20. 9. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
20. 9. 2004

Askar Akajev sa ešte nerozhodol

Peter Stupavský, Biškek

V postsovietskej Strednej Ázii nie je jednoduchá situácia. Terorizmus, drogy, nostalgia po Sovietskom zväze a ešte k tomu "akési" voľby... Kirgizsko nie je výnimkou. Politický systém, ktorý tu bol za 13 rokov vybudovaný, je charakterizovaný zlými vzťahmi predstaviteľmi moci a opozície. To by bolo, samozrejme, normálne, lenže moc absolútne kontroluje politickú situáciu, a tak akékoľvek naštrbenie vzťahov je vlastne zbytočné. Po voľbách v Kazachstane (11. september 2004) a pripravovaných parlamentných voľbách v Uzbekistane (26. december 2004) sa v roku 2005 očakávajú parlamentné a prezidentské voľby v Kirgizsku.

* * *

Vo februári si voliči zvolia poslancov Žogorku Kengešu (parlamentu) a v októbri nového prezidenta. Nového zrejme preto, lebo doterajší rozpačito naznačuje, že by sa rád vrátil k vede (je špecialistom v oblasti kvantovej elektroniky a pracoval aj v tíme A. Sacharova). Preto je jasné, že okolie Askara Akajeva horúčkovito rieši dve úlohy.

Ak sa Akajev skutočne rozhodne vybrať a predstaviť verejnosti nástupcu, tento postup má mať bezproblémovú postsovietsku a stredoázijskú logiku. Doterajší prezident sa musí presvedčiť, že tak za bohatstvo, ktoré získal na prezidentskom poste, ako ani za chyby, ktoré prezidentovanie prináša, neponesie žiadnu zodpovednosť. Ani on, ani jeho blízki. Preto potrebuje nástupcu, aby mal pokojnú budúcnosť.

Musia tiež dosiahnuť to, aby sa do parlamentu (už jednokomorového, pretože Kirgizsko si vyhodnotilo, že dvojkomorový parlament nie je pre ich krajinu vhodným modelom zastupiteľskej demokracie) dostali ľudia lojálni k súčasnému prezidentovi. V prípade ľubovoľného vývoja situácie ho nebudú "deň po tom" rušiť a de facto aj po odchode bude môcť efektívne kontrolovať vývoj situácie v krajine.

Podľa čl. 53 Ústavy Kirgizska: "... exprezident Kirgizska má imunitu. Nemôže byť voči nemu zahájené trestné stíhanie za činy, resp. nečinnosť počas plnenia jeho prezidentského mandátu. Taktiež nemôže byť zadržaný, uväznený, predvolaný na výsluch a nemôže byť prehľadaný... ." Je jasné, že ak takéto znenie Ústavy Kirgizska ostane v platnosti, nikto sa ho na nič nemôže v budúcnosti pýtať. Lenže uvedené musí niekto garantovať. Ten niekto je vhodný nástupca v rámci súčasného systému.

* * *

Prezident Akajev patrí medzi nestálych politikov. Často mení svoje rozhodnutia a prichádza s novými názormi. Predpokladajme však, že naozaj nebude kandidovať. Dôvody na to sú dosť silné -- krajina je ekonomicky na kolenách a rastie tlak svetovej verejnosti. A aj Moskva má svoje záujmy. Navyše, Akajev je z politiky evidentne unavený. Preto je potrebný nástupca -- čím skôr, tým lepšie.

Jedným z potencionálnych je Tojčubek Kasymov. V súčasnosti zastáva vysoký post vedúceho administrácie prezidenta Kirgizska. Narodil sa v Talasskej oblasti (to, kde si sa narodil, je v Strednej Ázii veľmi dôležité) a je v príbuzenskom vzťahu s prvou dámou krajiny Majram Akajevovou. Vo vysokej politike sa oťukával ako gubernátor Čujskej a Issyk-kuľskej oblasti. Druhým kandidátom môže byť Kubaničbek Džumaliev. V súčasnosti podpredseda vlády, žiak a dlhé roky vedecký súputník A. Akajeva.

Podľa dnešného rozloženia síl a sympatií to vyzerá, že na jedného z týchto dvoch mužov Akajev (a jeho okolie) ukážu prstom. Zatiaľ.

Nehľadiac na kontrolovaný vývoj sa okolie prezidenta doplnkovo istí. Manželka uvažuje kandidovať za poslankyňu v Čolpon-Ate. Jej sestry v Talase a Baličkách. No a staršia dcéra sa zatiaľ nerozhodla. Buď v Biškeku, v študentskom volebnom okruhu, alebo v Narine.

* * *

Nič prekvapujúce. Podobný scenár bol realizovaný v Rusku. V roku 2000 padlo rozhodnutie a za nástupcu bol určený Vladimír Putin. Ten neskôr plnil sľuby (nedotknuteľnosť Borisa Jeľcina a "rodiny") a potom bol opakovane zvolený za prezidenta. Lenže dedičstvo Borisa Jeľcina (oligarchovia, rozkradnuté energetické bohatstvo, Čečensko a v konečnom dôsledku cez Buďonovsk aj Beslan....) ho ťahá stále hlbšie a hlbšie. Veľa síl a politických žolíkov stratil pri hľadaní prostého status quo so zdedenou "rodinou".

Zdá sa, že politická jeseň bude v Kirgizsku horúca. Nielen preto, že sa aktivizujú všetci politickí aktéri -- politické strany, ústredná volebná komisia, členovia parlamentu, ale aj sám nestály prezident a jeho stále mocibažná "rodina". Nezaháľa ani opozícia. Podľa plánu by sa 25. septembra 2004 mal konať zjednocujúci zjazd bloku "Za moc ľudu", na ktorom by sa malo zúčastniť 9 opozičných subjektov. Koordinátor opozície poslanec parlamentu Azibek Beknazarov predpokladá, že toto fórum by malo najmä "...vyjasniť vzťah opozície k voľbám a aktuálnej politickej situácii v krajine...". Súbežne sa ozývajú hlasy, že by mohlo ponúknuť aj spoločného opozičného prezidentského kandidáta. Člen Ústrednej volebnej komisie Kirgizska po slovách úcty k A. Dubčekovi v rozhovore autorovi tohto článku však povedal: "...opozícia v Kirgizsku je taká, aká je skoro každá opozícia -- rozhádaná, bez síl...". Uvidíme.

Vráťme sa k súčasnému prezidentovi Akajevovi, ktorý si s naším bývalým prezidentom Schusterom "porozumeli hneď na začiatku" (ak máme veriť opusu "Štvrtý rok prezidenta SR" od samého Schustera -- strana 104). Svoje zatiaľ nezverejnené rozhodnutie môže ľahko zmeniť a znovu kandidovať.

Čestnosť je priestor medzi svetlom a tmou. A voľby sú aj o čestnosti. Alebo najmä? Nezabúdajme pritom, že v kirgizskej enkláve Oš už vznikla občianska iniciatíva Elim menem, elim ičin! (Spolu s národom, pre národ!), ktorá má za cieľ presvedčiť Akajeva, aby ostal...

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       20. 9. 2004
20. 9. 2004 O Romech, nucené sterilizaci, a o Češích, kteří smrdí Fabiano  Golgo
20. 9. 2004 Co Čech nepochopí Bohumil  Kartous
20. 9. 2004 Je nutné udělat z muslimů Evropany Bohumil  Kartous
18. 9. 2004 Konečný závěr: Irák neměl žádné zbraně hromadného ničení
20. 9. 2004 Sám svazák v poli soudních profesionálů Ladislav  Žák
20. 9. 2004 Blair: "Británie vede v Iráku novou válku"
20. 9. 2004 V Británii "pomáhají lékaři zemřít skoro 20 000 pacientům ročně"
19. 9. 2004 Gross nepodepsal zápis ze schůzky se Stanislavem Pencem
20. 9. 2004 Jak se novinář stane "nepřítelem strany" Štěpán  Kotrba
20. 9. 2004 Žádná nekalá soutěž Ivan  David
20. 9. 2004 Česká psychiatrie v klecovém lůžku finančního nedostatku Petr  Záras
20. 9. 2004 Aktuálně: Volby do zemského sněmu v Braniborsku 19. září 2004
20. 9. 2004 Aktuálně: Volby do zemského sněmu v Sasku 19. září 2004
20. 9. 2004 Německá extremní pravice posílila své postavení ve východním Německu
17. 9. 2004 "Češi, uvolněte se a zbavte se defenzivních předsudků" Jan  Čulík
20. 9. 2004 Kanada se stane třetím největším výrobcem ropy na světě Miloš  Kaláb
20. 9. 2004 Otevřít oči, nebo je vyškrábat? Ondřej  Slačálek
20. 9. 2004 Čečenský problém Daniel  Šmihula
20. 9. 2004 Askar Akajev sa ešte nerozhodol
20. 9. 2004 Je možné pochopit, proč Bůh dopouští, aby trpěly nevinné děti? Ondřej  Chrást
16. 9. 2004 Vyšetřte podezření, že v ČR dochází k sterilizaci romských žen
19. 9. 2004 "Tím jediným potřebným" je praktická pomoc a čin Zdeněk  Bárta
19. 9. 2004 ...nenechat se sežrat soukolím systému Linda  Sokačová
20. 9. 2004 No system! Irina  Kellyová
20. 9. 2004 Divoké víno ještě po čtyřiceti letech Ludvík  Hess
17. 9. 2004 Velké policejní ucho Štěpán  Kotrba
20. 9. 2004 Utajená GM pšenice v Kanadě Miroslav  Šuta
20. 9. 2004 Nahá pravda o Slovákoch? Lubomír  Sedláčik
20. 9. 2004 Sexuálne menšiny kritizujú biskupov za zastrašovanie historičky Ivan  Požgai
20. 9. 2004 Pred 60 rokmi sa v čase Povstania zrodil týždenník Nové slovo
20. 9. 2004 Európska verejnosť : Dlhá cesta od sna k mediálnej realite Ambros  Kindel
20. 9. 2004 Tlačové agentúry a rozšírenie Európskej únie Wolfgang  Vyslozil
20. 9. 2004 Den bez aut: francouzská tradice je už i v Praze
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
22. 11. 2003 Adresy redakce
17. 6. 2004 Provizorní umístění starých archivů
1. 9. 2004 Hospodaření OSBL za srpen 2004

Útok na USA, Afghánistán, Irák RSS 2.0      Historie >
20. 9. 2004 Je možné pochopit, proč Bůh dopouští, aby trpěly nevinné děti? Ondřej  Chrást
20. 9. 2004 Askar Akajev sa ešte nerozhodol   
18. 9. 2004 Konečný závěr: Irák neměl žádné zbraně hromadného ničení   
17. 9. 2004 USA: Invaze do Iráku byla legální   
15. 9. 2004 V Bagdádu bylo usmrceno 47 osob   
14. 9. 2004 Zpravodajství iráckého odporu za dny 4. - 7. září 2004   
13. 9. 2004 Zpravodajství iráckého odboje za dny 1. - 3. září 2004   
13. 9. 2004 Americké vojenské vrtulníky střílely do davu civilistů   
10. 9. 2004 Bin Ladinův zástupce: "Američané už v Afghánistánu skoro prohráli"   
7. 9. 2004 V Bagdádu zuří ostré boje   
6. 9. 2004 Lze ve válce proti terorismu zvítězit pouze silou?   
2. 9. 2004 USA anulují rozsudky o "teroristech"   
1. 9. 2004 Permanentní válka Oskar  Krejčí
31. 8. 2004 Americká globální strategie proti terorismu musí být také pozitivní   
31. 8. 2004 Americká letadla "bombardovala afghánskou vesnici"   

Kavkaz, Náhorní Karabach, Čečensko RSS 2.0      Historie >
20. 9. 2004 Otevřít oči, nebo je vyškrábat? Ondřej  Slačálek
20. 9. 2004 Je možné pochopit, proč Bůh dopouští, aby trpěly nevinné děti? Ondřej  Chrást
20. 9. 2004 Askar Akajev sa ešte nerozhodol   
9. 9. 2004 Jak američtí neokonzervativci manipulují čečenskou válkou ve svůj prospěch proti Rusku   
9. 9. 2004 Beslan: Příběh bratrů Kulajevů   
8. 9. 2004 Putin odmítl zahájit veřejné vyšetřování katastrofy v Beslanu   
8. 9. 2004 Rusové demonstrovali proti terorismu   
8. 9. 2004 Rusko: V boji proti terorismu nemá volbu nikdo Oskar  Krejčí
7. 9. 2004 Nechte maličkých přijíti ke mně Václav  Dušek
7. 9. 2004 Mír v jeskyních a válka světa Martin  Škabraha
7. 9. 2004 Naše typicky české priority Miloš  Dokulil
7. 9. 2004 Ruská moc nemá v Čečensku co pohledávat Darius  Nosreti
7. 9. 2004 Ruská novinářka prý byla "přiotrávena"   
7. 9. 2004 Čečenští únosci: "Rusové zabíjejí naše děti, tak my zabijeme vaše"   
7. 9. 2004 "Je možné zabít 42 000 dětí podle práva?"