Tým nechcem spochybňovať oprávnenosť či neoprávnenosť ich podpory Izraela, mám v úmysle len poukázať na koncept suverenity od momentu vzniku impéria. Transport bômb prebiehal v rovnakom čase, ako USA prepravovali deky v hodnote 30 miliónov dolárov do Libanonu. Je ironické, že bomby pre Izrael stáli asi stokrát toľko. Horšie to ani nemôže byť!

Popri tomto ironickom spojení stále prebiehalo v Európe vyšetrovanie ohľadom tajných amerických väzníc na európskom území a údajného využívania európskych letísk americkými úradmi na transport unesených osôb podozrivých z terorizmu. Nejde teda už len o Kánu, Libanon či okupované územia. Ide o suverenitu štátov v regióne či štátov ako takých v momente, keď má impérium pocit, že má právo konať.

Spravodlivé vojny impérií

Majú štáty suverenitu, keď má strýko Sam pocit, že by mal konať? Nie veľmi. Condolleezza Riceová sa ospravedlnila kancelárke Angele Merkelovej za únos nemeckého občana Chalida El-Masrího a Bush sa ospravedlnil Blairovi za to, že vopred nepovedal, že dva predchádzajúce lety, čo zastavili v Prestwicku, niesli rakety do Tel Avivu. Nejde však o ich ospravedlnenia za porušenia medzinárodného práva, ale o to, že "je bez debaty, že každá vojna vedená impériom sa stáva spravodlivou vojnou", ako povedala Arundhati Royová na Svetovom sociálnom fóre v januári 2004.

Keď je už raz vojna spravodlivá, je ľahké povedať, aké budú následky. Všetky cesty vedúce do Ríma by mali byť dláždené ak už nie mäkkou mocou (priťahovaním, sympatiami), tak krvou. Suverenita nie je ospravedlnením na zastavenie pokroku impéria, nakoľko jeho vojna je spravodlivá už len tým, že je vedená superveľmocou. Po druhé, medzinárodné inštitúcie by mali byť zatlačené do pozície, v ktorej nebudú mať vplyv na medzinárodné dianie. A nakoniec, malo by byť stanovené, že ľudské práva by nemali byť spájané s morálnymi právami. Tvrdiť, že niečo je zlé, je otázka, o ktorej môžu debatovať právnici, no nemá žiaden dosah na realitu.

Umberto Eco zhrnul tieto otázky z európskej perspektívy: "Keďže USA presúvajú svoju pozornosť na Blízky východ a do nekonečného priestoru Tichomoria, Európa sa už nemusí rátať."

Záujem pred právom

Na pochopenie spravodlivých vojen z perspektívy impéria je potrebné vnímať nedávne udalosti cez prizmu impéria v pohybe.

Koalícia ochotných začala v 2003 útok proti Iraku. Zahŕňala aj Libériu a Uzbekistan, dve krajiny, ktoré majú problémy s dodržiavaním ľudských práv. Ako sa vám pozdáva prezident Taylor presadzujúci demokraciu na Blízkom východe? Faktom je, že impérium nechce, aby medzinárodné inštitúcie obmedzovali jeho konanie, nakoľko zisky sú dôležitejšie než práva.

Vo svojej zástupnej vojne v Libanone zhromaždili Spojené štáty opäť nový kontingent spojencov. Táto koalícia ochotných obsahuje popri samozrejmom Izraeli aj Saudskú Arábiu, Jordánsko a Egypt. Zvláštne. Dve kráľovstvá absolútne nerešpektujúce ľudské práva a demokraciu spolu s Husním Mubarakom, večným prezidentom Egypta (v úrade už od 1981) podporujú útok na volenú vládu Libanonu, ktorú USA podporovali pred dvoma rokmi, aby zastavili vplyv Sýrie. Na druhej strane Izrael decimuje Hamas, jedinú demokraticky zvolenú vládu v arabskom svete. Suverenita a štát sú spochybnené vo svete, v ktorom sú ohrozené záujmy impéria.

Dvojaký meter

Situácia bola ešte horšia, keď Turecko čelilo problému podobnému tomu izraelskému. Kurdská strana PKK operujúca z Iraku a podporovaná de facto existujúcim kurdským štátom v severnom Iraku, začala cezhraničné útoky na Turecko a doteraz zabila 16 tureckých vojakov.

Na žiadosť Turkov o začatie útoku proti PKK prezident Bush volal dvakrát tureckému premiérovi a žiadal ho, aby situáciu v Iraku nechali na Američanov. "Spôsob, akým oni (USA) nazerajú na terorizmus tam (v Izraeli) a v Turecku, nie je taký istý," povedal minulý týždeň novinárom premiér Recep Tayyip Erdogan. "Voči krajine A sú tolerantní, voči krajine B majú iný postoj. To nie je akceptovateľné."

Časopis World Tribune píše, že "západné diplomatické zdroje tvrdia, že Kurdi v severnom Iraku plánujú vojenské jednotky samostatné vo vzťahu k irackej armáde. Podľa nemenovaného zdroja budú kurdské jednotky založené na kurdských milíciách trénovaných a vybavených Spojenými štátmi." Je zaujímavé poznamenať, že okupujúca mocnosť sľubuje susednej krajine, že sa vysporiada s prípadom, s ktorým sa mal namiesto toho zaoberať Irak.

S americkým prístupom k suverenite sa vynára aj problém Somálska. Americká vláda, vedomá si toho, že krajina je bez vlády od roku 1991, sa rozhodla podporiť radšej vojenských barónov než prechodnú vládu.

Vojenskí baróni jednoducho zmenili svoje meno na Alianciu pre obnovenie mieru a boj proti terorizmu. Výsledkom hry bolo, že moc prebrali islamisti, nakoľko USA odopreli podporu už aj tak slabej prechodnej vláde a podporili skupinu bez masovej opory. (Pre ilustráciu, somálska dočasná vláda v súčasnosti sídli v Baidoa, 60 kilometrov od hlavného mesta Mogadišu, ktoré zas kontrolujú vojenskí baróni a islamisti.) Podľa amerických analytikov je dostatok dôvodov na obavy, že osudom Somálska je vláda typu al-Kájdy. Hoci sú ich obavy pochopiteľné, spôsob, akým pristúpili k situácii, podkopal celé poňatie suverenity, ktorú sa mali práve usilovať podporiť. "Uprednostnili by sme, ak by Spojené štáty spolupracovali s prechodnou vládou, a nie so zločincami," povedal v interview premiér prechodnej vlády Alí Mohamed Gedi. "Je to nebezpečná hra. Somálsko nie je stabilným miestom a my chceme prítomnosť USA v Somálsku. No konštruktívnejším spôsobom. Je jasné, že máme spoločný cieľ stabilizovať Somálsko, Spojené štáty však využívajú nesprávne kanály."

Po tom, čo Kofi Annan nepriamo odsúdil americkú podporu vojenským barónom, americký veľvyslanec pri OSN Bolton odpovedal na súvisiacu otázku: "Nuž, nepočul som, čo generálny tajomník povedal. No pokiaľ ide o situáciu v Somálsku, bezpochyby verím, že to nie je priama kritika amerických snáh potlačiť teroristov. Verím, že to nepovedal." Nie, pán Bolton. Nehovoril o tom. Opakoval len, že "každá vojna, ktorú vedie impérium, sa stáva spravodlivou vojnou."

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO