1. 1. 2009
História rusko-ukrajinského plynového konfliktuJS│ Po rozpade Sovietskeho zväzu Rusko súhlasilo dodávať Ukrajine plyn za ceny podstatne nižšie ako exportné ceny pre Európu, zámenou na záruku Ukrajiny prepravovať plyn do Európy za fixné ceny. Bol to v podstate barterový obchod. Avšak už od polovice 90 rokov Gazprom, ktorému Ukrajina sústavne platila menej, ako bolo dohodnuté, začal obviňovať Kijev z nepovoleného odberu paliva. |
Od októbra 2004 do marca 2005 z ukrajinských podzemných zásobníkov podivným spôsobom zmizlo 7,5 miliárd kubických metrov plynu v cene 3,5 miliardy USD, a celý polrok ukrajinský štátny podnik „Naftogaz Ukrajiny“ pod rozličnými zámienkami odmietal splniť príkazy Gazpromu na prečerpaní tohto objemu stredo- a západoeurópskym odberateľom. Prvého januára 2006 Gazprom prestal dodávať plyn Ukrajine. Tá v reakcii na to obnovila nepovolený odber plynu, čo bezprostredne pocítili európski odberatelia. Napr. deficit plynu v Rakúsku bol 18%, v Maďarsku až 40%. O dva dni neskôr bola v Moskve podpísaná trojstranná zmluva určujúca novú schému dodávok plynu na Ukrajinu. No kým sa všetko uregulovalo, Ukrajina stihla „sprivatizovať“ niekoľko sto miliónov kubických metrov ruského plynu. Exportné dodávky plynu z Ruska cez Ukrajinu zabezpečuje päť vetiev plynovodov rôzneho priemeru – od 700 do 1400 mm – po ktorých sa denne prepraví vyše 500 miliónov kubíkov modrého paliva. Pri tom je celý plynovod popretkávaný sieťou kompresorových a rozdeľovacích staníc, ktoré zabezpečujú potrebný tlak v potrubí. Kompresorové stanice, nachádzajúce sa vo vzdialenosti približne 120 km jedna od druhej, tlak zvyšujú, rozdeľovacie stanice naopak znižujú. Kontrolu objemu a chemického zloženia plynu na území Ukrajiny zabezpečujú výhradne ukrajinskí odborníci. Pri tom zistiť nepovolený plynu nie je problémom. Riadenie prepravy plynu zabezpečuje moderný informačný systém pozostávajúci z niekoľkých uzlov. Jeho začiatok je v hlavnom dispečerskom stredisku Gazpromu v Moskve, posledný uzol na území Ruska pred ukrajinskou hranicou je kompresorová stanica Vysokonské Dvory. A za ňou, v Sudži je plynová meracia stanica. Keď Ukrajina nezákonne odoberá európsky plyn pre vlastnú spotrebu, stačí zistiť koľko plynu pretieklo cez Sudžu a porovnať to z množstvom, ktoré pritieklo cez Užhorod do kompresorovej a meracej stanice Veľké Kapušany na Slovensku. Práve toto bolo urobené pred tromi rokmi, pričom fakt nesankciovaného odberu potvrdila nezávislá medzinárodná spoločnosť SGS , ktorej odborníci sa podieľali na meraní. Dôležitým výsledkom konfliktu v rokoch 2005-2006 bolo oddelenie zmluvy o dodávke plynu na Ukrajinu od zmluvy o jeho tranzite cez ukrajinské územie do Európy. Dovtedy existujúca jediná zmluva dovoľovala Kijevu diktovať podmienky aj Moskve, aj európskym partnerom. V októbri 2008 Júlia Timošenková a Vladimír Putin podpísali memorandum o prechode na priamy kontrakt medzi Gazpromovm a ukrajinským Naftogazom od 1. 1. 2009 pri podmienke, že Ukrajina bude včas platiť za dodávky plynu. Jednako ani nová právna dohoda nevylučuje technologickú možnosť nezákonného odberu plynu ukrajinskou stranou. |