Maďarič : Slovenský jazykový zákon ochraňuje, nikoho nediskriminuje

19. 9. 2009 / Marek Maďarič

Od 14. novembra 2008 sa k návrhu novely postupne vyjadrovali všetky ústredné orgány štátnej správy, ďalšie orgány verejnej správy, niektoré dotknuté inštitúcie, zástupcovia verejnosti a predstavitelia národnostných menšín. Práve z ich strany mali výhrady k textu len zástupcovia maďarskej menšiny. Ostatné národnostné menšiny žijúce na území Slovenska novelu podporili a v písomných vyjadreniach uviedli, že neobmedzuje používanie ich menšinového jazyka. Aj vysoký komisár Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek vo svojom posudku k novele poznamenáva, že proces prípravy novely bol otvorený a plne demokratický. Novela zákona o štátnom jazyku si nekládla za cieľ riešiť rozsah používania menšinových jazykov (na to sú v právnom poriadku SR osobitné predpisy), ale zabezpečiť, aby sa na Slovensku dalo komunikovať vo verejnej sfére v štátnom jazyku a aby ten, kto neovláda jazyk menšiny, nebol diskriminovaný. Zákon o štátnom jazyku sa vzťahuje len na vybrané oblasti verejného života, uvedené v jednotlivých ustanoveniach. Takže nereguluje napríklad používanie jazyka na verejných zhromaždeniach, pri bohoslužbách, v cudzojazyčnej a menšinovej tlači, v obchodných menách, v registrovaných značkách a názvoch, v oznamoch na internete a pod.

Ľudia pokuty nedostanú

Zákon o štátnom jazyku sa vôbec nedotýka súkromnej komunikácie medzi ľuďmi, neprikazuje, aký jazyk majú používať a nereguluje individuálne rečové prejavy jednotlivcov. Nezakazuje ani používanie nespisovných jazykových prostriedkov vo verejných rečových prejavoch. A každý, kto poruší zákon, má najskôr možnosť vykonať nápravu bez uloženia pokuty. MK SR je povinné po zistení porušenia zákona najprv dotyčnú osobu písomne upozorniť a žiadať nápravu v primeranej časovej lehote, pričom bežný občan pokutu dostať nemôže.

Väčší priestor iným jazykom

Zákon o štátnom jazyku osobitne nerieši postavenie iných jazykov, pozornosť im venuje najmä vtedy, ak ide o ich používanie vo vzťahu k štátnemu jazyku. V zásade však ochranu jazykov národnostných menšín a ich používanie vo verejnom styku u nás garantujú iné právne normy. Avšak novela zákona o štátnom jazyku rozširuje možnosti na uplatnenie ostatných jazykov všade tam, kde to predchádzajúce znenie zákona neumožňovalo. Ide napr. o vyhotovenie pracovných zmlúv, finančnej a technickej dokumentácie, stanov združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností, preberanie medzinárodných technických noriem do sústavy našich, vysielanie rozhlasových a televíznych programov v priamom prenose, divadelné hry s pôvodnými textami, výchovno-vzdelávacie podujatia zamerané na vzdelávanie v oblasti cudzích jazykov. Významnou zmenou je zrušenie povinnosti preukazovať znalosť štátneho jazyka pri prijímaní do zamestnania v štátnych orgánoch, štátnych organizáciách, orgánoch územnej samosprávy a verejnoprávnych orgánoch.

Priaznivé podmienky pre Maďarov

Príslušníci maďarskej národnostnej menšiny, ktorá je najpočetnejšou národnostnou menšinou na Slovensku (521-tisíc ľudí), žijú prevažne v južných oblastiach Slovenska. Ide o národnostne zmiešané územie, kde spoločne žijú príslušníci maďarskej, slovenskej, ale aj iných národností. Napriek tomu, že maďarské obyvateľstvo sa sústreďuje práve tam, väčšinu v trinástich okresoch južného Slovenska tvoria obyvatelia slovenskej národnosti. Výnimkou sú iba dva okresy – Dunajská Streda a Komárno – s nadpolovičným počtom obyvateľov maďarskej národnosti. V priaznivých podmienkach, ktoré dlhodobo poskytuje Slovenská republika svojim národnostným menšinám, sa najmä maďarská národnostná menšina všestranne rozvinula a ďalej sa rozvíja.

Svedčí o tom aj fakt, že počet Maďarov u nás za obdobie 40 rokov neklesol, ale sa udržuje na porovnateľnej úrovni (v roku 1961 sa k maďarskej národnosti prihlásilo 518 782 ľudí). Posilnenie miestnych samospráv viedlo k ešte silnejšiemu postaveniu Maďarov v obciach všade tam, kde majú väčšinu, a dokonca i v mnohých takých obciach, kde sú v menšinovom postavení.

