Toto právo predpokladá takýto rešpekt aj zo strany štátu, v súlade s pravidlami demokratického verejného poriadku a pri zachovávaní rešpektu základných práv a autonómie náboženských a filozofických presvedčení.

Článok 2: Nijaké náboženstvo alebo presvedčenie nesmie zasahovať do slobodného vytvárania kolektívnych noriem v oblasti politického života a byť rozhodujúce v sfére moci a v oblasť politických inštitúcií štátu. Bez dodržiavania tohoto princípu štát nedokáže garantovať rovnaké zaobchádzanie s ľuďmi rôznych náboženstiev a svetonázorov (v uvedených medziach). Nezávislosť štátu vyžaduje oddelenie občianskeho práva a náboženských alebo filozofických noriem. Náboženstvá a rôzne druhy presvedčení sa môžu slobodne podieľať na diskusii v občianskej spoločnosti, no nesmú žiadnym spôsobom presadzovať a vnucovať spoločnosti svoje učenia alebo vzorce správania.

Článok 3: Rovnosť nemôže byť iba deklarovaná, ale v praktickej politike musí byť realizovaná neustálym monitorovaním a predchádzaním akýchkoľvek foriem diskriminácie ľudí, predchádzaním porušovaniu ich práv, predovšetkým ich občianskeho práva patriť alebo nepatriť k náboženstvu či filozofickému presvedčeniu. Na to, aby si každý mohol zachovávať slobodu náboženského vyznania alebo slobodu byť bez vyznania, je možné používať nevyhnutné "rozumné kompromisy" medzi väčšinovými a menšinovými skupinami a vyznaniami na základe národných tradícií.

Laicita (neutralita) ako základný princíp právneho štátu

Článok 4: Všeobecná deklarácia definuje laicitu (neutralitu) ako zosúladenie troch základných princípov v rôznych socio-historických a geopolitických oblastiach:

• rešpektovanie základného práva slobody svedomia a individuálneho a kolektívneho praktizovania vlastného presvedčenia
• nezávislosť politiky a občianskej spoločnosti od náboženských a filozofických noriem
• žiadna priama alebo nepriama diskriminácia ktoréhokoľvek človeka

Článok 5: Predpokladom pre rozvíjanie laicity (neutrality) je oddelenie štátu od náboženstva alebo akéhokoľvek svetonázoru a zamedzenie toho, aby bol štát akýmkoľvek spôsobom legitimizovaný náboženstvom alebo inými ideovými systémami. Predpokladom teda je, aby si spoločenstvo občanov mohlo pri zachovaní rovnosti práv a dôstojnosti každého, pokojne a v slobodnej diskusii uplatňovať svoju zvrchovanosť vo vykonávaní politickej moci. Laicizícia prebiehala uznávajúc uvedené princípy spolu s vytváraním moderného štátu, ktorého základom je garantovanie základných práv každého občana. Prvky laicity vznikajú vo všetkých spoločnostiach, v ktorých dochádza k harmonizácii týchto sociálnych vzťahov s pluralitou morálnych alebo náboženských koncepcií.

Článok 6: Laicita (neutralita) v takomto význame je kľúčovým prvkom demokratického života. Pretože vytvára politický a právny rámec systému, napomáha rozvoju demokracie, uznaniu základných práv a posilňuje sociálnu a politickú rôznorodosť.

Článok 7: Laicita (neutralita) nie je výsadou žiadnej kultúry, žiadneho národa, žiadneho kontinentu. Môže existovať v akejkoľvek kultúre, aj v takých, kde pojem laicita nebol tradične používaný. Procesy laicizácie existujú alebo môžu mať svoje miesto v rôznych spoločnostiach aj bez toho, aby boli takto pomenované.

Diskusie o laicite

Článok 8: Verejná organizácia kalendára (štátne sviatky), oficiálne štátne pohrebné obrady, existencia "občianskych pietnych miest a pamätníkov", ktoré vychádzajú z historického dedičstva a tradícií, nemôžu byť považované za nemenné a večné. Mali by byť súčasťou pokojných a demokratických diskusií o laicite a vytvárať rovnováhu medzi historickým dedičstvom a súčasnou kultúrnou rôznorodosťou aj v oblasti náboženstva a iných svetonázorov.

Článok 9: Konkrétne rešpektovanie slobody svedomia sa nemôže obmedzovať len na nezávislosť politiky a spoločnosti od náboženstva alebo iných svetonázorov. Nediskriminácia sa má uplatňovať aj v ďalších oblastiach života spoločnosti a človeka, akými sú napríklad diskusie o tele a sexualite, o chorobe a smrti, o emancipácii žien, o otázkach vzdelávania detí, o zmiešaných manželstvách, podmienkach vyznávačov náboženských alebo aj nenáboženských menšín, neveriacich a tých, ktorí majú kritický vzťah k náboženstvu.

Článok 10: Rovnováha medzi troma základnými princípmi laicity (neutrality) vytvára základné princípy demokratických diskusií o slobodnom vyjadrovaní viery a obradov, o slobode vyjadrenia a prezentovania náboženských a filozofických presvedčení, o získavaní konverziou vyznávačov inej viery na vlastné presvedčenie a usmerňuje diskusie o strete záujmov a nevyhnutných rozdieloch medzi rôznymi oblasťami sociálneho života, o primeraných povinnostiach a o vytvorení svetonázorového zmieru v oblasti školstva alebo v profesionálnom živote.

