Pozitívny (makro)ekonomický vývoj

Štatistický úrad oznámil, že rast hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahol 6,2 percenta v porovnaní s minulým rokom. Čiže o toľko viac tovarov a služieb sa u nás vyrobilo v treťom štvrťroku 2005 oproti tretiemu štvrťroku 2004. V druhom štvrťroku bol pritom o celé percento nižší. Ekonómovia si pochvaľujú najmä jeho zloženie, pretože v ňom dominuje vývoz, investície a spotreba domácností.

Podobne optimisticky vyznieva aj správa o raste priemernej mzdy. "Priemerný Slovák," ako informovali noviny, zarábal v druhej polovici roka už takmer 17-tisíc korún. Reálna mzda, čiže suma na výplatnej páske mínus inflácia, medziročne stúpla o vyše sedem a pol percenta. Je to šesťnásobne viac než pred rokom. Poslanec Smeru Igor Šulaj tvrdí, že je to najmä výsledok nášho vstupu do Európskej únie, minister financií Ivan Mikloš v tom vidí prínos vládnych ekonomických reforiem. Zapravdu mu dávajú aj mnohí ekonómovia, lenže tento názor nie je bez trhlín.

Nemožno spochybňovať pozitívny dosah sociálnych a daňových "reforiem" (no nielen ich) na "ekonomiku". Hovoria však o nej len ekonomickí analytici a majú na mysli makroekonomický vývoj. Ich vyjadrenia sa v tomto smere odlišujú od toho, čo vyhlasuje I. Mikloš: "Po bolestivých reformách prichádza obdobie rastu životnej úrovne." Lenže pre toto tvrdenie neexistujú dôveryhodné dôkazy. Ten "priemerný Slovák" sa možno má lepšie, ale ako zdôrazňujú štatistici a sociológovia, práve ten v skutočnosti nežije. Iba mizivý zlomok ľudí, ak vôbec niekto, sa nachádza na priemernej úrovni, všetci ostatní sú pod ňou alebo nad ňou.

Ľudia sa zadlžujú

V jednom z najbližších vydaní Slova budeme podrobnejšie analyzovať mzdový vývoj v uplynulom roku, ale už teraz vieme, že bezmála dve tretiny obyvateľov Slovenska zarábajú menej ako ukazuje štatistický priemer. Aj pokiaľ ide o medziročný rast miezd, títo ľudia sú hlboko pod priemerom: ľuďom s vyššími mzdami rastú platy rýchlejšie. To len prehlbuje príjmovú nerovnosť obyvateľstva.

Ako je potom možné, že podľa štatistikov je jedným z "ťahúňov" ekonomiky aj dopyt domácností? V prvom rade ide opäť o priemerný ukazovateľ, z ktorého nie je jasné, koľko domácností naozaj míňa viac. Ďalšie vysvetlenie ponúka ekonómka ČSOB Silvia Čechovičová, podľa ktorej je v tom "aj väčší sklon k nákupom na úver". Ľudia teda míňajú viac aj preto, lebo sa viac zadlžujú, k čomu ich vedie agresívna reklamná kampaň o "ľahko dostupných lacných úveroch", ale i pozitívne očakávania vzhľadom na všadeprítomnú propagandu o tom, že sa máme čoraz lepšie. Ľudia si s ľahším svedomím zoberú pôžičky alebo nakúpia na úver, keď sa im zdá, že budú zarábať viac, lebo "ekonomika" i "priemerná mzda" rastú.

Musíme šetriť

Ukazuje sa však, že nás čaká nepríjemné vytriezvenie. Podľa GfK Slovakia chcú ľudia minúť na tohtoročné vianočné darčeky v priemere necelých 4 000 korún, hoci vlani to bolo takmer 4 400.

Takmer 20 percent ľudí si nedovolí zaplatiť viac ako tisícku, ďalších 30 percent dá 1 000 až 3 000 korún. Ľudia pritom budú nakupovať samé praktické veci: oblečenie, kozmetiku, hračky pre deti či knihy. Najradikálnejšie sa rozhodli šetriť Bratislavčania: zatiaľ čo vlani minuli na darčeky v priemere 7 270 korún, tento rok to má byť 4 760 korún.

Ani do dlhov sa ľuďom už tak nechce. Minuloročné Vianoce boli pre banky núkajúce spotrebné úvery i pre firmy so splátkovým predajom nad očakávanie úspešné. Ľudia nakupovali najmä spotrebný tovar na dlh oveľa viac, než to odborníci predpokladali. Okrem reklamy a "pozitívnej makroekonomickej propagandy" k tomu s najväčšou pravdepodobnosťou prispeli aj očakávania súvisiace s rastom čistých príjmov po zavedení rovnej dane. V tejto súvislosti navyše viacerí zamestnávatelia zámerne presunuli výplatu koncoročných odmien až na tohtoročný január.

Preto sa ľudia pred vlaňajšími Vianocami viac zadlžovali. Zdá sa, že im následná celoročná skúsenosť so splácaním stačí, a tak hoci pred rokom sa nakupovať na splátky alebo na úver chystalo vyše 6,5 percenta ľudí, tento rok ich je len 3,1 percenta. Vážne pochybnosti o tom, či sa nám naozaj zvýšila životná úroveň, vyvoláva aj iné zistenie prieskumu. Napriek tomu, že Vianoce sú považované za "sviatky pokoja" a patria medzi najkrajšie sviatky roka, až štyria z piatich opýtaných ich označili za finančne náročné.

Pomalší rast platov

Podľa Viliama Páleníka z ekonomického ústavu SAV "by nová vláda nemala výraznejšie meniť ekonomické prostredie," lebo "ekonomike" sa v tom terajšom darí a bude dariť. Otázne však je, kto z toho má a kto bude mať osoh. Ekonomickí analytici priznávajú, že ich tohtoročný rast miezd prekvapil a očakávajú, že v budúcom roku platy tak rýchlo neporastú. Národná banka dokonca vyslovila obavy z "prehriatia" ekonomiky. Ešte ani nezvýšila kľúčové úrokové sadzby a úroky z úverov už mierne narástli a z plánov bánk vyplýva, že sa zvýšia aj začiatkom budúceho roka. Zdravotnícki odborári upozorňujú, že vlna privatizácie zdravotníckych zariadení prináša pokles miezd, najmä u sestier.

Netreba pokračovať vo výpočte faktov, aby bolo jasné, že zisky z enormného ekonomického rastu sa na Slovensku delia nerovnomerne. Väčšina ľudí o ňom viac číta a počuje než ho pociťuje na vlastnej životnej úrovni. Veď prečo by inak potrebovala Dzurindova vláda rady stovky miliónov korún na to, aby po rokoch reforiem presviedčala ľudí, že sa majú lepšie?

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO