7. 7. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
7. 7. 2004

ANALÝZA

Demontáž sociálneho modelu Európy?

Hladanie politického obsahu slova "reforma"

polemika nejen s článkem Vladimíra Špidly "Sociální demokracie na prahu nové civilizační etapy"

Hrozí demontáž sociálneho modelu Európskej únie? O EÚ sa tvrdí, že má "sociálny rozmer". Najlepšie je to viditeľné v preambulách jej zakladajúcich a meniacich zmlúv, teda v primárnej legislatíve -- nezriedka sa tam objavujú ciele ako plná zamestnanosť a podobne. To však nie je znakom toho, že EÚ je "ľavicová", "socialistická" či "neslobodná", ale skôr odrazom povojnového (po roku 1945) spoločenského konsenzu všetkých (!) relevantných spoločenských a politických aktérov, či nimi boli kresťanské alebo sociálnodemokratické politické strany masového charakteru.

Výsledky tranzície po roku 1989

Európska únia nemá prečo kričať -- ide o "trpké" ovocie ekonomickej transformácie krajín strednej a východnej Európy po roku 1989. Ekonomické reformy, samotný cieľ "fungujúcich trhových ekonomík", stanovený ako jedno z kodanských kritérií, dodalo obsiahly legislatívny plán vládam všetkých štátov, ktoré sa usilovali o pristúpenie k Európskej únii. A to bez ohľadu na to, vlády akej farby boli v týchto krajinách pri veslách. Preto museli ekonomické reformy implementovať ako "noví" ľavičiari, tak aj "noví" pravičiari (pretože v tom či onom zmysle boli všetky politické strany po roku 1989 "nové"). Samozrejme, niekde šli reformy rýchlejšie, inde pomalšie.

Slovenská cesta -- I. a II. etapa

Na Slovensku sa šlo dlho smerom, ktorý sa ukázal byť nevhodným vzhľadom na imperatívy doby. Ciele ako zachovanie kapitálu vo vlastných rukách, privatizácia domácimi podnikateľmi, vytvorenie domácej kapitálotvornej vrstvy, odkladanie reštrukturalizácie podnikov, spoliehanie na vlastné kapitálové zdroje -- to všetko sa ukázalo v dobe globalizácie, otvorených trhov predovšetkým pre pohyb kapitálu ako kroky nesprávnym smerom. "Mečiarov model" zatvorenej ekonomiky v globálnom prostredí bol neúspešný. Nehovoriac o politicky nesprávnej implementácii tejto stratégie. V Európe sa v tom čase realizovali skôr "politické investície", v druhej polovici 90. rokov skôr "ekonomické".

Po roku 1998 a najmä po roku 2002 prišli reformy v "správnom" smere -- prinajmenšom z pohľadu globálneho kapitálu. Môžeme ho nazvať "Miklošovým modelom" otvorenej ekonomiky -- podľa základných princípov tzv. washingtonského konsenzu. Dôkazom môže byť aj viacročná účasť Mikloša a Dzurindu na stretnutiach Svetového ekonomického fóra v Davose. Oslavy pri každom zlepšení ratingu SR agentúrami ako Moody's či Standard and Poor's sú na jednej strane opodstatnené, na druhej zvestujú kapituláciu štátu pred globálnym kapitálom a zodpovednosť voči nemu než voči vlastným občanom. Liberalizácia, privatizácia, deregulácia, presun daňového zaťaženia z priamych na nepriame dane, reformy poistných systémov, zníženie daní pre právnické a fyzické osoby.

K tomu treba pripočítať priaznivú politickú "konšteláciu hviezd", respektíve konfiguráciu politických síl, ktorá vylúčila isté politické skupiny z podielu na moci. Politické strany sa etablovali bez alternatívy proti Mečiarovmu HZDS, hoci predstava integračného neúspechu držala vnútorne značne nesúrodú koalíciu v rokoch 1998 -- 2002 pohromade.

Následkom toho sa reformy, ktoré boli realizované PRE reformy, stali totožné s reformami AKO TAKÝMI. To platí aj v súčasnosti, keď sa opozícii vyčíta, že by musela robiť "rovnaké reformy", alebo to, že je antireformná. Opozícia je preto v nezávideniahodnej situácii, keďže musí dokazovať svoju proreformnosť, ale aj artikulovať spôsob, "ako inak" robiť reformy.

Reformy alebo "reformy"?

V rokoch 1998 -- 2002 išlo predovšetkým o "integračné" reformy. Po voľbách v roku 2002 ide v prvom rade o "systémové" reformy v tom zmysle, že sa cielene pracuje na zmene ekonomickej "formy štátu" smerom vpravo. To znamená realizovanie reforiem krátením štátnych výdavkov, znižovaním priameho daňového zaťaženia a jeho kompenzácia nepriamymi daňami, (hoci odvody sú stále nadmieru vysoké), zanevrenie na použitie verejných financií na investície do ľudského kapitálu a infraštruktúry. Makroekonomicky priaznivé čísla maskujú mikroekonomickú realitu dvoch tretín zamestnaných, ktorý majú príjem nižší než príjmový medián.