Článok 11: Diskusie o téme laicity (neutrality) vedú k otázkam o základoch národnej identity, o pravidlách verejného zdravotníctva, o možných konfliktoch v občianskom práve, o špecifických morálnych predstavách a slobode individuálneho výberu a o princípe zlučiteľnosti rôznych slobôd. V žiadnej krajine ani v žiadnej spoločnosti neexistuje absolútna laicita, v každej spoločnosti možno viesť diskusie o týchto otázkach rôznym spôsobom.

Laicita a výzvy 21. storočia

Článok 12: Diskusie o právach sa od prvého vyhlásenia základných práv na konci 18. storočia veľmi rozvinuli. V súčasnosti už ide aj o otázky o vzťahu medzi základnými ľudskými právami akými sú rovnosť a ľudská dôstojnosť, ale aj o zlučiteľnosť rozdielnych práv rodičov a detí a o otázky práva na "rúhanie".

Článok 13: V niektorých demokratických krajinách laicita hlboko prenikla do života spoločnosti a stala sa zdrojom národnej tradície. Procesy laicizácie boli dlhodobo konfliktné a aj preto v súčasnosti akákoľvek zmeny existujúcich vzťahov vyvolávajú pocity strachu alebo aj odpor. V súčasnosti však laicita (neutralita) nemôže byť nemenná a strnulá, ale musí sa s otvorenosťou prispôsobovať novým podmienkam, aby bolo možné nájsť nové odpovede na existujúce výzvy.

Článok 14: V niektorých krajinách, kde sa už procesy laicizácie zakorenili, sú historicky spojené s obdobím, keď veľké náboženské tradície boli základom systému vlády nad spoločnosťou. Úspech laicizácie v týchto krajinách bol spôsobený náboženskou individualizáciou a individualizáciou presvedčení, ktoré sa stali oblasťou slobodnej voľby. Laicita (neutralita) neznamená zrušenie či odstránenie náboženstva, ale ide o slobodu voľby v oblasti náboženského života. V súčasnosti je predpokladom slobody voľby to, aby boli základné spoločenské predstavy a politický systém nezávislé od akéhokoľvek náboženstva alebo svetonázoru. Sloboda voľby je zároveň slobodou možnosti autenticky žiť svoje náboženstvo alebo svetonázor.

Článok 15: Náboženstvá a filozofické presvedčenia vytvárajú v spoločnosti väzby, ktoré sú základnými zdrojmi kultúry. Laicita (neutralita) v 21. storočí musí zosúladiť kultúrnu rôznorodosť s politickou a spoločenskou integritou, rovnako ako v minulosti bolo pri dosahovaní laicity (neutrality) nutné zosúlaďovať náboženskú rôznorodosť s politickou a spoločenskou integritou v štáte. V súčasnom globálnom kontexte je potrebné analyzovať vynáranie sa nových foriem náboženského života, napríklad v podobe premiešavania rôznych náboženských tradícií, zmesi náboženského a nenáboženského, ako aj v podobe nových náboženských vyjadrení a v novom rozsahu radikálnych náboženských prejavov.

Článok 16: Predstava, že len vedecký a technický pokrok môžu viesť k morálnemu a spoločenskému pokroku, stráca v súčasnosti vplyv. Toto vytvára neistú predstavu o budúcnosti a vedie k nejasným politickým a spoločenským diskusiám, ktoré majú neurčitý program. Vzniká hrozba, že sa príliš upneme na pravidlá minulosti, preto, aby sme sa jej vyhli a aby sme spoločne mohli vytvárať procesy laicity, musíme byť pri vlastnom odkrývaní nových politických a spoločenských procesov tvoriví.

Článok 17: Rozličné procesy laicizácie zodpovedajú rozličným fázam vývoja štátu a odlišným podobám štátu -- či už federálneho alebo centralizovaného Vytvorenie "všemocného" štátu a oddelenie štátu od právneho systému otvorilo cestu novému vývoju, v ktorom nejde o úpadok štátu, ale o zmenu jeho podoby. V mnohých krajinách už stráca svoju úlohu "prozreteľného a starostlivého štátu". V súčasnosti štát zasahuje aj do oblastí, ktoré boli donedávna považované za "neprístupné" a viac sa zapája do bezpečnostných potrieb, z ktorých niektoré môžu byť hrozbou pre slobody ľudí. Preto je potrebné vytvoriť nové vzťahy medzi laicitou a sociálnou spravodlivosťou, ktoré budú garantovať a posilňovať individuálne a kolektívne slobody.

Článok 18: S veľkou opatrnosťou sa musíme snažiť, aby sa nami presadzovaná laicita (neutralita) sama nestala obeťou svojho vlastného procesu a nepremenila sa na "svetské" náboženstvo. Tým, že sa naučíme jej princípy môžeme pomôcť vytvoriť zmier medzi občanmi. Laicita by sa nemala vnímať ako protináboženská alebo neurčitá odpoveď na náboženstvo. Naopak, mala by byť vnímaná ako dynamický a tvorivý prístup, ktorý prinesie demokratické odpovede na otázky 21. storočia, rovnako ako aj základný postoj k tomu, že rôznorodosť treba vidieť nie ako hrozbu, ale ako veľkú hodnotu.

ZDE kontaktná adresa na Slovensko a pre komunikaci vo slovenskom jazyku

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO