Včera sa vyjadrili niektorí poprední slovenskí činitelia už konečne jasnejšie čo do črtajúcej sa podoby novej vládnej koalície. Hlavné slovo mal samozrejme víťaz Robert Fico. Jeho hlavnou správou je jasne deklarované osobné presvedčenie, že s Dzurindovou SDKÚ je nemožná vládna spolupráca. Trochu to síce zaobalil tvrdením, že o tom zatiaľ nerozhodlo predsedníctvo jeho Smeru, ale aj sám vedel, že pri svojej pozícii v strane je jeho názor hotovou vecou. Úporne sa snažil lavírovať aj druhý muž kresťanských demokratov, Vladimír Palko. Zdĺhavo vyratúval historické zásluhy svojho hnutia a snažil sa zrejme aj sám seba presvedčiť (lebo perspektíva štyroch rokov v opozícii časti KDH evidentne nevonia), že údajná "hodnotová politika" ktorú vyznáva, je v principiálnom rozpore so Smerom. Možnosti sa teda začínajú zužovať. Čoraz viac vystupujú ku hladine obrysy trojkoalície Smer -- SNS -- HZDS. Až príliš veľa náznakov o tom bolo v slovách Roberta Fica, ktorý evidentne stratil nervozitu a má sebaistotu, ktorú logicky musí aj odniekiaľ čerpať. Už hovorí o "veľkej chybe", ktorej sa dopustil v roku 1992, kedy pred voľbami verejne vyhlasoval niektoré osoby za principiálne neprijateľné, najmä samotného Mečiara. Odvtedy získal skúsenosti, že diktujú voliči. A tí mu nedali takú silu, aby si mohol nad rámec reálnych výsledkov presadzovať svoje až do úplnej ľubovôle. I keď nemožno pochybovať, že "one man show" je jeho snom. Lenže nateraz nesplniteľným. Pozorovateľom, ktorí pochybujú o životaschopnosti zmieneného vládneho zoskupenia, pripomeňme obdobie rokov 1994 -- 1998, kedy mali rovnaké "odborné pochybnosti" o vtedajšej, ešte menej kvalitnej koalícii. Podcenili, ako silným tmelom je moc, politická a ekonomická. Nie je žiaden dôvod domnievať sa, že to bude teraz inak.

Posledným tromfom tých, ktorí idú do mdlôb pri predstave, že vo vláde nebude ani jedna "štandardná strana", je strašenie medzinárodným neakceptovaním spomínaného triumvirátu. Najnovšie i staršie dejiny európskej politiky dávajú až dosť príkladov, ako pragmaticky "eurokrati" dokázali reagovať na reálnu situáciu. Tlačiť na pílu možno len do istej miery, kým nehrozí zvrat do kontraproduktívnosti takéhoto úsilia. Takpovediac zmäknutý Mečiar a síce hlučný a málo "korektný", ale medzinárodne neškodný národniar Slota, sú bezpečne vnútri mantinelov takéhoto pragmatizmu - i keď možno ukráteného o zopár širokých bruselských úsmevov. Vyšším princípom je a bude totiž uchovanie Slovenska ako ekonomicko -- geopolitického (a teda i vojenskopolitického) priestoru vplyvu Európskej únie a USA. Týmto síce zas prinajmenej v hĺbke duše nie je vôbec úplne stotožnený Robert Fico ako častý kritik zahraničných praktík voči SR - lenže tu zas on musí rešpektovať mocenskú realitu. Pokiaľ teda chce vládnuť - a to chce rovnako veľmi, ako opozične dlhoročne vyhladované obe jeho potenciálne partnerské subjekty.

Konkrétnejšie vyjadrenia by sme mali dostať zajtra. Už dnes je ale viac menej jasné, že "strašidlo najhoršej možnej podoby budúcej vlády" sa vynára spod hladiny -- no jeho "dravosť" je z väčšiny umelo nafúknutá.