Účelom návštevy bolo vysvetliť irackej vláde postoj novej slovenskej vlády v otázke stiahnutia sa z Iraku. Premiér a ministri sa taktiež na vlastné oči chceli presvedčiť, v akých podmienkach pôsobia naši vojaci v Iraku.

Podľa slov predsedu vlády po návrate iracký premiér potvrdil, že odchodom slovenského kontingentu nevznikne žiadne vákuum a slovenských vojakov sú schopní nahradiť vojaci irackí. Podľa slov slovenského premiéra naša ženijná jednotka tak či tak už niekoľko mesiacov nevykonáva úlohu, na ktorú bola do Iraku poslaná. Podľa agentúrnej správy, "dôvodmi, pre ktoré naša jednotka nemôže svoje poslanie vykonávať, sa delegácia nezaoberala".

Naša jednotka pôsobí v juhoirackej provincii Qádisíja v meste ad-Díwaníja. Premiér Fico navštívil i základňu Echo v tomto meste. Musel tak učiniť, ak chcel naozaj vidieť podmienky našich vojakov. Keby o jeho návšteve niekto vopred informoval, irackí povstalci mu mohli predviesť názornú ukážku mínometného útoku na tábor Echo. Zvyčajne síce útočia v noci, ale pre predsedu vlády by mohli urobiť výnimku, veď párkrát už útočili i v popoludňajších hodinách. Čitatelia hádam odpustia tú trochu sarkazmu.

Otázkou je, či bol pán Fico oboznámený s frekvenciou útokov na našich vojakov v Iraku. Ak by bol odkázaný iba na slovenské médiá, pokojne by mohol konštatovať: "V Iraku nič nového".

Ak mu ministerstvo obrany, generálny štáb ASR, prípadné velenie našej jednotky v Iraku poskytli skutočné údaje, v otázke stiahnutia našich vojakov by mal mať naponáhlo. Každý akiste vie, že naši ženisti tam majú odmínovávať terén, no, bohužiaľ, pre zvýšené bezpečnostné riziká to robiť nemôžu.

■ ■ ■

V krátkosti, aby čitatelia vedeli, o čom je reč. Terajšia VI. rotácia slovenských vojakov je v Iraku od začiatku marca. Za ten čas naši vojaci v tábore Echo zažili niekoľko útokov.

Tu je výpis týchto útokov podľa správ od príslušníka nášho kontingentu priamo z ad-Díwaníje: 30. marca, 5. apríla, 15. apríla, 20. apríla, 29. apríla, 3. mája, 5. mája, 9. mája, 12. mája, 13. mája, 22. mája, 31. mája (o tomto útoku informovali i slovenské médiá), 5. júna, 16. júna, 17. júna, 18. júna, 28. júna, 30. júna, 17. júla (išlo o útok na konvoj, pri ktorom boli zranení dvaja ukrajinskí vojaci. Slovenské médiá o tom správu priniesli, o mínometnom útoku na tábor ten istý deň už nie), 20. júla, 23. júla, 24. júla, 25. júla, 26. júla, 27. júla, 28. júla. Z iného zdroja (lotyšské ministerstvo obrany) máme správy o ďalších dvoch mínometných útokoch na tábor Echo v noci z 2. na 3. augusta a v noci 13. augusta. Drvivá väčšina týchto útokov sa uskutočnila v noci, zvyčajne medzi desiatou večer a druhou až pol treťou v noci. No sú i výnimky: útoky za bieleho dňa.

Tieto útoky a hlavne ich zvýšená frekvencia v poslednej dobe, ako i nemožnosť bezpečne fungovať (odmínovávať) v teréne mimo základne sú dôsledkom toho, že poľské velenie Mnohonárodnej divízie Stred -- Juh stratilo kontrolu nad ad-Díwaníjou. V meste i v jeho okolí sú celé oblasti, akési "červené zóny", do ktorých sa spojeneckým vojakom vstup neodporúča a obyvateľstvo je s takým stavom spokojné. Dokonca príslušníci irackých bezpečnostných orgánov odmietajú spoločné hliadky so spojeneckými vojakmi.

Treba si ešte uvedomiť, že Díwaníja je relatívne pokojné iracké mesto. Teda, donedávna bolo. V poslednej dobe však americké jednotky začali zasahovať proti Mahdího armáde, bolo by podivné, keby sa to neprejavilo i v ad-Díwaníji. Mahdího armáda je milíciou šiitskeho hnutia Sadríja, ad-Díwaníja je šiitske mesto.

■ ■ ■

Počet útokov na tábor Echo za posledný mesiac (10) vyzerá hrozivo i preto, že médiá neprinášajú správy priebežne. Iné oblasti sú pod nepomerne väčším tlakom, útoky sa tam opakujú i viackrát za deň. V tomto smere majú slovenskí vojaci šťastie.

Šťastie majú taktiež v tom, že pri týchto útokoch nik z nich neprišiel o život. To však neznamená, že nie sú pod ustavičným tlakom. Ako máte večer zaspať, keď viete, že v noci na vás môžu zaútočiť? Pred útokom nik nevaruje, poplach môže byť vyhlásený až potom, keď sú už prvé granáty vypálené. 17. júla mali naši vojaci možnosť zažiť i útok na konvoj. (Mimochodom, je typické, že o podobných útokoch na konvoje 21. a 27. augusta, pri ktorých boli ťažko zranení salvádorskí vojaci, naše médiá taktiež pozabudli informovať.) Nástražný výbušný systém na ceste je nočnou morou pre vodičov amerických vojenských vozidiel, asi bude už i pre našich.

■ ■ ■

Pán premiér na cestu do Iraku zobral i niekoľko slovenských novinárov. Niektorí z nich v spravodajstve zmienili "asi tridsať útokov na našich vojakov", pričom cudne pomlčali o tom, že keď sa tieto útoky odohrali, nik na Slovensku o nich neinformoval. Iní zase zostali verní politike svojich redakcií -- zbytočne nazaťažovať čitateľov, divákov a poslucháčov "nedôležitými" správami z Iraku. (Keď pán premiér niekedy v budúcnosti bude chcieť navštíviť Iraku podobnú "destináciu", namiesto novinárov by mal radšej naložiť pol tony humanitárneho materiálu. Úžitok z toho bude istotne väčší.)

"Deficit" informovanosti o dianí v Iraku by sa slovenské médiá mali aspoň pokúsiť vysvetliť, napraviť ho už nemôžu. Aké-také kusé informácie sa dali získať len z oficiálnych internetových stránok lotyšského ministerstva obrany (informovali asi o 40 percentách útokov, aj to len v lotyšskej jazykovej verzii) a Mnohonárodnej divízie Stred -- Juh (informovali asi o 30 percentách útokov).

Čo sa dozvedel pán Fico v Iraku? Pravdepodobne sa od premiéra Málikího dozvedel zámer irackej vlády, dosiahnuť čo najskorší odchod okupačných vojsk z Iraku. Je to jedna z hlavných požiadaviek politických síl, ktoré stoja za premiérom Málikím. Táto požiadavka však akosi nemá miesto v (nielen slovenských) médiách. Dozvedel sa i skutočnú pravdu o našom kontingente -- nie ja tam na to, aby pomáhal (čo je vidno na tom, že nerobí to, na čo tam bol poslaný), ale na to, aby sa US vláda mohla odvolávať na "širokú medzinárodnú podporu".

V blízkej budúcnosti sa dozvieme reálne výsledky návštevy predsedu vlády v Iraku. Bol tam nechať sa presviedčať o potrebe prítomnosti našich vojakov, alebo tam bol presviedčať o potrebe ich stiahnutia? Dúfajme, že naozaj to druhé.

Autor je arabista

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO