Jedna z naozaj nemnohých vecí, na ktorej sa kresťanský demokrat Vladimír Palko kedy dokázal zhodnúť s Robertom Ficom, bola nechuť ku miniatúrnym subjektom, "ktoré na politickej scéne robia neuveriteľný bordel". Obaja nahlas uvažovali o zvýšení päťpercentnej volebnej hranice, potrebnej pre vstup do parlamentu. Uplynulá sobota ukázala, že Slováci sa poučili v tomto aj bez paragrafov. Po prvý raz v porevolučnej histórii možno konštatovať, že v snemovni nezasadne ani jediná tzv. výťahová, či experimentálna strana, obyčajne radoby originálnym názvom doháňajúca neraz absolútnu programovú a ideovú prázdnotu. Inak povedané, slúžiaca iba na ukojenie ambícií jednotlivcov a za nimi stojacich záujmových skupín.

Najväčším prekvapením je 3,4 percentné stroskotanie Slobodného fóra. Aj na našich stránkach sme rozoberali veľmi zvláštne okolnosti, kedy "ad hoc" vzniknuté združenie zväčša odpadlíkov od svojich pôvodných subjektov, nejakým zázrakom malo evidentne nelimitované množstvo prostriedkov na masívnu predvolebnú kampaň. Minimálne tento fakt nemožno logicky a uspokojivo vysvetliť, ak teda nechceme veriť rozprávkam o úveroch za ktoré ručila predsedníčka SF Martináková svojim osobným majetkom. "Stali sme sa terčom a nepriateľom pre všetkých" , obvinila včera v prvej povolebnej reakcii táto dáma celý svet.

Už menej prekvapujúca je definitívna politická smrť bývalého slovenského "MiniBerlusconiho", exmajiteľa TV Markíza, Pavla Ruska. Do očí bije, že si bol vedomý svojej sprofanovanosti pred verejnosťou, miesto seba vystrkoval do popredia pred voľbami najmä elegantné blondínky známe z jeho obrazovky, dokým tam ešte bol veľkým bossom. "Byť porazeným je niekedy viac ako vyhrať", komentovala 1,4 percentný zisk jedna z nich, Eva Černá a dodala, že Aliancia nového občana "nešla do volieb so žiadnymi očakávaniami, iba s veľkou pokorou". Radšej by sme však poznali skutočné duševné rozpoloženie samotného "majiteľa ANO" P. Ruska, keďže spomenuté percento nedáva právo na štátny príspevok a tieto voľby si musí zapísať teda aj ako svoju úplnú ekonomickú katastrofu.

Zaskočení ostali komunisti uviaznutí na 3,8 percente. V NR SR ich síce nebude vidno, ale práve ich stranu to asi ovplyvní čo do jej budúcnosti najmenej. Tak či onak vedeli, že ich koaličný potenciál je nulový, ich názory boli aj počas uplynulých štyroch rokov v praxi v podstate nepresaditeľné a ich sympatizanti tomuto vlastne len "udreli pečiatku". Ideový tmel komunistov je však natoľko pevný, že sotva dôjde v KSS ku nejakým zmenám.

Miestami až trápne okatá stranícka podpora prezidenta SR Ivana Gašparoviča svojmu materskému Hnutiu za demokraciu, príliš nepomohla. Absolútne prepadlo, keď nedostane s 0, 6 percenta ani vindru a keďže "ideový tmel" spomínaný u KSS žiaden nie je, ťažko očakávať jeho prežitie ak by mali réžiu platiť teraz lídri z vlastných vrecák...

Z radu ostatných skrachovaných kandidujúcich subjektov, ktoré nestoja okrem humorného komentára za ďalšiu zmienku, už spomeňme len niekdajší Mečiarov prívesok, ultraľavicové Združenie robotníkov Slovenska. Jeho komikmi vďačne a často parodovaný líder, bývalý murár Ján Ľupták, sa asi zachoval napodiv najtriezvejšie. Skonštatoval, že Slovensko stranu takéhoto typu evidentne nepotrebuje a uvažuje o jej rozpustení.

Pri hľadaní užitočných aspektov týchto predčasných volieb nezabudnime ani na prvý pohľad menej významnú skutočnosť. Podtatranskí voliči už zas o kúsok vyspeli. Odmietnutie mraku politických núl, je toho potešujúcim príznakom.