20. 9. 2004
RSS backend
PDA verze
Čtěte Britské listy speciálně upravené pro vaše mobilní telefony a PDA
Reklama
Reklama
Celé vydání
Archiv vydání
Původní archiv

Autoři

Vzkaz redakci

OSBL
Tiráž

Britské listy

http://www.blisty.cz/
ISSN 1213-1792

Šéfredaktor:

Jan Čulík

Redaktor:

Karel Dolejší

Správa:

Michal Panoch, Jan Panoch

Grafický návrh:

Štěpán Kotrba

ISSN 1213-1792
deník o všem, o čem se v České republice příliš nemluví
20. 9. 2004

Čečenský problém

Udalosti v Beslane opätovne upriamili pozornosť na oblasť severného Kaukazu, kde už trinásť rokov s istými prestávkami pokračuje ozbrojený konflikt v Čečensku. Obviňovať pritom Ruskú federáciu, že nedokáže riešiť čečenský problém, nie je korektné. S analogickou situáciou v Severnom Írsku, na Korzike a v Baskicku si nedokázali poradiť ani omnoho zrelšie demokracie -- Spojené kráľovstvo, Francúzsko či Španielsko.

Vo všetkých prípadoch je kameňom úrazu to, že zmienené štáty trvajú na svojej územnej integrite, a hoci sú ochotné na mnohé a veľké ústupky v ekonomickej a politickej oblasti -- a dokonca sa im aj darí dosiahnuť istý kompromis na úrovni oficiálnej politiky -- narazili na málopočetné, no radikálne skupiny, ktorých program je krajný a nepripúšťajúci kompromis -- chcú dosiahnuť plnú štátnu samostatnosť a v nových štátoch sa chopiť moci. Navyše sa tieto skupiny rozhodli pre ozbrojený zápas a stratili pritom väčšinu zábran. Ich cieľom sa stávajú, na rozdiel od teroristov z minulosti, nielen predstavitelia štátneho aparátu a moci ako takej, ale od konca šesťdesiatych rokov aj bežní obyvatelia -- cieľom už nie je bojovať proti moci priamo, ale vzbudzovať hrôzu a paniku. Najprv to boli železničné stanice, kiná a teraz sa cieľom stávajú nemocnice a školy... V čečenskom prípade je všetko okorenené ešte vyššou celkovou mierou brutality vo východoeurópskom priestore i známym sklonom Čečenov k odbojnosti a násilnému riešeniu konfliktov, ktorý je nadpriemerný i na kaukazské pomery... Na otázku, z ktorej strany ide o vojnu spravodlivú a či vôbec taká strana v konflikte je, odpoveď nie je jednoduché nájsť.

Čečenský národ ako taký má principiálne právo na sebaurčenie až do odtrhnutia sa od Ruskej federácie a založenia si vlastného štátu. O tento cieľ sa môžu Čečeni usilovať aj násilnou cestou. Potiaľ teória. Prax je však zložitejšia. Medzinárodné právo neposkytuje mechanizmus na to, aby zabezpečil každej etnickej skupine vlastný štát, a niet ani mechanizmu na posúdenie toho, či nárok niektorej takejto skupiny na vlastnú štátnu samostatnosť je v určitej situácii primeraný alebo nie. Ako veľmi hmlistý ukazovateľ slúži reálna schopnosť národa zabezpečiť fungovanie tohto vlastného štátu (v konečnom dôsledku teda aj jeho obranu).

Za realizáciu práva národa na vlastné sebaurčenie a samostatnosť sa však považuje aj rozsiahla forma autonómie či status štátu v rámci federácie. Národ, ktorý niečo také dosiahne, už zvyčajne nemôže počítať s prílišnou podporou medzinárodnej verejnosti pri pokuse o dosiahnutie plnej suverenity. Takýto pokus sa už chápe skôr ako prepiaty neukojený nacionalizmus... A Čečensko, ako aj iné autonómne republiky, malo v rámci Ruskej federácie veľmi vysokú mieru autonómie. Také republiky, ako je Tatarstán či Jakutsko, v mnohých oblastiach fungujú takmer ako samostatné štáty.

Snaha čečenských separatistov preto nemohla vyvolať priaznivú odozvu v zahraničí -- bola považovaná za zbytočnú a dobrodružnú akciu, ktorá získala len malú medzinárodnú podporu. Ale aj keby sme pripustili, že čečenský národ mal právo v roku 1991 vyhlásiť nezávislosť a pustiť sa týmto aktom do zápasu proti Rusku, treba mať na pamäti, že od čias sv. Augustína v európskom právnom myslení ako podmienka označenia vojny za spravodlivú nie je len cieľ, pre ktorý sa vojna vedie, ale do úvahy sa berie aj reálna možnosť dosiahnuť úspech. To značí, že pomer síl musí byť taký, aby dával šancu na víťazstvo. Ak to tak nie je, potom je vojna len nezodpovedným dobrodružstvom, pri ktorom sú masy ľudí vohnané do záhuby. A to, že sa Čečensko dostalo do konfliktu s mnohonásobne silnejším protivníkom, je výsledok veľmi nepremyslenej politiky.

