Vznikol politický humbuk: minister by mal ustúpiť. Ten odvolal riaditeľa ŠPÚ a ďalších štyroch pracovníkov zbavil funkcií. Minister stratil morálny kredit. Ale minister priamo neriadil daný administratívny úkon. Študenti demonštrujú na námestiách. Napodobňujú štrnganím kľúčov November. Chcú, aby maturity opakovali iba študenti, ktorí dostali vyplnené testy verzie A. Minister im oponoval, že by bola porušená rovnosť. Opozícia, nateraz zabudnutí politici a novinári tvrdia, že problémy s maturitami sú zrkadlom korupčnosti v politike. Niektorí z nich zhodne dodávajú, že mladí ľudia tým, že vyšli do ulíc dali politikom jasne najavo, že ich generácia už nebude trpieť ich amorálne spôsoby.

Áno, mladí to je nádej. Mladí ľudia sú na Slovensku chránení nepísaným zákonom. Sú čistí, sú panenskí. Je to naša nádej. Trinásťročným sa uverejňujú masmédiach básničky, aby sme si uvedomili, aký nesmierny talent drieme v nich; dvadsaťročným sa zase uverejňujú poviedky typu "Ako som ja videla Petra" alebo "Týždeň s Janou". Pochybovať o ich veľkej budúcnosti sa rovná odpadlíctvu a skrývanej nevraživosti. Nikto si nekladie otázku, prečo veľká časť maturantov nepriznala, že majú k dispozícii testy s vyplnenými odpoveďami.

Morálka nie je vecou spoločnosti. Za tú môžu politici. Novinárom to tiež nevadí. Väčšina z nich je len o niekoľko rokov starších než maturanti. Mladší, aj keď ešte študenti, ale už majstri žurnalistiky, ešte na kladenie otázok nedorástli, a keď dorastú nebudú sa zahadzovať primitívnou žurnalistikou a nájdu si výnosnejšiu prácu. Ostatní vidia stále nádej. Všetci sa zhodnú na lacných úderoch do politikov, vŕtaním a prehrabávaním sa v ich súkromnom živote a týraním ich kauzami dávnych "klukovin" (teraz nemám na mysli Grossa či Kalouska). Ide asi o postkomunistický syndróm: Vtedy sme si zvykli za všetkým vidieť komunistov, neskoršie Mečiara a Dzurindu či Klausa a Zemana. Ich odstránením sa ale ťažko niečo zmení. Možnože oni sú ešte lepší ako je morálny obraz spoločnosti. Či si snáď niekto myslí, že pedadogóvia, ktorí neprekontrolovali testy budú lepší politici?

Kde tkvie vlastne odpoveď na otázku, prečo oslavovaní mladí panici bez toho, aby spoznali hriešne medziľudské vzťahy, sú už v hĺbke nie príliš morálne vyspelí? Je to zakódované v človeku? Sme aj my takí so svojimi súkromnými životmi, ktorým šťastie praje nebyť verejnými?