16. 5. 2005
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
Big brother
16. 5. 2005

Čoraz viac ľudí je tajne sledovaných

Radovan Geist

Koncom apríla tohto roku spustila koalícia mimovládnych organizácií kampaň upozorňujúcu na nebezpečenstvo, ktoré hrozí ľudským právam a slobode presne z tých iniciatív, ktoré ich vraj majú chrániť.

Britská Statewatch, Americká únia občianskych slobôd z USA a kanadská Medzinárodná monitorovacia skupina pre občianske práva spolu so sto ďalšími mimovládnymi organizáciami upozorňujú na to, že všetci žijeme v stále viac kafkovsko-orwellovskom svete. Orewellovskom preto, že stále efektívnejšie metódy sledovania obmedzujú súkromnú sféru jednotlivca, kafkovskom preto, lebo jednotlivec má čoraz menej práv voči "moci" a "moc" sa musí čoraz menej zodpovedať verejnosti.

Zasahovanie do súkromia ľudí

Je to často opakovaná fráza, no 11. september 2001 zmenil svet. V rovine prístupu k moci a jej efektívnosti ho zmenil vo dvoch smeroch. V zahraničnej politike bola znovu legitimizovaná sila ako nástroj a jediný skutočný limit zahraničnej politiky a medzinárodné právo, pravidlá platné pre všetkých hráčov, boli suspendované -- teroristi nie sú subjektom medzinárodného práva, pravidlá vyhlásenia vojny a jej vedenia sa v "špeciálnych" prípadoch nemôžu uplatňovať, silnejšie krajiny majú právo (teda už nielen možnosť) rozhodovať o pravidlách, ktoré už nie sú globálne ani trvalé.

Zatiaľ čo sú zmeny v zahraničnopolitickej oblasti často diskutované, dokonca aj spochybňované, zmeny vo vnútropolitickej sfére sa nezriedka dejú potichu -- a o to nebezpečnejšie môžu byť. Charakterizovať by sa dali čoraz väčšou kontrolou štátnej moci nad životom ľudí, obmedzovaním ich súkromnej sféry a čoraz menšou zodpovednosťou štátnej moci voči občanom -- a to aj vo formálne demokratických krajinách. Rozširuje sa šedá zóna, v ktorej už občan nie je úplne občanom, v ktorej demokracia a osobná sloboda nie sú konečným princípom, ale odňateľným bremenom stojacim v ceste napĺňaniu iných, "vyšších" cieľov. A ak sa hovorí o štátnej moci, netreba si predstavovať nejakú abstraktnú silu, ale konkrétnych ľudí, záujmové skupiny, ktorí vždy túto abstraktnú moc realizujú konkrétnym spôsobom.

Zvyšovanie schopnosti štátnej moci zasahovať do životov jednotlivca sa prejavuje mnohými spôsobmi -- stále dokonalejšími technológiami identifikácie ľudí, vytváraním informačných bánk a sietí, vďaka ktorým možno sledovať pohyb človeka či zistiť, kde sa nachádza a čo robí, zhromažďovaním informácií o všetkých ľuďoch alebo minimálne o ľuďoch štatisticky patriacich do skupiny so "zvýšeným rizikom výskytu teroristov". Ale predovšetkým dehumanizáciou celého procesu, keď si už len samotné množstvo sledovaných, zbieraných a vyhodnocovaných informácií vyžaduje, aby bol proces automatizovaný.

Vlády prichádzajú s mnohými vysvetleniami, prečo je také niečo nutné a prečo to vôbec nie je nebezpečné -- ten, kto je nevinný, sa nemá čoho báť; technológia je objektívnejšia než ľudia; je to nutná ochrana pred existujúcimi hrozbami, a teda aj nutná obeť; práve tieto kroky nás urobia všetkých bezpečnejšími, čo je nevyhnutná podmienka na naplnenie osobnej slobody. Všetky tieto argumenty sú však spochybniteľné.

Nevinný označený za podozrivého

Skúsenosti všetkých predchádzajúcich "honov na čarodejnice" ukazujú, že takéto misie nezvyknú byť veľmi citlivé k nuansám ľudských pohnútok a konania. V sieťach stredovekej inkvizície, komunistických čistiek, McCarthyovskej antikomunistickej hystérie a mnohých podobných iniciatív uviazli ľudia nevinní dokonca aj podľa zvrátených štandardov, ktoré vtedajšia súdna moc uplatňovala. Reg Whitaker, historik zaoberajúci sa McCarthyovskými procesmi v USA, k tomu hovorí: "Bol v tom len malý či dokonca žiaden záujem o jednotlivcov ako takých. Jednotlivci boli vo svojej komplexnosti a rôznosti pre byrokratov komplikovaní a nevyspytateľní. Byrokrati sa museli zaoberať veľkým množstvom prípadov a univerzálnymi kategóriami. Zložky boli uhladené, jednoduché a použiteľné na špeciálne účely, na ktoré boli určené... Samozrejme, bolo možné, že sa stanú chyby, že informácie sa ukážu v niektorých prípadoch nepravdivé, že nevina sa pomýli s niečím iným..."

