Podnetom pre literátov aj filmárov je v západných krajinách stále vzrastajúce hnutie takých ochrancov prírody, ktorí sa uchyľujú ku násiliu. Rozmery katastrof ešte ich výčiny nedosiahli. Za zatiaľ najväčšiu škodu ekoteroristického rázu sa pokladá podľa nám dostupných údajov požiar lyžiarskeho strediska v štáte Colorado, kde podpaľači, ktorí sa ku činu sami prihlásili narobili skazu za 12 miliónov dolárov. V médiách zaznamenávame pravidelne vyhrážky napríklad otrávením priemyselne spracúvaných potravinárskych produktov tých firiem, ktoré sú symbolom vykorisťovateľského vzťahu ku prírode.

Aký je vlastne ideologický backgroud týchto aktivistov? "Ak porušujeme zákony, robili to tak aj americkí vojaci, ktorí vnikli do brán Hitlerových táborov smrti", vyhlasujú. Čo vlastne odlišuje násilných extrémistov od síce radikálne, no stále ešte legitímne protestujúcich ochrancov životného prostredia ? Hlavným znakom by mohlo byť nielen používanie či nepoužívanie násilia, ale aj ochota niesť zodpovednosť. Ak sa členovia Slobody zvierat prechádzajú po ulici nahí s transparentom, že "radšej takto, ako v kožuchu", je to niečo celkom iného, ako anonymne čosi zničiť, či dokonca vraždiť, a potom čím skôr zmiznúť. Nepriame nebezpečenstvo spočíva v možnom "nabaľovaní sa" iných druhov terorizmu, na ten ekologicky motivovaný.

Jednoduchšie premýšľajúci zelení fanatici zabúdajú na fakt, že ani najtvrdším prinútením či nátlakom neodstránia im nesympatické javy, kým nebudú celospoločensky zlikvidované korene. Autor týchto riadkov si spomína na príhodu spred niekoľkých rokov, kedy sa v Košiciach odohrával míting Slobody zvierat. Chcel sa pochváliť jednej krásnej blondínke, členke tohto spolku, aký dobrý život má jeho domáci perzský kocúr. Odozva kočky bola nečakaná : "Ty fašistická sviňa, vieš že dávaš mačke denne trikrát viac bielkovín, ako má africké dieťa za týždeň ?!"

Predseda hnutia Laco Ďurkovič, terajší reportér TV JOJ, sa neskôr nad príhodou zachmúril : "To ti fakt nemala takto povedať, veď sviňa je milé a ušľachtilé zvieratko !" Akoby povedali naši slovanskí bratia Rusi, "kakoj chaos" v hlavách tých, ktorí chcú učiť žiť iných. Nijaké bomby pod napr. benzínovými pumpami nepomôžu, dokiaľ budú ľudia chcieť jazdiť vo vlastných autách. A to chcieť budú, kým dajme tomu vlaky neposkytnú porovnateľnú úroveň komfortu a rýchlosti. Je čudné, že ešte nikde vo svete sme nevideli ekologistov demonštrovať za urýchlenie výskumu termojadrovej reakcie, ktor by rázne vyriešila energetické problémy. Zatvárajú oči aj nad zjavnými neúspechmi terajšej podoby "zelenej" politiky v praxi. Opäť máme výrazný príklad, tentoraz z Brazílie. Je známy tamojší široko koncipovaný projekt náhrady benzínu v autách liehom z cukrovej trstiny, tzv. gasoholom. Aj keď primárna motivácia bola ekonomická (odstránenie závislosti štátu na dovoze ropných výrobkov), nie ekologická, stojí výsledok za zaznamenanie aj aspektu ochrany prírodných zdrojov. Žiaľ, ostalo pri sklamaní. Po zrátaní energetickej náročnosti celého cyklu od zasiatia plodiny, až po jej využitie v motoroch (s nižšou fyzikálnou účinnosťou ako u benzínu) vyšlo, že celý proces si vyžaduje viac energie, ako z neho dostaneme... Podobné je to aj pri súdobých elektromobiloch. A vlastne aj "afrických deťoch", ktorých tragédiu zavinili rodičia, ktorí ich splodili, aj keď nemohli nevidieť, že toľko potomkov nezvládnu z vlastných síl uživiť. Ich predáci potom stále klesajúcu ochotu vyspelého sveta extenzívne živiť tieto rastúce masy, falošne a demagogicky nazývajú "rasizmom".

Predchádzajúcimi odstavcami sme sa pokúsili trochu zo širších súvislostí pochopiť myšlienkové zázemie, v ktorom korení zeleno maskovaný extrémizmus. Nie je vo svojej podstate vôbec iné, než inak motivované ultranázorové prúdy : Zaslepenosť a neochota vidieť veci také, akými reálne sú.

Aká je úloha ozbrojených síl v oblasti ochrany životného prostredia ? Na prvý pohľad okrajový problém, ale armády a bezpečnostné zbory vyspelých krajím sa ním zaoberajú už nielen z pohľadu ochrany občanov proti prejavom extrémizmu. Vznikol pojem "environmentálna spravodajská služba", pretože znalosť problémov životného prostredia priamo pomáha veleniu robiť správnejšie rozhodnutia. Tu si môžeme pripomenúť najväčší príklad vojenského ekoterorizmu v moderných dejinách. Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia nechal prehrávajúci iracký diktátor Saddám Husajn, na ústupe zapáliť ropné vrty v Kuvajte. Jedovatý mrak z nich bolo možné pozorovať voľným okom až z vesmíru.

Na Slovensku zatiaľ veľa príkladov vysloveného ekologicky motivovaného násilia nemáme. Skôr šlo o takpovediac chuligánstvo. Svojho času dvojica výrastkov, chcela oslobodiť z klietky v bojnickej ZOO šimpanza. Keď nevedeli zdolať pevné mreže, podali nakoniec "väzňovi" do klietky aspoň fľašku borovičky. Málo chýbalo, aby opica neuhynula na otravu alkoholom, po čom by pri vyčíslení škody mladíkov iste prešiel smiech. Vysoké náklady stálo košickú ZOO zas vyčistenie chodníkov od v noci namaľovaných nápisov o ich "tyranstve" voči zvieratám. Ku podpaľovaniu laboratórií s pokusnými zvieratami, či ešte horším veciam, zatiaľ Slováci nedošli.

Nedá nám, než zakončiť satirickým múdrym citátom z už spomenutej knihy Gang obrancov Zeme. Tam zúrivý ekoradikál, indiánsky miešanec, pohŕdavo odfrkol svojmu staršiemu kamarátovi, ktorý ho nabádal už usadiť sa a založiť si rodinu, že "na svete sú aj zaujímavejšie veci ako ženská". Skúsenejší kolega ho usadil : "Nič nie je zaujímavejšie, ako ženská...".