|
31. 12. 2008
Slnovrat, mystika, Marx a developeriTohoročný letný slnovrat sme s rodinou (manžel, pubiš, bábätko a ja) privítali na myjavských kopaniciach, na festivale Svetloleť, ktorý zorganizoval slovenský hudobník a multiinštrumentalista Maok. Festival trval tri dni, rozprestieral sa a potichúčky zvučal a šumel na Maokovej záhrade a na poli vedľa jeho maličkého domčeka. Maokova hudba je ľahká aj hĺbavá, veselá aj inšpiratívna, pochabá aj zasnená. Bábätko pri nej spokojne vrnelo a priadlo, pubiš preskakoval svätojánske ohne a introvertný manžel hľadel do diaľky:-) Vstupné bolo dobrovoľné a zadarmo(!) boli aj všetky ostatné sprievodné príjemnosti: poživeň rozložená na stoloch, na ktoré každý položil dobroty, ktoré priniesol so sebou, sójový guláš, čajovňa, ubytovanie vo vlastných stanoch na Maokovej záhrade, toaleta na Maokovej latríne, hry bábkohercov a hrnčiarov s deťmi, ukážky lukostreľby, premietanie rozprávok a horských filmov, výstava fotografii. Nie, nebola to akcia uzavretej komunity. Pozvánka bola zverejnená na internete a odhadujem, že prišlo okolo 300-500 ľudí. Nie, nechcem byť patetická, ale v kontexte môjho spôsobu života a uvažovania, bol toto mystický zážitok. Ďalšie slová sú zbytočné. |
|
Zimný slnovrat mi namiesto mystiky doprial stretnutie s Marxom. Príliš ma to neteší. Stalo sa to takto: Istý Pán Developer objavil na našom sídlisku úzku štrbinku, medzierku, obkľúčenú zo všetkých štyroch svetových strán panelákmi. V štrbinke spiatočnícky vegetuje pár stromov, kríkov a detské ihrisko. Štrbinku by Pán Developer rád odkúpil od mesta a "zahustil" -- teda stromy a kríky pokrokovo nahradil ďalším panelákom, pardón, "Investičným zámerom". Ihrisko možno ponechá, je to filantrop aktívny v oblasti preventívnej medicíny; nový panelák dôkladne ochráni na ihrisku sa hrajúce ratolesti pred zhubnými účinkami ozónovej diery a dospelých pri pohľade z okien bytov už nebude obťažovať a poburovať zeleň ani slnko a jeho slnovraty. Bývanie patrí medzi základné ľudské potreby. Moje pocity vyvolané pohľadom z výšky napríklad na Kodaň, Brusel, Drážďany a niektoré iné veľkomestá (veľa zeleného a málo šedého) a na Bratislavu (skoro žiadne zelené, skoro samé šedé) sú subjektívne a možno som farboslepá... Pokúsila som sa povzniesť sa nad sentimentálnu lásku k sídliskovej zeleni a na internete zistiť, či máme v Bratislave nedostatok alebo nadbytok bytov. Pri teoretickom predpoklade ich nedostatku, mala by novým bytom ustupovať práve vnútrosídlisková zeleň, keď je v Bratislave výmera zelene na jedného obyvateľa žalostne nízka? Okrem PR článkov realitných kancelárii som k ničomu nedospela. Posledné sčítanie ľudu a bytov prebehlo v roku 2001, podľa vtedy zozbieraných údajov bol vraj v Bratislavskom kraji nedostatok bytov, odvtedy sa ale Bratislava koketne a rapídne okrášlila, na tých najnečakanejších a obscénnych miestach, obludnými developerskými šperkami a pripravované sú ambiciózne projekty s tisíckami ďalších bytov. (V súvislosti s finančnou krízou a domácou praskajúcou realitnou bublinkou už niektoré ohlásili ústup alebo pozdržanie.). Žiaľ, nedopátrala som sa k aktuálnym a relevantným údajom, ako sú počet bytov a m² obytnej plochy na počet obyvateľov, ktoré by sme teraz spolu mohli porovnať s Prahou, Viedňou, Tokiom, prípadne s Mexico City. A tak som sa, v zajatí subjektivizmu a obklopená výsledkami bratislavského posttotalitného halucinačno-oligofrenického urbanizmu, developerskej arogancie a čímže asi motivovanej malátnosti zastupiteľov (ukážky pozri napríklad TU , TU), rozhodla spolu so susedmi zorganizovať akt občianskeho zúfalstva -- Petíciu. Petíciu proti odpredaju mestského pozemku a následnej výstavbe, petíciu za zachovanie štrbinky. Na posilnenie odolnosti k styku s miestnym úradom, magistrátom a zastupiteľmi, na guráž k lepeniu letákov a zbieraniu podpisov medzi spoluobčanmi, mi múdry a láskavý kamarát, docent fyziky a kozmológ, priniesol Marxa. Sťažovala som sa mu, že môj obľúbenec Epiktetos ma krotí a brzdí v aktivite a prosila som ho, aby mi aspoň dočasne odporučil bojovnejšieho konzultanta. Doteraz som Marxa poznala iba sprostredkovane. Je to zaujímavé čítanie. Napríklad Ekonomicko-filozofické rukopisy z roku 1844, kapitola "Vláda peněz v občanské společnosti". Citujem:
Co pro mne jest s pomocí peněz, co mohu zaplatit, tj. co mohou peníze koupit, to jsem já, sám majitel peněz. Jak velká je síla peněz, tak velká je má síla. Vlastnosti peněz jsou mé vlastnosti a bytostné síly -- patří mně, majiteli peněz. To, co jsem a co dokážu, není tedy ani dost málo určováno mou individualitou. Jsem ošklivý, ale mohu si koupit nejkrásnější ženu. Nejsem tedy ošklivý, neboť účinek ošklivosti, její odstrašující síla je zničena penězi. Jsem chromý -- pokud jde o mou individualitu -- ale peníze mi opatří čtyřiadvacet nohou; nejsem tedy chromý; jsem špatný, nečestný, nesvědomitý, duchaprázdný člověk, ale peníze jsou v úctě, tedy i jejich majitel. Peníze jsou nejvyšší dobro, statek (Gut), jejich majitel je tedy dobrý (gut), a navíc mi peníze ušetří námahu, abych byl nečestný; předpokládá se o mně tedy, že jsem čestný; jsem duchaprázdný, ale peníze jsou skutečným duchem všech věcí, jak by tedy mohl být jejich majitel duchaprázdný? Navíc si ještě může koupit duchaplné lidi, a co je moc nad duchaplnými, je přece ješte duchaplnejší než duchaplný! Cožpak já, který s pomoci peněz dokážu všechno, po čem lidské srdce touží, nemám všechny lidské schopnosti? Neproměňují tedy mé peníze všechnu mou nemohoucnost v její pravý opak? Jsou-li peníze pouto spojujíci mne s lidským životem, zavazující mi společnost, spojujíci mně s prírodou a lidmi, nejsou tedy peníze pouto ze všech nejsilnejší? Nemohou snad zrušit a spojit všechny svazky? A nejsou proto i prostředkem, který všechno rozlučuje? Peníze jsou opravdu drobná mince, za kterou se dá všechno proměnit, pravé pojítko, [obecná] chemická síla společnosti...
...demande [poptávka] sice existuje i pro toho, kto nemá peníze, ale jeho demande je pouhá bytost představy, která vzhledem ke mně, k třetímu, k ostatním, nemá žádný účinek, žádnou existenci, tedy i pro mně samého zůstává neskutečnou, bezpředmětnou. Rozdíl mezi účinnou demande, založenou na penězích, a demande neúčinnou, založenou na mé potřebě, na mé náruživosti, na mém přání atd., je rozdíl mezi bytím a myšlením... ...jsem-li povolán ke studiu, ale nemám na to peníze, pak nejsem povolán ke studiu, tj nejsem povolán účinně, doopravdy. Naopak, nejsem-li skutečne vůbec povolán, abych studoval, ale mám-li k tomu vůli a peníze, pak jsem k tomu účinně povolán. (Zborník "Odcizení a emancipace člověka", Mladá fronta, 1967) Na záver sa nezmôžem na žiadny vtip, ale vypožičiam si štandardné "A čo si o tom myslíte Vy?" Páči sa Vám Marx, alebo Maok? Alebo je to nesprávne položená otázka...? |