Je možné namietať, že tento problém sa vyrieši, ak kontrolu nad celým procesom preberie technológia. Programy nemajú predsudky, nemajú záujmy, nebývajú unavené či nepozorné -- proste nie sú náchylné všetkým tým kognitívnym a analytickým nedostatkom, ktoré znehodnocujú objektivitu ľudského úsudku. Nie je to zďaleka také ideálne. Programy totiž bežne vyhľadávajú informácie podľa princípov, ktoré definoval v konečnom dôsledku len človek, podľa rovnakých človekom definovaných princípov ich spracúvajú a vyhodnocujú a predovšetkým sú omnoho menej schopné brať do úvahy špecifické okolnosti, pretože pracujú (hoc aj s veľmi jemne definovanými) všeobecnými kritériami. A v takých prípadoch sa opäť môže stať, že nevinný je označený za podozrivého (či v horšom prípade vinného) len preto, že vyhovuje akémusi štatisticky určenému "modelu viny". Ak je celý proces automatizovaný, potom sa stráca aj možnosť opravy.

Masívne zhromažďovanie informácií o ľuďoch

Ešte vždy je možné tvrdiť, že všetky tieto riziká sú nevyhnutnou obeťou za to, že si chránime "demokraciu", "ľudské práva" či "našu civilizáciu". Ak však použijeme tento argument, je tiež potrebné jasne povedať, aká je to cena, ktorú treba platiť. V súčasnosti už totiž nejde len o zefektívňovanie infraštruktúry na zhromažďovanie spravodajských informácií či manažment špecifických rizík, ale o masívne zhromažďovanie informácií všetkého druhu: kto kam cestuje, o čom hovorí v telefóne, čo píše v e-mailoch, aké stránky si prezerá na internete.

A navyše o celej populácii. Každý je podozrivý. Oficiálne majú byť tieto informácie použité len na vyhodnotenie rizika teroristického útoku. To je totiž ospravedlniteľný dôvod -- hlavne vo svete po 11. septembri 2001 a 11. marci 2003. Súčasne je však celý proces zberu a vyhodnocovania vyhlásený za prísne tajný, a tak má verejnosť minimálnu možnosť jeho kontroly. Ak by sme pozmenili známy výrok -- moc korumpuje, nekontrolovaná moc korumpuje nekontrolovateľným spôsobom.

A čo je najhoršie, podobne ako preventívne útoky, suspendovanie medzinárodného práva a spoliehanie sa na silu, ani všetky tieto kroky ohrozujúce slobodu jednotlivca nezvyšujú podstatne jeho bezpečnosť. Vytvárajú len ilúziu bezpečnosti, ktorá je o to nebezpečnejšia, že sa zamieňa za realizáciu skutočných krokov, ktoré by hrozbu terorizmu znížili -- od cielenej snahy preklenúť priepasť, ktorá sa otvára medzi komunitami imigrantov a "domácim" obyvateľstvom v mnohých bohatých krajinách, až po pomoc pri riešení politických, ekonomických i sociálnych problémov v chudobnejšej časti sveta. Nebezpečné je tiež oslabovanie demokratických inštitúcií, ktoré majú chrániť slobodu a práva jednotlivca.

Ekonomické záujmy v pozadí

Pocit ohrozenia šírený štátnou mocou a používaný ako ospravedlnenie jej krokov oslabuje spoločnosť, rozdeľuje ju, a tak ju, paradoxne, robí zraniteľnejšou presne voči tým hrozbám, proti ktorým má byť ochránená.

Natíska sa otázka, prečo sa realizuje politika, ktorá je tak očividne nesprávna. Konšpiračné teórie by za tým videli jasne formulované záujmy a majstrovské plány na "ovládnutie človeka". Skutočnosť je však omnoho komplikovanejšia -- opísané procesy sú totiž výsledkom (často nezamýšľaným) rozhodnutí prameniacich z čiastkových záujmov kohosi v mocenskej hierarchii, nesprávne analyzovanej situácie či konsenzu medzi rôznymi hráčmi. Politické elity chcú vyzerať, že majú situáciu pod kontrolou, že si svojou aktivitou zaslúžia súhlas ľudí s vlastnou vládou, a súčasne využívajú situáciu na upevnenie vlastnej moci (samozrejme, "v najlepšom záujme ľudu").