Zlepšenie národnostnej politiky

Naproti tomu občanom slovenskej národnosti z národnostne zmiešaného územia sa často upiera právo na prístup k informáciám v štátnom jazyku najmä v obciach, kde žijú

v menšine. Úradné oznamy, oznamy o kultúrnych a iných podujatiach, nápisy a reklamy na verejných priestranstvách sú v rozpore aj s doteraz platným zákonom mnohokrát iba v maďarčine. Vytláčanie slovenského jazyka z verejného života na zmiešanom území SR spôsobuje Slovákom často aj materiálne škody a prekáža im v plnohodnotnom začlenení do spoločenského a pracovného života v ich bezprostrednom okolí. Výnimkou nie je ani to, že pri prijímaní do zamestnania sú uprednostňovaní ľudia, ktorí ovládajú maďarčinu. Opakovane sú teda diskriminovaní slovenskí občania na území vlastného štátu. Je známe, že Slovenská republika si udržiava vysoký štandard starostlivosti o národnostné menšiny. Vysoký komisár OBSE pre otázky národnostných menšín Knut Vollebaek v posudku k novele zákona o štátnom jazyku z 22. júla 2009 „všeobecne uznáva, že v posledných rokoch sa zaznamenalo výrazné zlepšenie v nastoľovaní požadovanej rovnováhy“ slovenskej národnostnej politiky. V  posudku zároveň potvrdil, že „zaručenie náležitej rovnováhy medzi ochranou a podporou štátneho jazyka na jednej strane a ochranou jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám na druhej strane“ sleduje aj súčasná novela zákona o štátnom jazyku.

Menšiny v Maďarsku vymierajú

Už roky maďarská politika na všetkých možných medzinárodných fórach kritizuje susedné štáty za nedostatočné menšinové práva, ba priam za prenasledovanie maďarskej národnostnej menšiny. Paradoxom však je, že práve v Maďarsku národnostné menšiny žijú v žalostnom stave. Najlepšie to vystihujú slová bývalého parlamentného ombudsmana pre národnostné menšiny v Maďarskej republike Jenő Kaltenbacha z 1. júla 2009, ktorý pri odchode z úradu po 12 rokoch povedal: „Situácia menšín v Maďarsku je teoreticky, v rovine deklarácií „ružová“, ale v skutočnosti je skľučujúca. ... menšiny v Maďarsku – bez výnimky – sa dostali na okraj priepasti straty svojej identity, ich členovia nehovoria svojím jazykom, nepoznajú svoju históriu a ledva zachovávajú svoju menšinovú kultúru. Menšiny sme nechali chradnúť.“ Dokazuje to i osud Slovákov. Aj napriek silnej protinárodnostnej politike sa po druhej svetovej vojne v Maďarsku hlásilo k slovenskej národnosti ešte okolo 400-tisíc ľudí. Dnes ich je len okolo 18-tisíc (!), pričom pri odhade ročného prírastku Slovákov aj podľa maďarských údajov minimálne 1,1 % by za normálnych okolností malo dnes žiť v Maďarsku asi 550-tisíc Slovákov.

Neexistuje skutočná vôľa

Slováci žijúci v Maďarsku sa nemôžu ani učiť v školách s vyučovacím jazykom slovenským. Vo väčšine škôl, ktoré sa v Maďarsku označujú ako „slovenské národnostné“ vyučujú maďarskí učitelia všetko po maďarsky okrem niekoľkých hodín slovenčiny. V terajšej poslednej fáze asimilačného procesu slovenskej menšiny v Maďarsku prestáva slovenský jazyk plniť funkciu komunikatívneho prostriedku nielen vo verejnom a spoločenskom menšinovom živote, ale aj v bežnom kontakte medzi samotnými Slovákmi.

Maďarský parlament síce v roku 1993 prijal historicky oneskorený národnostný zákon, ten však práva menšín zabezpečuje iba teoreticky. Neuplatňuje sa ani jeho ustanovenie o tom, že menšiny majú právo na parlamentné zastúpenie. Podľa J. Kaltenbacha na to neexistuje skutočná vôľa. Namiesto toho, novela volebného zákona toto právo „zaručené“ národnostným zákonom anulovala, pretože nepriznala menšinám právo voliť svojich poslancov do parlamentu. Situácia v postavení trinástich v Maďarsku žijúcich menšín sa ani po prijatí tohto zákona v ničom nezmenila. Na druhej strane sa však tento zákon úspešne využíva na manifestáciu „vzorovej“ menšinovej politiky Maďarska na medzinárodných fórach a slúži na zakrývanie skutočného stavu vymierajúcich národnostných menšín v Maďarskej republike.

Autor je minister kultúry SR

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

Vytisknout