spochybňovať jeho dôveryhodnosť.

Ďalšou manipuláciou, ktorá odvádza od podstaty sporu je otázka zdravého života v blízkosti radaru. Táto otázka je v spore o postavení základne na území až sekundárna, zastiera hlbšiu rovinu sporu, teda spor o zapojení ČR do americkej protiraketovej obrany. Okrem toho, ako som naznačil vyššie, aj pri tomto spore vyznieva hlas miestnych ľudí veľmi provinčne a zaostalo. Zároveň si reportéri nevšímajú zjavne veľké "zdravotné" riziko dopadu nepriateľskej rakety do územia v blízkosti radaru :).

Reportáž je podľa mňa proste veľmi nevyvážená, manipulatívna a zavádzajúca. Namiesto formátu, ktorý má ambíciu informovať pripomína PR akciu americkej armády. O podstate sporu v nej nepadlo ani slovo. To je jej najväčším nedostatkom a nenapraviteľným amatérstvom, ak to nebol jeden z cieľov jej tvorcov (a ak to bol ich cieľ, tak nie sú amatérmi ale profesionálnimi manipulátormi :) ).

Na záver ešte jedna poznámka o objektivite či vyváženosti: Dobrým kritériom posudzovania objektivity publicistu by mohli byť napríklad ťažkosti s rozpoznamím jeho hodnotového postoja, prípadne viditeľná snaha konfrontovať vlastný postoj s postojom opačným. Reportáž Radar v programe Reportéři ČT mi ťažkosti s rozpoznávaním postoja autorov nespôsobila :)