Pre ekonomické záujmové skupiny je omnoho lukratívnejšie dodávať sledovacie satelity či skenery na letiská, než podporovať dialóg medzi kultúrami alebo poskytovať rozvojovú pomoc... Výsledkom je systém, v ktorom sú ľudia vedení k tomu, aby vymieňali vlastnú slobodu za ilúziu bezpečnosti. A to ich robí v skutočnosti stále zraniteľnejšími.

Medzinárodná kampaň proti masovému sledovaniu:
Vytváranie globálnej infraštruktúry pre masovú registráciu a sledovanie
PDF

Zveřejněno s laskavým svolením slovenského politicko - společenského týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       16. 5. 2005
16. 5. 2005 Zastaví Paroubek zmanipulovaný prodej státního majetku? Štěpán  Kotrba
16. 5. 2005 Michael  Marčák
16. 5. 2005 S jakými myšlenkami si zahrává Václav Klaus? Ondřej  Slačálek
16. 5. 2005 Proč česká média mlčí?
16. 5. 2005 Blairova vláda spěšně prosazuje občanky a zákon proti "náboženské nenávisti"
16. 5. 2005 Newsweek a korán: Přiznává, že se spletl
16. 5. 2005 Ještě není pozdě Jindřich  Kalous
16. 5. 2005 Setkání hejtmana Středočeského kraje Petra Bendla s novináři
16. 5. 2005 Proč Američané v Iráku nevyhráli
16. 5. 2005 Karzai kritizoval protiamerické demonstranty
16. 5. 2005 Cena, za kterou by se Janeček měl stydět Jan  Čulík
16. 5. 2005 Britská rozvědka varovala Blaira, že Bush bude chtít zaútočit na Irák
16. 5. 2005 Španělská delegace navštívila Fallúdžu
16. 5. 2005 Kdo chce psa bít... Michael  Kroh
16. 5. 2005 Pravice, levice a lidé Bohumil  Kartous
16. 5. 2005 Modrá šance pro bezpečí země Josef  Vít
16. 5. 2005 Michael  Marčák
16. 5. 2005 Zbavte se Microsoftu a ušetříte miliony
16. 5. 2005 Čoraz viac ľudí je tajne sledovaných Radovan  Geist
16. 5. 2005 O dobrovolném zdravotním pojištění Jan  Bláha
16. 5. 2005 Chcete vrátit doby, kdy se stříleli lidi na zaminovaných hranicích? Jan  Bláha
16. 5. 2005 Michael  Marčák
13. 5. 2005 Je vyšetřování pedofilních zločinů podle církevního práva "nevinným vnitropodnikovým disciplinárním řízením"? Jan  Čulík
13. 5. 2005 Krizová komunikace české katolické církve, smlouva s Vatikánem a ošukaní chlapečci Štěpán  Kotrba
16. 5. 2005 Zázrak jako setrvalý argument pro "spasitelnost" víry Miloš  Dokulil
16. 5. 2005 Zakázané maturity
16. 5. 2005 Euroústava ve Francii: dva týdny před referendem Simone  Radačičová
17. 5. 2005 Začarovaný kruh reformy OSN Eduard  Chmelár
16. 5. 2005 Gulášový blairizmus Adrian Peter Pressburg
16. 5. 2005 Naozaj sme porazili fašizmus? Eduard  Chmelár
16. 5. 2005 Rakousko: Haider chce referendum o ústavě EU Richard  Seemann
16. 5. 2005 Bez Evropské unie nový holocaust? Tomáš  Haas
16. 5. 2005 Pár myšlenek o druhé světové válce III Boris  Cvek
16. 5. 2005 Zpravodajství iráckého odboje za dny 28. dubna - 7. května 2005
16. 5. 2005 Tokijské metro je soukromé -- a chodí lidé pěšky? Jan  Faltýsek
13. 5. 2005 SPD: Kapitalisté nebo kapitalismus? Štěpán  Steiger
16. 5. 2005 Co je liberalismus? Josef  Vít
12. 5. 2005 Zelená je dobrá -- ale modrá je lepší! Martin  Škabraha
13. 5. 2005 Advokátní komora rezignovala na důstojnost advokátů Aleš  Uhlíř
13. 5. 2005 Skutečnými hrdiny druhé světové války byli Svědkové Jehovovi Filip  Sklenář
13. 5. 2005 Pravice a chudoba Marian  Kechlibar
12. 5. 2005 Václav Havel - superstar? Jindřich  Jůzl
13. 5. 2005 Curtisova Moc nočních můr na filmovém festivalu v Cannes
6. 5. 2005 Hospodaření OSBL za duben 2005
22. 11. 2003 Adresy redakce