Napokon vzhľadom na legislatívny návrh skupiny poslancov sú aktuálne iba tieto alternatívne postoje:

a) zachovanie súčasného znenia a výkladu čl.1, ods. 1. Ústavy SR, ktorý hovorí: "Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením," a zároveň akceptovanie existujúceho liberálneho interrupčného zákona,

b) príklon ku konzervatívnemu názoru, podľa ktorého sú interrupcie "pozbavením života už počatého dieťaťa", a teda sú v rozpore s našou ústavou, za čím bude prakticky nasledovať zákaz interrupcií.

Počatie rovná sa človek?

"Najobľúbenejším" predmetom diskusií a sporov sú názory na definíciu počiatku ľudského života, resp. základný význam pojmu ľudský život. Treba zdôrazniť, že aj keď sa spor o interrupciách (najmä zo strany konzervatívcov) často zvykne zužovať práve na tento problém, ide len o jeden z jeho aspektov. Navyše aspekt vyvolávajúci emócie, manipulovateľný verejnou mienkou a v prvom pláne najjednoduchšie zdôvodňujúci oprávnenosť zákazu interrupcií. Zámerné zamieňanie neidentických pojmov: plod, ľudský život, človek alebo ešte rozšírenejšie -- počatý život, alebo počaté dieťa je úzko účelové. Má vzbudzovať presvedčenie, že oplodnené vajíčko je principiálne rovnakým človekom ako narodené dieťa, či dospelý človek. Prijatie takéhoto názoru legitimizuje zákaz interrupcií, pretože eticky i právne je neprípustné zabiť človeka.

Nemôžeme si nahovárať, že práve tu a teraz s definitívnou platnosťou uzavrieme stáročia neuzatvorenú, diskutabilnú ontologickú otázku vymedzenia pojmu život, resp. jeho začiatku. Pre fungovanie spoločnosti, minimálne pre dosiahnutie elementárneho konsenzu je však nevyhnutné stanovenie istých hraníc. Hranica smrti človeka (zastavenie mozgovej činnosti) sa všeobecne akceptuje. Aktuálny stav poznania umožňuje časovo vymedziť aj hranicu začiatku ľudského života v biologickom význame, ktorou je vyvinutie funkčného mozgu približne v šiestom mesiaci vývoja plodu. Zároveň ide o časové obdobie, v ktorom má plod šancu biologicky prežiť aj mimo matkinho tela. Je preto logické, že práve opustenie tela matky sa dosiaľ všeobecne akceptuje ako predel, po ktorom plod prestáva byť plodom a stáva sa dieťaťom. Stáva sa človekom. Práve kritérium životaschopnosti, teda schopnosti a možnosti prežiť mimo tela matky sa z filozoficko-etického hľadiska považuje za jedno z najdôležitejších.

Na rozdiel od dieťaťa je zárodok i plod súčasťou matkinho tela, vzniká tak otázka, či štát môže mať právomoc rozhodovať o tele matky. Či by tak nepoprel integritu neoddiskutovateľného človeka-ženy. Odpoveď netreba hľadať dlho: ľudská dôstojnosť a integrita je nedotknuteľná, v medicíne a biológii musí byť rešpektovaný slobodný a vedomý súhlas dotknutej osoby. (Dotknutou osobou je žena, oplodnené vajíčko nie je osobou, keďže nie je právnym subjektom). Pôvodne filozofická a etická otázka sa tak stáva otázkou politickou. Nehovoriac o tom, že právo ženy rozhodnúť o donosení alebo nedonosení plodu je základným ľudským právom. Konečné rozhodnutie musí vždy prijať žena, pretože práve ona nesie i všetky dôsledky tohto rozhodnutia. Ženy (i muži) majú mať slobodnú možnosť informovaných zodpovedných rozhodnutí. Spoločenská dohoda je samozrejme nutná, okrem iného aj pre minimalizáciu interrupcií.

Anjeličkárstvo zabíja každých päť minút

Na svete každých päť minút zomiera žena na následky nelegálne vykonanej interrupcie, ročne je to 200 000 žien. Nelegálne potraty sú zásadným celosvetovým problémom verejného zdravia.

Pritom z medzinárodných skúseností vyplýva, že počet vykonaných interrupcií je nižší v krajinách EÚ s liberálnou interrupčnou legislatívou. Zákaz interrupcií a iné donucovacie praktiky nič neriešia. Nevedú k eliminácii potratov ani k zvýšeniu pôrodnosti. O zlepšení morálky ani nehovoriac. Naopak -- interrupcie sa len prenesú do pokútneho a nelegálneho priestoru s desivým rizikom ohrozenia zdravia a života žien.

Typickým príkladom je susedné Poľsko, v ktorom sa po prijatí reštrikčnej interrupčnej legislatívy v prvej polovici 90. rokov dvojnásobne zvýšil počet po pôrode usmrtených detí, a podľa odhadu 200 000 žien ročne podstupuje interrupcie v Rakúsku, Nemecku, ale aj v Česku, Rusku a Bielorusku (mimochodom za cenu od 500 do 1000 US dolárov). O pokrytectve existujúcej normy svedčia i miestne noviny plné inzerátov: Gynekológia --absolútne všetky služby !

Povedzme to nahlas: súčasná slovenská reprodukčná legislatíva zodpovedá štandardným normám, je v súlade s medzinárodnými dokumentmi, medzinárodným politickým kontextom i filozofiou Európskej únie, do ktorej máme ambíciu smerovať. Slovenská prax zase potvrdila súvislosť medzi nárastom používania antikoncepcie a poklesom interrupcií. Číslom 11,4 interrupcií na 1000 fertilných žien v roku 2000 sa Slovensko zaradilo medzi európske krajiny s najnižšou mierou interrupcií. Na porovnanie: v roku 1988 pripadalo na 1000 fertilných žien 43,1 interrupcií. To znamená, že počas 12 rokov poklesol ich počet o 67 percent. Pri zachovaní súčasného právneho stavu zároveň nehrozí riziko opätovného nárastu interrupcií.

Zákaz interrupcíí by bol začiatok...

Jedinou reálnou cestou prevencie a minimalizácie neželaných tehotenstiev je liberálna legislatíva (s možnosťou legálnej, medicínsky bezpečnej a dobrovoľnej interrupcie) v kombinácii so zodpovednou a pozitívnou sexuálnou výchovou, osvetou a informovanosťou. Nevyhnutným predpokladom je kvalitná národná politika pre sexuálne a reprodukčné zdravie, varovanie pred dôsledkami predčasného alebo neviazaného sexuálneho života, prístup k informáciám o metódach plánovaného rodičovstva i k širokej škále kvalitnej a cenovo dostupnej antikoncepcie.

Účelové presadzovanie náboženského postoja k interrupciám do legislatívy evokuje snahu premeniť svetský štát na štát cirkevný. Konzervatívni poslanci by sa nezastavili pri tomto kroku. Neskôr by nevyhnutne nasledovala snaha o zákaz asistovanej reprodukcie, teda umelého oplodnenia, ale aj antikoncepcie. Snaha, zdôvodňovaná tými istými princípmi a prístupom.

Interrupcie sú opatrením, spoločenskou "poistkou", je bezpredmetné hodnotiť ich ako číre zlo. V podmienkach súčasného Slovenska sa stabilizovali na historickom minime, čo je rozhodne vynikajúca správa. Prichádzať za týchto okolností s ideou reštrikcie pripomína kopanie do otvorených dverí. Môžeme sa pýtať komu to poslúži: potratovému biznisu, revitalizácii anjeličkárok, kriminalizácii žien, nárastu podhodených a zavraždených novorodencov i život ohrozujúcich pokútnych potratov.

Privádzajme na svet milované deti

Legálne vykonané interrupcie na Slovensku predstavujú aj ženy, ktoré podstúpili tento zákrok. Trúfne si niekto povedať, že z rozmaru, nezodpovednosti, či s ľahkým srdcom?! Zároveň znamenajú konkrétne ľudské príbehy a osudy. Trúfne si niekto označiť tieto rôzne vzdelané, informované, cítiace a prežívajúce ženy za vrahyne ?!

Byť ťarchavou je krásne, asi najkrajšie na svete za predpokladu, že vedľa vás stojí milujúci partner a žijete s vedomím, že dieťa privádzate do aspoň znesiteľných, ak nie optimálnych podmienok. Pripomeňme si, že existuje aj právo na dôstojný život! Samozrejme "morálni" oponenti namietnu, že každý život je lepší než neživot. Čím je však krátky život malého dievčatka na smrť ubitého vlastným otcom ?! Asi peklom na Zemi...

Nariadenie, zákon, norma nemôže byť manifestáciou neberúcou do úvahy reálnu spoločenskú situáciu, vyspelosť individuálneho vedomia a svedomia. Rozprávajme otvorene i o tom, že existujú ľudia (bohužiaľ nielen v televíznych seriáloch a bohužiaľ nie je ich málo) ľahostajní, egocentrickí, tyranskí, psychopatickí, ľudia, ktorí svoje deti zanedbávajú, trápia a týrajú. Človek sa mení pomaly a je otázkou či vždy k lepšiemu. Zákon z nás nespraví anjelov.

Kladiem si otázku, či súčasné Slovensko náhodou nemá iné prioritné problémy, ktoré hrozia už narodeným? Skúsme riešiť práve tie. Pre nárast plodnosti, reálne zvýšenie rastu populácie treba nevyhnutne prijať množstvo prorodinných opatrení, konkrétnych sociálnych výhod podporujúcich materstvo, resp. rodičovstvo. Spomeňme len možnosti flexibilného pracovného času, rodičovskej dovolenky, rodičovského príspevku, kvalitných a dostupných predškolských zariadení. Áno, ide o náročnejší, zložitejší, ale zároveň neporovnateľne efektívnejší a transparentnejší proces než jednoduchý zákaz.

Zákaz interrupcií by nezachraňoval, ale ohrozoval životy. Viedol by navyše k poníženiu žien, i tých, ktorí stále veria, že žijú a budú žiť v modernom demokratickom štáte.

Text vyšel původně na serveru ROVNOST.
Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO