13. 9. 2006
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
13. 9. 2006

Korporatívna zodpovednosť

Žijeme v 21. storočí, ktoré sa nelíši podstatnou mierou v otázke globálnych problémov od toho predošlého. Bolo by ťažké určiť ten najpálčivejší. Je ním bezhraničný boj o moc? Alebo ľahostajnosť voči životnému prostrediu, neregulovaný predaj zbraní či existencia absolútnej chudoby?

Všetky globálne problémy spolu úzko súvisia. Majitelia korporácií sa radi vykresľujú ako rytieri, ktorí sa snažia spasiť svet, ale ich záujmy sú len v hromadení majetku. Pričom ide často bokom kvalita produktov, trpí životné prostredie a potreby zamestnancov sú ignorované. Žijeme vo svetovom systéme, ktorý pod rúškom pekne znejúcich slov ako profit, rozvoj či pomoc skrýva masy ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť zdravotnícku starostlivosť, vzdelanie a kvalitu života akú požívame my.

■ ■ ■

Každým nerozvážne kúpeným tovarom tomuto systému napomáhame. Každým dňom presedeným pred televízormi bez činov ho zhutňujeme a robíme neporaziteľnejším. Pre ľudí je typické, že radšej hasia požiar, ako by sa mu snažili predísť. Demonštrácie v uliciach nepriniesli veľký osoh. Neustále chýba kvalitné systémové riešenie. Všetky doterajšie čiastkové riešenia mali podľa môjho názoru chybne postavenú počiatočnú myšlienku. Jej základom bolo riešiť problémy chudobných štátov spoza písacích stolov v našich krajinách. Jeden z úspešnejších projektov, Kjótsky protokol, zlyháva na fakte, že ho ignoruje krajina, ktorá je najväčším znečisťovateľom na svete.

Dobrým príkladom nefunkčnosti danej politiky sú Smernice Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj pre nadnárodné spoločnosti. Tie totiž predstavujú len doporučenie dobrého podnikateľského správania pre korporácie, pričom miera, v ktorej dochádza ku plneniu a presadzovaniu Smerníc, je závislá na politickej vôli vlád. Proces riešenia globálnych problémov treba začať práve u nás. Unikátnou možnosťou je využiť dane. Konkrétne zníženou sadzbou dane z pridanej hodnoty podporiť podniky všade vo svete, ktoré napomáhajú napredovaniu ľudstva. Takýto krok by viedol ku zníženiu cien produktov, zvýšeniu ich konkurencieschopnosti a prijateľnosti pre naše peňaženky. Treba si uvedomiť, že podniky, ktoré sa správajú férovo, sú v súčasnosti znevýhodnené voči tým ostatným a takýto krok by napomohol ku vyrovnaniu pomyselných váh. Postupne si uvedieme kritériá, ktoré by takýto podnik musel spĺňať.

DOKUMENT OECD: Guidelines for Multinational Enterprises - v angličtině ZDE

■ ■ ■

Firmy by si podávali žiadosť o udelenie certifikátu, ktorý by udeľovala špeciálna komisia. Išlo by o podobný systém ako sú súčasné značky kvality a fair trade certifikáty. Na udelenie certifikátu by firma musela spĺňať všetky kritériá. V prvom rade ide o zabezpečovanie kvalitnej životnej úrovne pre svojich zamestnancov. Miera životnej úrovne by sa vypočítavala podľa životných nákladov zamestnanca podľa oblasti, v ktorej pracuje. Čiže na bohatšie regióny by platili prísnejšie kritériá. Ušlé financie z nižšej sadzby by mierne vykompenzovali väčšie dane odvedené zamestnancami a zvýšená kúpyschopnosť obyvateľstva.

Ďalším kritériom by bolo zlepšovanie pracovných podmienok zamestnancov firmy. Vytváranie tlaku na firmy, ktoré poskytujú svojim zamestnancom žalostné pracovné podmienky, je nevyhnutné. Pre nás je často nepredstaviteľné, že by sme robili v absolútne špinavom prostredí, bez ochranných pomôcok, alebo mali k dispozícii jedno WC na tisíc zamestnancov. Toto je každodenná realita v nielen chudobných krajinách. Zlé pracovné prostredie napomáha k chorobám z povolania tak isto ako vyžadovanie neľudských výkonov od zamestnancov.

Nasleduje rozdielnosť miezd mužov a žien, ktorí vykonávajú tú istú prácu. V Európe hovoria oficiálne čísla, že ženy zarábajú v Európskej únii o 15 percent menej ako muži. Jedná sa o prikrášlené číslo, pričom realita hovorí o 25 percentuálnych bodoch. Certifikáty by mohli získať len firmy, ktoré by platili mužom i ženám rovnaké množstvo peňazí za tú istú prácu. Certifikát by nemohli získať firmy, ktoré by podporovali detskú prácu a obchodovanie so zbraňami. Dieťa má sedieť v škole a nie robiť na poli alebo v továrni. Komisia na udelenie certifikátu by kontrolovala aj subdodávateľov.

Ďalším dôležitým kritériom by bola zvýšená citlivosť voči životnému prostrediu. Dbalo by sa na emisie, zavádzanie "čistých" technológií, využívanie alternatívnych zdrojov energie, preferovanie železničnej dopravy podľa možností a tak ďalej. Kvalita produktu je taktiež podstatná. Prísne by sa sledoval výskyt škodlivých látok, napríklad v potravinách a hračkách. Certifikát by mohli získať len firmy, ktoré by vyrábali potraviny neobsahujúce geneticky modifikované organizmy. Podniky by sa taktiež museli zaviazať ku progresivite, pričom by každý rok predkladali správu o raste kvality.

■ ■ ■

A práve o kvalite je celý tento projekt. Korporácie a aj ľudia by si mali uvedomiť spoluzodpovednosť za to, čo sa deje vo svete. Aký by mal tento krok ešte zmysel? Vytváral by konkurenčný protipól voči lacným a často nekvalitným tovarom, riešil by problém chudoby, regionálnych rozdielov a ničenia životného prostredia. Čím viac krajín by ho prijalo, tým by mal tento projekt väčší úspech. Je to len na nás.

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       13. 9. 2006
13. 9. 2006 Bin Ladin zvítězil
13. 9. 2006 Mohou Zelení změnit ODS? Pavel  Pečínka
13. 9. 2006 Německé námořní síly na Středním východě Richard  Seemann
13. 9. 2006 Chceš se jít pomodlit? Zaplať! Ivan Odilo Štampach
13. 9. 2006 Rychlé ranní vstávání Karel  Danaus
13. 9. 2006 Michael  Marčák
13. 9. 2006 Test čínské mezikontinentální rakety
13. 9. 2006 Všeobecná deklarácia o laicite v 21. storočí
13. 9. 2006 Korporatívna zodpovednosť Vladimír  Olej ml.
13. 9. 2006 Citát dne (včerejšího)
12. 9. 2006 Brožová zvítězila nad Klausem - nastává vláda soudců
12. 9. 2006 Dvouocasé lvíče Irena  Ryšánková
11. 9. 2006 Metro k výročí 11.září: Chaos a propaganda Jan  Čulík
12. 9. 2006 Švédská veřejnoprávní televize kritizovaná vlastními novináři za chamtivost Štěpán  Kotrba
12. 9. 2006 Julínek chce otevřít dveře privatizaci všech nemocnic v České republice
12. 9. 2006 Technická novinka ve vysílání zápasů v kopané na obrazovce ČT
12. 9. 2006 Vzkaz ČT: pořiďte prosím za veřejnoprávní peníze relevantní dokumentární tvorbu Michal  Brož
12. 9. 2006 Stovka za katolickou nenažranost Štěpán  Kotrba
11. 9. 2006 David Cameron: Nejsem neokonzervativec
12. 9. 2006 Terorizmus je iba začiatkom väčších problémov Eduard  Chmelár
12. 9. 2006 Za čo Svätopluk a ani Cyril s Metodom nemôžu Miroslav  Tížik
12. 9. 2006 K 11. září: Měli jsme opravdu raději mlčet
12. 9. 2006 Je terorizmus hrozbou, alebo vítaným kšeftom? Gustáv  Murín
12. 9. 2006 Radar na Libavé může ohrozit leteckou dopravu na severní Moravě
12. 9. 2006 I nesmělí mohou flirtovat? Aleš  Uhlíř
11. 9. 2006 Pochybnosti o pozadí teroristických útoků proti USA nejčtenějším článkem Britských listů
11. 9. 2006 Topolánkova vláda: fraška na náš účet Boris  Cvek
11. 9. 2006 Jason Burke: Al Kajda je v úpadku
11. 9. 2006 Chvála kacířství Boris  Cvek
11. 9. 2006 Proč čtou lidé New Yorker? Nikdo neví
11. 9. 2006 E-mail od Jana Husa
11. 9. 2006 Univerzity usvědčují podvádějící studenty
4. 9. 2006 Hospodaření OSBL za srpen 2006
22. 11. 2003 Adresy redakce