Video bolo považované za násilnícke, zároveň však jeho zrušenie jasne vyvracia obvinenia Venezuely z nedemokratickosti. Národná volebná rada však našla prvky porušujúce platné normy o volebnej kampani aj vo videu opozičného bloku. Jeho dej sa odohráva v mäsiarstve, ktoré má prejsť do štátnych rúk. Video zobrazením strachu a hnevu majiteľa argumentuje (či skôr zavádza) hrozbou reformy pre súkromné vlastníctvo.

Strašenie reformou

Skutočnú podstatu ústavnej zmeny asi neodhalí ani pravicová tlač, v ktorej názvy článkov naháňajú priam hrôzu: Zmeny v ústave nastolia vojenský štát alebo Neobmedzenie znovuzvolenia je najlepším nabádaním k násiliu (El universal). Veľká pozornosť sa venuje článku 230 reformovanej ústavy, kde je zmenené prezidentské funkčné obdobie zo šiestich na sedem rokov a vynechané obmedzenie na dve funkčné obdobia. V konečnom dôsledku je však opakované zvolenie prezidenta vždy len vôľou ľudu a násilie vzniká najmä pre veľké sociálne rozdiely medzi obyvateľmi. Bývalá vládnuca elita bola dlho prakticky bez konkurencie, aj napriek nespokojnosti veľkej časti obyvateľstva s neoliberálnou politikou vlády, ktorá vyústila do masových protestov, akým bolo napr. autoritami krvavo potlačené Caracazo (február 1989).

Kritika ústavnej reformy je veľká. Vo vyhlásení venezuelských biskupov a arcibiskupov (z 19. 10. 2007) je označená za ohrozenie slobody marxizmom-leninizmom, hoci o tomto zdroji ako o zdroji inšpirácie nie je v reforme nijaká zmienka. Sám Chávez hovorí o novom modeli socializmu 21. storočia, bolívarskom socializme, spomenutom v čl. 103 zmenenej ústavy.

Parlament schválil 69 zmenených článkov ústavy, o ktorých sa bude v referende hlasovať v dvoch blokoch. Z dielne prezidenta ich pochádza 33, z parlamentného výboru 25 a ďalších 11 pridali v týždni diskusií v parlamente.

Vytváranie komún

Čl. 16 ustanovuje zriaďovanie komún vytvorených komunitami v rámci miest alebo obcí ako základnú nedeliteľnú územnú jednotku. Veľká časť reformy je venovaná práve novému pojmu „ľudovej moci“ (Poder popular), ktorá sa môže uplatniť v podobe komunitného spoločenstva, zapájajúc do aktívnej činnosti, čo najväčší počet ľudí a vytvárajúc formy samosprávy či priamej demokracie. Zdôrazňuje sa rozvoj hodnôt socialistickej spoločnosti (čl. 70) a participácia ľudu v tomto procese prostredníctvom Rád ľudovej moci (consejos del Poder popular), ktorými sú menovite napr. komunitné rady, rady pracovníkov, rady študentov a pod. Ľudová moc je teda v ústave vedľa moci mestskej, štátnej a národnej (čl.136), avšak nevzniká z volieb, ale z organizácie skupín so spoločným záujmom. Najvyššou autoritou organizovanej komunity bude podľa čl. 184 Zhromaždenie občanov ľudovej moci a Komunitná rada ako výkonný orgán, integrujúc rôzne sociálne a komunitné skupiny či organizácie. Na financovanie aktivít ľudovej vlády bude zriadený Národný fond ľudovej vlády (čl.167), kam poputuje minimálne 5 % bežných štátnych príjmov. Článok 141 spomína správu misií, tvorených organizáciami rôzneho druhu na uspokojenie najurgentnejších potrieb ľudu.

V súčasnosti existuje veľké množstvo tzv. misií, slúžiacich hlavne na podporu vzdelávania, dôstojného bývania a dostupnosti zdravotníctva pre najchudobnejšie vrstvy.

Sociálne práva a nový ekonomický model

Článok 87 znamená garanciu základných pracovných práv, akými sú platené voľno a dôchodok pre nezávislých pracovníkov (ústava spomína taxikárov, remeselníkov, rybárov, holičov a pod.), vytvorením Fondu sociálnej stability nezávislej práce, disponujúceho s príspevkami od štátu šesťhodinový pracovný čas nahradí súčasný osemhodinový (čl. 90) a poskytne tak podľa ústavy občanovi priestor na rozvoj osobnosti.

Strach oligarchie (podľa vládnej rétoriky) spôsobuje najmä zavedenie ekonomického modelu založeného na nadradenosti spoločného záujmu nad záujem individuálny, ktorý by uspokojil sociálne a materiálne potreby ľudu. Článok 115 definuje rôzne formy vlastníctva, a tak pri zachovanom súkromnom (to treba zdôrazniť) vlastníctve existuje vlastníctvo verejné, spoločné, zmiešané a spoločenské, ktoré patrí ľudu a ďalej sa delí na nepriame – spravované štátom v mene komunity a priame - štát ho odovzdáva jednej alebo viacerým komunitám (komunitné vlastníctvo) alebo mestám (mestské vlastníctvo).

„Bolívarská“ zahraničná politika

Orientácia zahraničnej politiky má smerovať k vytvoreniu pluripolárneho sveta, oslobodeného od akéhokoľvek centra imperialistickej, koloniálnej či neokoloniálnej moci. Potvrdená je nadväznosť na odkaz Simóna Bolívara a jeho projekt Latinskej Ameriky ako jedného „národa republík“. Významnou zmenou je aj odobratie autonómie Centrálnej banke Venezuely.

Hrozba demokracii

Situáciu vo Venezuele treba vnímať v kontexte veľkej sociálnej polarizácie obyvateľstva. Bolo by chybou posudzovať ju podľa európskych kritérií, keďže bez uspokojenia základných potrieb človeka (jedlo, dôstojné bývanie...) nemôže existovať kvalitná demokracia nikde na svete. V každom prípade reforma ústavy, ak bude schválená, neznamená hrozbu pre demokraciu, ktorou však môže byť pokračujúca politická polarizácia a kampaň, založená na dezinformáciach, a nie na skutočnom obsahu.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO