Dovoľujem si Vás tiež osloviť ako jeden z kresťanov katolíkov, ktorý v srdci rovnako ako Vy, i keď navonok inou formou, nechce ostávať kresťanom len na papieri.

Kresťanstvo pre mňa znamená osobný vzťah s Bohom -- v Ježišovi Kristovi, úzky vzťah so spoločenstvom a sviatosťami Katolíckej cirkvi, ako aj s ekumenickým hnutím, hlboký vzťah s Evanjeliom a jeho posolstvom, čo v praxi predstavuje okrem iného absolvované magisterské štúdium na Teologickej fakulte UK a takmer 20 rokov pôsobenia v rôznych oblastiach kresťanských organizácií, škôl, hnutí, neziskových spoločenstiev a pod.

A v neposlednom rade si Vás dovoľujem osloviť ako autorka publikácie "Homosexualita, cesta sebatranscendencie? Krátka štúdia o kresťanskom prístupe k realite homosexuálnej orientácie". (Vydavateľstvo Oto Németh, Narcisová 2, 821 01 Bratislava, kniha2002@pobox.sk; kníhkupectvá Artfórum, Lúč, Dobrá kniha, František, SSV atď.), či v prvom rade ako človek, ktorý sa realitou homosexuálnej orientácie ako kresťan "dôverne zaoberá" už mnoho rokov.

Dovolím si tiež pripojiť k tomuto listu text, ktorý som v rámci série článkov nedávno publikovala v mesačníku Nahlas (vydáva Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina). Text sa opiera aj o skúsenosť kresťanského spisovateľa Philipa Yanceyho: "Každý homosexuál, s ktorým som hovoril, by mohol rozprávať príbehy o nenávisti, odmietnutí a prenasledovaní, pri ktorých by vám od hrôzy vstávali vlasy na hlave. Mnohí utŕžili toľko nadávok a rán, že sa to ani nedá spočítať. 'Musíme od cirkví znášať toľko nenávisti a odmietania, že nemáme dôvod mať s cirkvou nič spoločné, jedine, že človek skutočne verí v pravdivosť Evanjelia.` Vypočul som si mnoho osobných príbehov, ktoré dosvedčovali toto tvrdenie..." (Philip Yancey, Nekončící milost, Návrat domů, 2001).

Vám, vážení páni Hrušovský, Lipšic, Palko, si dovoľujem uvedenú štúdiu aj každému osobitne venovať (ako poštovú zásielku, ktorá sa, dúfam, čoskoro dostane do Vašich rúk). Vám ostatným, predstaviteľom slovenského politického fóra, by som bola veľmi vďačná, ak by ste štúdii venovali pozornosť, hoci si vyžaduje skutočne pomalé a pozorné čítanie.

Nie, nijako mi nejde o jej propagáciu a odbyt; jej náklad bol (z finančných dôvodov známych len občanovi s priemerným platom) veľmi nízky a záujem o ňu dosť veľký. Ide mi o posolstvo, ktoré kniha obsahuje. Ako sa hneď v jej úvode píše, kniha je zároveň "otvorený list adresovaný najmä, nie však výlučne, tým, ktorí sa (explicitne či implicitne) dotýkajú reality homosexuality z pohľadu biblickej etiky". Publikáciu spolu s osobným listom som zaslala aj všetkým slovenským katolíckym biskupom, Bioetickej subkomisii KBS, Ekumenickej rade cirkví a niekoľkým predstaviteľom cirkví protestantských. Siedmi z oslovených katolíckych biskupov s vďakou odpovedali a publikáciu kladne ocenili. Z Bratislavsko-trnavského arcibiskupského úradu navrhli, aby list a publikácia boli adresované aj sekretariátu KBS, aby tak boli zaradené do bodov na zasadnutí KBS ešte na jeseň minulého roku.

V menovanej štúdii -- "otvorenom liste" je to podstatné, s čím si dovoľujem osloviť Vás. Preto sa tu obmedzím len na "pár slov" -- vzhľadom na komplexnosť, hĺbku a rozsiahlosť takej reality, akou je homosexuálna orientácia, jej osobné prežívanie (ktoré je podstatné, a pritom najviac ignorované), jej príčiny, dôsledky, súvislosti v živote jednotlivca, rodiny, spoločnosti, na rovine citovej, sociálnej, kultúrnej, historickej, duchovnej, politickej, z pohľadu kresťana, nekresťana, homosexuála, heterosexuála, politika, psychológa, umelca, prostého občana, v kontexte..., z aspektu..., podľa hypotézy... atď. atď. atď.

Pri svojich postojoch, zvlášť v poslednom období, ste zdôrazňovali, že sa vyslovujete "k otázkam homosexuality, že nesúdite ľudí, ale že nemôžete súhlasiť s homosexualitou". Tu si dovolím, bez ďalšieho komentára, citát zo spomínanej štúdie: "Žiaľ, bežne sa na realitu homosexuality pozeráme ako na tému diskusie, akosi 'zvonka`, zastaviac sa pri veľmi klamnom povrchu. A, navyše, týmto veľmi povrchným pohľadom nazeráme na homosexualitu ako na vec, jav alebo termín v odbornej literatúre či bulvárnom časopise. V rôznom, najmä heterosexuálnom teoretizovaní o homosexualite sa akosi často zabúda na najpodstatnejšiu skutočnosť: Na fakt, že homosexualita nejestvuje. Práve tak, ako nejestvuje sama osebe ani heterosexualita. Existujú len ľudia. Tí, čo prežívajú svoju bytostnú orientáciu ako tzv. heterosexuálnu alebo, niektorí, ako tzv. homosexuálnu.

Prepáčte za porovnanie, ale napr. chrípka existuje aj nezávisle od človeka vo forme vírusov, slepé črevo možno odňať operáciou a aj neodstrániteľné karcinómové bunky predstavujú samostatnú entitu. Nie homosexualita. Sama osebe neexistuje. Existujú 'len` ľudia... Ak si teda niekto za náplň preslovu zvolí skloňovanie slova 'homosexualita`, nemal by zabudnúť, že nehovorí o abstraktnom pojme, ale že sa bezprostredne dotýka citlivého, často bolestivého miesta v hlbokom, najintímnejšom centre srdca konkrétnych živých bytostí. A ak sa túto tému rozhodne spomenúť predstaviteľ kresťanského spoločenstva, mal by pamätať, že ľudia s týmto neraz uboleným miestom v srdci nie sú nejakí neurčití neznámi kdesi na druhom brehu, ale aj jeho najbližší bratia a sestry, s ktorými sa možno denne stretáva..."

Zároveň ste sa pri svojom postoji, osobitne k prípadu švédskych občanov a švédskej legislatívy, odvolali na to, že Vám ide o "obranu slobody slova a prejavu". Tu sa možno okrem iných otázok, ktoré Vám už boli adresované, spýtať, prečo ste doteraz nebránili alebo či odteraz budete brániť rovnakou mierou (pohovorom s veľvyslancom, kontaktom s predsedom zákonodarného zhromaždenia tej-ktorej krajiny, verejným vyhlásením, tlačovou konferenciou, medializáciou atď.) slobodu slova, na miestach a v prípadoch, keď je v omnoho väčšom rozsahu, závažnejšie a dlhodobo porušovaná napr. v Číne, Tibete, Pakistane, Iráne, Severnej Kórei, Bielorusku, na Kube...? Nuž, ktovie; ako sa na istom fóre v diskusii o homosexualite vyjadril MUDr. Peter Križan, riaditeľ nemocnice Milosrdných bratov v Bratislave: "Možno nám bude veľmi vyhovovať, že sa spoločnosť správa k marginálnym skupinám tolerantne, keď kresťania budú v absolútnej menšine..." (Európski myslitelia, Zborník, Vydavateľstvo Michala Vaška, 2001). Tiež tvrdíte, že Vám ide o "obranu rodiny".

Samozrejme, ako kresťan plne chápem Váš záujem o dobro rodín. Myslím však, že podpora rodinného života si vyžaduje "pro-aktivitu", nie "anti-kampaň"; inak povedané, skutočne podporme rodiny praktickou, konkrétnou a, áno, finančnou podporou v základných sférach denného rodinného života, ako je práca a sociálne veci, školstvo a zdravotníctvo, a neodvádzajme pozornosť od našej vlastnej zodpovednosti za vytváranie, resp. nevytváranie adekvátnych podmienok na rast zdravých rodinných buniek. Príklad zo života, no zo života tých, ktorí sa každé ráno potia v neľudskej tlačenici v autobuse po noci prebdenej nad druhým či tretím pracovným úväzkom (aby aspoň deti raz mohli mať vlastný byt), rátajúc v hlave, či budú na nedeľu lacnejšie bravčové odrezky z Tesca a či z Jednoty (lebo na zdravšiu stravu by už aj tak nevyšlo...): Mladý pár učiteľov na cirkevnej škole by rád založil kresťanskú rodinu a podporil našu demografickú situáciu. Žiaľ, s nástupným platom 7 000,- po zdanení a len s nájomným 7 500,-+energie (za garsónku) to akosi nie je veľmi reálne. Pritom môžu byť radi, že vôbec sú zamestnaní.

V mnohých slovenských (hrdo kresťanských...) regiónoch ani to nie je možné... Ostatne, aj Philip Yancey, redaktor časopisu Christianity Today, aktívny a nijako nie "liberálny" kresťan, hovorí: "Podľa mojich skúseností jedným z najčastejších dôvodov, prečo ľudia odmietajú kresťanstvo, je pokrytectvo. Kresťania vyznávajú rodinné hodnoty, ale z viacerých štúdií vyplýva, že si požičiavajú pornofilmy, rozvádzajú sa a zneužívajú deti približne v rovnakom rozsahu ako ktokoľvek iný. [...] Cirkev je čoraz viac spolitizovaná a čoraz hlasnejšie počuť výzvu, aby sme kládli menej dôrazu na milosť a viac na morálku. 'Zastaviť homosexuálov, zahanbiť slobodné matky, odsunúť bezdomovcov, trestať zloduchov...` Z konania niektorých kresťanov mám dojem, že by stačilo presadiť dostatok tvrdých a prísnych zákonov a vývoj spoločnosti by sa vrátil k dobrému. Jeden prominentný duchovný vodca dokonca tvrdí: 'Jediná cesta k duchovnej obnove je v reforme legislatívy!` Nie je to však skôr naopak?" (Philip Yancey, Nekončící milost).

Neviem, nakoľko sú Vám komplexne, v širších súvislostiach a do hĺbky prístupné a známe všetky cirkevné dokumenty dotýkajúce sa homosexuality a ľudskej sexuality vôbec (a nielen minuloročný list Kongregácie pre náuku viery a jeho, vzhľadom na učenie II. vatikánskeho koncilu až prekvapivo do osobnej slobody svedomia siahajúci "návod" na postoj tzv. katolíckych politikov), dokumenty, ako sú napr. Vyhlásenie o niektorých otázkach sexuálnej etiky (1975), O ľudskej láske (1983), Pastoračná starostlivosť o homosexuálne osoby (1986), Niekoľko úvah týkajúcich sa odpovede na návrhy zákona o nediskriminácii homosexuálnych osôb (1992), Ľudská sexualita -- pravda a poslanie (1996) atď. V dokumentoch Cirkvi sa totiž vyzýva doslova na "jemnocit" (KKC 2358) v prístupe k takej citlivej realite, akou je homosexualita, ako aj na "povinnosť snažiť sa pochopiť podmienky homosexuálne orientovanej osoby" (Pastoračná starostlivosť 3). Áno, v rámci slobody slova a prejavu má aj Cirkev právo na svoju "inakosť", iný názor, postoj i jeho vyjadrenie. Spôsob, načasovanie, kontext jeho vyjadrenia však neraz môže celkom zastrieť podstatné posolstvo Evanjelia milosti. Inak povedané, môže pôsobiť absolútne kontraproduktívne, čím neposlúži ani Cirkvi, ani Bohu, ani človeku.

A hlavne neviem, či ste sa už niekedy osobne stretli, zhovárali, len tak, pri čaji, káve, s človekom, ktorý je homosexuálne orientovaný. Neviem, či sa našiel (a či sa ešte vôbec nájde) niekto, kto by mal odvahu a dôveru, aby Vám otvoril svoje VNÚTRO a dal Vám spoznať, zdá sa, že pre Vás dosť vzdialené OSOBNÉ PREŽÍVANIE homosexuálne orientovaného ĽUDSKÉHO JEDINCA. Tu mi nedá nespomenúť, čo hovorí známy kresťanský aktivista, profesor filozofie a zakladateľ komunity Archa, Jean Vanier: "Keď náboženstvo kladie príslušnosť ku skupine nad lásku a otvorenosť voči ľuďom zvonku, hrozí, že bude prekážkou otvorenia sŕdc a už viac nebude zdrojom života. Stane sa ideológiou, systémom myšlienok, ktoré sa majú vnútiť všetkým. Namiesto toho, aby otvárali, uzatvárajú.

Náboženstvo je zdrojom života, keď podporuje otvorenosť, lásku k blížnemu, spolucítenie, najmä voči tým, čo sú iní alebo trpia. Inak sa náboženstvá môžu stať ideológiami. Ideológovia sú, prirodzene, uzavretí voči novým myšlienkam, diskusiám a každej zmene alebo vývoju; odmietajú prijať akúkoľvek inú skutočnosť ako tú svoju. [...] Ako sa oslobodiť od potreby patriť len k jednej skupine uzavretej do seba? Stretnutiami s druhými, keď počúvame PRÍBEH každého z nich. Keď budeme POČÚVAŤ jeho príbeh a volanie jeho utrpenia, objavíme ľudskú bytosť, akou sme my. Keď sa dvaja ľudia stretnú v zraniteľnosti sŕdc AKO ĽUDIA, a nie ako členovia rozličných skupín, môže medzi nimi vzniknúť priateľstvo. [...] Keď nadväzujeme OSOBNÝ VZŤAH S ODLIŠNÝM ČLOVEKOM, začíname spoznávať medzery a nespravodlivosti našej kultúry a spoločnosti. Uvedomíme si hĺbku predsudkov, ktoré v nás prežívajú a vládnu nad nami všetkými. [...] Nie je úlohou cirkví, náboženstiev, humanitných organizácií, škôl, univerzít a - vlád zakladať miesta, kde rôzni ľudia môžu viesť spoločný dialóg...?" (Jean Vanier, Prijať svoju ľudskosť, Serafín, 1998).

A neviem ani, či vôbec prečítate a dočítate tento list a priložený text. Môžem Vás o to iba poprosiť. Áno, prosím Vás. Celý tento list Vám totiž adresujem ako prosbu. Ako ste si mohli všimnúť, nejde o útok, agresiu, bojovnú kritiku (i keď ako občan mám na kritiku politickej sféry právo), skôr ide o náčrt otázok. A predovšetkým o prosbu -- sformulovanú pokusom o zamyslenie. A to v duchu nenásilia... Treba ju vyjadriť explicitne? Osobne mám radšej jazyk poetický než politický, prepáčte. A čaro poetiky je okrem iného v tom, že necháva ľudí samých pochopiť podávané posolstvo, bez jeho pragmatickej násilnej prezentácie exaktnou definíciou. Hm, ako sformulovať jedným slovom kľúč k tomu, čo sa tu pokúšam neobratne komunikovať do Vašich rušných významných únavných politických aktivít? ČLOVEK.

Prosím, pri všetkých Vašich akciách, bojoch, zápasoch, vojnách, hlasovaniach, vetovaniach, vyjadreniach, vyhláseniach, deklaráciách, podpisoch, papieroch, slovách, slovách... v "otázke, oblasti, téme, problematike, diskusii, fenoméne..." homosexuality, prosím, nezabudnite, že tu ide v prvom rade, dokonca aj Bohu (a jemu hlavne), o človeka.

Ďakujem.