Konkurencieschopnosť navonok sa dosahuje "externalizáciou" nákladov štátu na účet populácie. Skrátka, ide o "sociálny dumping". Mottom tejto stratégie je: "Pritiahnime sem kapitál!", nedbajúc na sociálne náklady. Írsko, náš vzor, na tom bolo podobne -- krátenie sociálnych výdavkov sa prejavilo v tom, že v Írsku existuje najnižšia miera sociálnej ochrany spomedzi štátov EÚ-15.

A čo budúcnosť?

Je tu možnosť, a to uznávajú zahraničné médiá, že rozšírenie EÚ o desiatku postkomunistických štátov dodá nový impulz realizácii reforiem v starších členských krajinách EÚ. V súčasnosti ide predovšetkým o tzv. lisabonskú stratégiu. V roku 2000 na summite v portugalskom Lisabone si predstavitelia vlád štátov EÚ stanovili nesporne ambiciózny plán: stať sa do roku 2010 najdynamickejšou a najkonkurencieschopnejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta. Implicitne je prítomný cieľ predbehnúť USA, v porovnaní s ktorými je EÚ stále na druhom mieste. Objavujú sa tvrdenia, že rozšírenie "nakopne" lisabonský proces, pretože noví členovia majú skúsenosti s ekonomickými reformami, a sú teda väčšmi pripravení v nich pokračovať v porovnaní s krajinami EÚ-15. Okrem toho noví členovia disponujú vzdelanými populáciami, ale v súčasnosti aj dynamickým ekonomickým rastom.

Catching-up vs. lisabonská agenda

Na druhej strane, noví členovia nemajú dostatok voľných zdrojov na implementáciu cieľov lisabonskej agendy. Ich manévrovací priestor je zúžený záväzkom prijať jednotnú menu a potrebou stabilizovať verejné financie. Poznatkovo orientovaná ekonomika si však vyžaduje stimulovať výskum a vývoj, importovať nové technológie, informatizáciu spoločnosti, dobudovanie a skvalitnenie dopravnej infraštruktúry, investície do vzdelávania a ľudských zdrojov. Na to všetko sú potrebné financie vo forme investícií, ktoré je nutné alebo nájsť vo vlastnom (beztak napätom) rozpočte, alebo si na ne požičať -- obe možnosti však plávajú proti prúdu potreby stabilizácie verejných financií v zmysle znižovania verejného dlhu a vládnych deficitov a úsilia o vyrovnané rozpočty.

Aj v tejto súvislosti sa objavujú otázniky, súvisiace s časovaním reforiem na Slovensku: vzhľadom na to, že v kontexte dôchodkovej reformy dôjde k potrebe kryť výpadky v priebežnom systéme, bude nutné získať prostriedky zvonku (pôžičky) alebo zvnútra (doprivatizácia).

Výhody daňovej reformy, pokiaľ ide o daňovú príťažlivosť SR, sú natoľko zrejmé, že asi ani pri prípadnej výmene vlády nedôjde k ich zvráteniu. Zahraničné investície sú naozaj jedinou cestou, ako sa dá relatívne rýchlo zvýšiť efektivita a produktivita, udržať ekonomický rast a dobiehať západné krajiny únie. "Relatívne rýchlo" v tomto kontexte znamená podľa Pavla Ruska 15 -- 20 rokov, hoci existujú aj menej optimistické štúdie, ktoré hovoria o 40 rokoch. Aj Írsku, slovenskému vzoru, trvalo dve desaťročia, kým sa prepracovalo na súčasnú úroveň. Ako však poznamenal prestížny britský ekonomický týždenník The Economist, faktory úspechu Írska nemusia byť replikovateľné: jazyková výhoda angličtiny, vhodná doba a "štedrosť" zo strany členských štátov -- to všetko je v súčasnosti veľké "ak".

Zmenený politický kontext

Môžeme uvažovať aj o implikáciách pre vnútropolitický systém SR: referenčným objektom ľavice sa stane európsky sociálny model a snaha o jeho udržanie na európskej úrovni a jeho presadenie sa aj na domácej pôde, kým pravica sa sústredí na kritiku skostnatenej a neflexibilnej ekonomiky EÚ. Sčasti majú pravdu -- Slovensko je vo fáze s globálnym ekonomickým pohybom, kým Európska únia ako celok je "mimo fázy". Pohyb globalizácie však prebieha tak, že polarizuje spoločnosti a rozširuje príjmové nožnice medzi najchudobnejšími a najbohatšími.

Predstavitelia Slovenskej vlády dnes "poučujú" EÚ o tom, ako sa robia reformy, zabúdajúc pritom, na akom vratkom politickom základe spočívajú ich úspechy doma. Podobným "syndrómom" trpel svojho času aj Václav Klaus, ktorý chcel "ukázať" USA, ako sa zbavia svojho vtedy veľkého rozpočtového deficitu. Dnes je aj Klaus opatrnejším, a hoci sa netají tým, že by bol rád, keby sa Česko reformovalo á la Slovensko, je si vedomý toho, že podobné reformy by v českej spoločnosti neprešli. A Česko je jednou z pristupujúcich krajín. Ako teda môžu vnímať naše reformy v Nemecku či Francúzsku?

Výhody ekonomickej konkurencie sú zrejmé a už sú na obzore aj prví imitátori: Česko a Rakúsko. Na obzore sú aj prví kritici -- konkrétne Nemecko a Švédsko.

Zvrátená ekonomická logika

V hospodárskej politike Slovenskej republiky voči Európskej únii sa objavuje istá perverznosť: na jednej strane daňová arbitráž a lákanie kapitálu zo západu nízkymi daňami, na druhej strane úsilie nechať sa financovať prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ, ktoré sú financované predovšetkým tými štátmi, ktoré najväčšmi trpia daňovou konkurenciou. Pozícia SR voči navrhovanému kráteniu výdavkov rozpočtu EÚ je, ako inak, negatívna.

Ak sa podarí etablovať SR ako magnet, úspešne priťahujúci zahraničné investície, bude to úspechom pre Slovensko, ak ale bude reforma napodobnená v okolitých štátoch a ich počet prekročí isté "kritické množstvo", môže to viesť k "lavíne", ktorej dôsledkom bude úpadok alebo úplné upustenie od sociálneho modelu Európy. Alternatívou je pokus o obranu zo strany "sociálnejších" štátov Európy prostredníctvom pokusov o harmonizáciu priamych daní (čo bude neúspešné), alebo hrozbou krátenia rozpočtu EÚ (reálnejšie), čo môže mať dopad predovšetkým na štáty ako Slovensko. Mali by sme sa pripraviť na to, že summity Európskej rady sa budú zriedka končiť konsenzom nielen v inštitucionálnych otázkach.

Analýza bola vypracovaná v rámci projektu podporeného Friedrich Ebert Stiftung Slovensko

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       7. 7. 2004
7. 7. 2004 Fukuyama: Je nutno posílit roli státu
7. 7. 2004 Irák zavedl přísný bezpečnostní zákon
7. 7. 2004 Film Český sen: zklamání Jan  Čulík
7. 7. 2004 Zapomenutý muž, který dal jméno pražskému festivalu Devět bran Tomáš  Koloc
7. 7. 2004 Péče o zdraví stojí spoustu peněz Miloš  Kaláb
7. 7. 2004 GMO: Čí zájmy hájí zástupkyně Ministerstva životního prostředí? Eva  Tylová
6. 7. 2004 Michael Moore: Klidně si ukradněte můj film, jsem pro svobodnou výměnu informací
5. 7. 2004 Michael Moore si založil blog
7. 7. 2004 Zemřel rakouský prezident Klestil
7. 7. 2004 Diktátoři před soudem
7. 7. 2004 Blair: "Zbraně hromadného ničení asi nebudou nikdy nalezeny"
7. 7. 2004 Britové v Saúdské Arábii propuštěni výměnou za Saúdské Araby z Guantánama
7. 7. 2004 Dědička supermarketu Tesco konečně zaplatila milionovou pokutu
7. 7. 2004 DGB versus SPD: Hádka ano, ale ne veřejně
7. 7. 2004 Budou mít Němci padesátihodinový pracovní týden ? Tomáš  Krček
5. 7. 2004 Nová irácká vláda nabídne amnestii povstalcům
6. 7. 2004 Gavyn Davies: "Britská vláda vedla proti BBC hon na čarodějnice"
5. 7. 2004 BBC pod palbou kritiky už zlikvidovala některé své servery
7. 7. 2004 Pražský hrad stojí před revitalizací Bohumil  Kartous
7. 7. 2004 Kdo ví, co je "všední život"?
7. 7. 2004 Britští podnikatelé se shodují, že podniky musejí projevovat sociální a ekologickou odpovědnost
7. 7. 2004 Summity EU a NATO: Když dva dělají totéž... Oskar  Krejčí
7. 7. 2004 Jak je to s hodnotami Zdeněk  Bárta
7. 7. 2004 Každej Maďar může za to, že je Maďar... Zdeněk  Bárta
7. 7. 2004 Klonovanie a mystérium sexuality Peter  Sýkora
4. 7. 2004 Británie zavede rychlostní jízdní pruhy pro automobily s více cestujícími
4. 7. 2004 Ruští hackeři kradou uživatelům Internet Exploreru hesla k bankovním kontům
3. 7. 2004 Virus způsobuje horentní telefonní účty
7. 7. 2004 Chcené a nechcené analógie obecne rozšírených predstáv Peter  Greguš
7. 7. 2004 Demontáž sociálneho modelu Európy? Ľubomír  Tokár
3. 7. 2004 Vězni z Guantánama požadují propuštění
2. 7. 2004 Novinářům bylo znemožněno řádně informovat o Saddámově předvedení před soud
2. 7. 2004 Irácká veřejnost reagovala na Saddámovo předvedení k soudu se smíšenými pocity
2. 7. 2004 Aubonne 2003: Tak trochu jiný terorismus Pavel  Houdek
7. 7. 2004 Případ "virginského džihádu" Pavel  Houdek
7. 7. 2004 Homo sapiens: Vyhlásenie Andrej  Sablič
2. 7. 2004 Na cestě mezi tušeným a viděným Jan  Paul
7. 7. 2004 Impérium chce zničit kubánský národ a proklamuje to s neslýchanou arogancí
1. 7. 2004 Hospodaření OSBL za červen 2004
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
22. 11. 2003 Adresy redakce
17. 6. 2004 Provizorní umístění starých archivů

Evropská unie RSS 2.0      Historie >
7. 7. 2004 Demontáž sociálneho modelu Európy? Ľubomír  Tokár
2. 7. 2004 Sociální stát a globalizace Miloš  Pick
25. 6. 2004 Vladimír Špidla: "Sociální demokracie na prahu nové civilizační etapy" Vladimír  Špidla
22. 6. 2004 Turecko v Evropě? Immanuel  Wallerstein
21. 6. 2004 Európa má ústavu   
18. 6. 2004 EU: Nebyl vybrán nový šéf Evropské komise   
18. 6. 2004 Vedoucí představitelé EU se dohodli o ústavě evropské organizace   
15. 6. 2004 Euroskeptikové z Britské strany za nezávislost chtějí Evropský parlament zničit   
15. 6. 2004 Na protestní hlasování v eurovolbách chtějí reagovat politici vysvětlováním   
14. 6. 2004 Eurovolby: Drtivá porážka ČSSD   
14. 6. 2004 Euroskeptická Strana za nezávislost posílila na úkor konzervativců i labouristů   
14. 6. 2004 Protestní hlas českých voličů Jan  Čulík
14. 6. 2004 Jana Bobošíková a Vladimír Železný vás vítají v euro-mediokracii Štěpán  Kotrba
14. 6. 2004 Volby do EP - trapné selhání sociologického výzkumu Petr  Baubín
14. 6. 2004 Když rodiče neporadí... Bohumil  Kartous

Globalizace RSS 2.0      Historie >
7. 7. 2004 Demontáž sociálneho modelu Európy? Ľubomír  Tokár
7. 7. 2004 Fukuyama: Je nutno posílit roli státu   
2. 7. 2004 Sociální stát a globalizace Miloš  Pick
25. 6. 2004 Vladimír Špidla: "Sociální demokracie na prahu nové civilizační etapy" Vladimír  Špidla
21. 6. 2004 Opakování je matka moudrosti Štěpán  Kotrba
8. 3. 2004 Globalizace pro lidi: Vize změny   
3. 2. 2004 Globální politika a úskalí africké obnovy Mesfin  Gedlu
20. 1. 2004 Informačná spoločnosť -- globálna výzva v novom miléniu   
16. 1. 2004 Protest proti neoliberalismu -- u nás i v Mexiku   
30. 12. 2003 Globalizace omezuje sobectví národních elit   
29. 12. 2003 Rozmetá globální příliv příležitostí monopol domácích elit? Jan  Čulík
6. 11. 2003 Bohaté státy se musí více snažit: zvýšit pomoc chudým zemím je nejen možné, ale i nutné   
29. 9. 2003 Koniec významu sociálnej demokracie: privatizácia sociálnych mechanizmov sa šíri rýchlosťou epidémie Egon  Matzner
25. 9. 2003 Cancún -- Rentabilita jednej mrkvy   
25. 9. 2003 Limity "Európy, a.s." : Zlyhanie obchodnej politiky únie v Cancúne Radovan  Geist

Socialistická politika a ekonomika RSS 2.0      Historie >
7. 7. 2004 Demontáž sociálneho modelu Európy? Ľubomír  Tokár
2. 7. 2004 Sociální stát a globalizace Miloš  Pick
29. 6. 2004 Pád Špidlovy vlády a krize levice Milan  Valach
25. 6. 2004 Vladimír Špidla: "Sociální demokracie na prahu nové civilizační etapy" Vladimír  Špidla