A veľkou chybou -- možno smrteľnou -- čečenského boja za samostatnosť bolo nepochopenie toho, že pre tento boj sa mala získať podpora rozhodujúcich síl vo svetovej politike -- to znamená Spojených štátov a západnej Európy. A to v žiadnom prípade dnes, ale ani v deväťdesiatych rokoch nebolo možné dosiahnuť islamizáciou spoločnosti a rečami o džiháde. Možno to zabezpečuje okamžitú finančnú podporu zo strany militantných islamistických skupín, ale dlhodobo to je samovražedná taktika. Bolo potrebné vziať si príklad aspoň od kosovského Rugovu a vysielať do zahraničia iné posolstvo: bolo potrebné hovoriť o demokracii, ľudských právach, trhovej ekonomike a najnovšie aj o boji proti terorizmu...

Čečenské oficiálne vedenie navyše úplne hlúpo premrhalo dve obdobia, keď mohlo presvedčiť medzinárodnú verejnosť o tom, že samé je schopné situáciu v Čečensku zvládnuť a krajinu nasmerovať správnym smerom. Prvé takéto obdobie bolo hneď prvé dva roky po vyhlásení nezávislosti pred prvou čečenskou vojnou, keď Moskva svoju autoritu v Čečensku fakticky neuplatňovala. V Čečensku však namiesto budovania dôveryhodnej štátnosti, ktorá mohla získať časom aj formálne medzinárodné uznanie, nastal boj o moc a občianska vojna. Dochádzalo k podpore rôznych kriminálnych zoskupení, k únosom a vyháňaniu obyvateľov ruskej národnosti. Poslúžilo to ako vynikajúce ospravedlnenie následnej invázie federálnej armády.

Roky 1996 -- 1999 boli aj rokmi neopakovateľnej šance -- ruské vedenie vlastne priznalo porážku, stiahlo sa z Čečenska a súhlasilo s tým, že čečenský problém bude riešený inak a niekedy neskôr. Čo v danej situácii znamenalo, že Moskva sa uspokojí s časovo neohraničeným provizóriom, keď za podmienky formálneho zotrvania v Ruskej federácii bude faktická moc v rukách miestnych čečenských elít -- s tým, že bolo jasné, že toto provizórium by trvalo veľmi dlhý čas, pretože nikto v Moskve by zrejme nemal príliš chuť skúšať v Čečensku šťastie znova. Toto bolo narušené vpádom radikálov do Dagestanu v roku 1999. Ak aj za tým nestál oficiálny Groznyj, jednoznačne sa ukázala jeho neschopnosť efektívne vykonávať v Čečensku vládnu moc a kontrolu.

Ruský štát zas spravil zásadnú chybu už v roku 1991, keď pre neprehľadnú situáciu v Čečensku stiahol z krajiny svoje ozbrojené sily a prenechal miestnym autoritám aj veľkú časť výzbroje miestnych posádok sovietskej armády. Čečeni to mohli oprávnene považovať za faktickú rezignáciu na uplatňovanie suverenity ruského štátu na území Čečenska. Možno, keby federálne vojská aspoň v malom počte zostali v Groznom a na iných postoch v Čečensku -- hoci obkľúčené a ohrozované -- je pravdepodobné, že Džochar Dudajev a jeho súputníci by boli menej radikálni v oficiálnom proklamovaní secesie od Ruska.

Čečenský problém má všetky predpoklady na to, aby tu bol prítomný minimálne jednu generáciu. Ak už pre nič iné, tak len preto, že príslušníci odbojových skupín sa prakticky už nemôžu vrátiť do normálneho civilného života.

Nie je pritom ani jasné, koho najradikálnejšie a najagresívnejšie odbojové skupiny uchyľujúce sa k teroristickým útokom vlastne reprezentujú, akú majú skutočnú podporu obyvateľstva a koho príkazy poslúchajú. Zrejme ani záujem Čečencov o vlastnú samostatnú štátnosť nie je až taký jednoznačný. Ruská politika vždy dokázala dobre využívať mocenský boj čečenských skupín a nachádzať v Čečensku vlastných spojencov.

Ani odchod ruských vojsk z Čečenska a udelenie nezávislosti tejto republike by neznamenali koniec problémov. Čečenská spoločnosť je značne tribalistická. Bolo by tu takmer nemožné vybudovať moderný funkčný štát, ktorý by nebol zdrojom nestability. Čečensko ani nemôže ekonomicky prežiť bez prepojenia na ruskú ekonomiku. Zrejme by za daných pomerov fungovalo ako centrum, ktoré by do veľkej miery žilo z kriminálnych aktivít realizovaných na území Ruskej federácie. Súčasne by bolo aj miestom, odkiaľ by sa do okolia šírili extrémizmus a násilie. Rusko navyše získava čoraz väčšiu medzinárodnú podporu a porozumenie pre svoju politiku na Kaukaze -- je to dôsledok jeho diplomatickej váhy a súčasnej orientácie na boj proti terorizmu.

Vojna v Čečensku je záležitosťou, o ktorej sa prestáva hovoriť -- jedinou výnimkou sú epizodické obdobia záujmu vyvolané brutálnymi útokmi teroristických kománd na civilné ciele -- no tieto veci nezávislého Čečenska skôr škodia. Pokračujúca vojna v skutočnosti aj bráni tomu, aby sa čečenská spoločnosť mohla spoločenským, politickým a ekonomickým vývojom transformovať na moderný národ, ktorý v budúcnosti bude schopný reálne sa uchádzať o lepšie štátoprávne postavenie.

Otázne však je i to, nakoľko by súčasné Rusko v prípade skončenia vojny dokázalo garantovať v Čečensku ako-tak normálne pomery.

Zveřejněno s laskavým souhlasem slovenského kulturně politického týdeníku SLOVO

                 
Obsah vydání       20. 9. 2004
20. 9. 2004 O Romech, nucené sterilizaci, a o Češích, kteří smrdí Fabiano  Golgo
20. 9. 2004 Co Čech nepochopí Bohumil  Kartous
20. 9. 2004 Je nutné udělat z muslimů Evropany Bohumil  Kartous
18. 9. 2004 Konečný závěr: Irák neměl žádné zbraně hromadného ničení
20. 9. 2004 Sám svazák v poli soudních profesionálů Ladislav  Žák
20. 9. 2004 Blair: "Británie vede v Iráku novou válku"
20. 9. 2004 V Británii "pomáhají lékaři zemřít skoro 20 000 pacientům ročně"
19. 9. 2004 Gross nepodepsal zápis ze schůzky se Stanislavem Pencem
20. 9. 2004 Jak se novinář stane "nepřítelem strany" Štěpán  Kotrba
20. 9. 2004 Žádná nekalá soutěž Ivan  David
20. 9. 2004 Česká psychiatrie v klecovém lůžku finančního nedostatku Petr  Záras
20. 9. 2004 Aktuálně: Volby do zemského sněmu v Braniborsku 19. září 2004
20. 9. 2004 Aktuálně: Volby do zemského sněmu v Sasku 19. září 2004
20. 9. 2004 Německá extremní pravice posílila své postavení ve východním Německu
17. 9. 2004 "Češi, uvolněte se a zbavte se defenzivních předsudků" Jan  Čulík
20. 9. 2004 Kanada se stane třetím největším výrobcem ropy na světě Miloš  Kaláb
20. 9. 2004 Otevřít oči, nebo je vyškrábat? Ondřej  Slačálek
20. 9. 2004 Čečenský problém Daniel  Šmihula
20. 9. 2004 Askar Akajev sa ešte nerozhodol
20. 9. 2004 Je možné pochopit, proč Bůh dopouští, aby trpěly nevinné děti? Ondřej  Chrást
16. 9. 2004 Vyšetřte podezření, že v ČR dochází k sterilizaci romských žen
19. 9. 2004 "Tím jediným potřebným" je praktická pomoc a čin Zdeněk  Bárta
19. 9. 2004 ...nenechat se sežrat soukolím systému Linda  Sokačová
20. 9. 2004 No system! Irina  Kellyová
20. 9. 2004 Divoké víno ještě po čtyřiceti letech Ludvík  Hess
17. 9. 2004 Velké policejní ucho Štěpán  Kotrba
20. 9. 2004 Utajená GM pšenice v Kanadě Miroslav  Šuta
20. 9. 2004 Nahá pravda o Slovákoch? Lubomír  Sedláčik
20. 9. 2004 Sexuálne menšiny kritizujú biskupov za zastrašovanie historičky Ivan  Požgai
20. 9. 2004 Pred 60 rokmi sa v čase Povstania zrodil týždenník Nové slovo
20. 9. 2004 Európska verejnosť : Dlhá cesta od sna k mediálnej realite Ambros  Kindel
20. 9. 2004 Tlačové agentúry a rozšírenie Európskej únie Wolfgang  Vyslozil
20. 9. 2004 Den bez aut: francouzská tradice je už i v Praze
29. 12. 2003 Nenechte si ujít: nový knižní výbor z Britských listů
18. 6. 2004 Inzerujte v Britských listech
22. 11. 2003 Adresy redakce
17. 6. 2004 Provizorní umístění starých archivů
1. 9. 2004 Hospodaření OSBL za srpen 2004

Redakční výběr nejzajímavějších článků z poslední doby RSS 2.0      Historie >
20. 9. 2004 Jak se novinář stane "nepřítelem strany" Štěpán  Kotrba
20. 9. 2004 Co Čech nepochopí Bohumil  Kartous
20. 9. 2004 Je nutné udělat z muslimů Evropany Bohumil  Kartous
20. 9. 2004 Žádná nekalá soutěž Ivan  David
20. 9. 2004 Česká psychiatrie v klecovém lůžku finančního nedostatku Petr  Záras
20. 9. 2004 Čečenský problém Daniel  Šmihula
20. 9. 2004 O Romech, nucené sterilizaci, a o Češích, kteří smrdí Fabiano  Golgo
19. 9. 2004 Gross nepodepsal zápis ze schůzky se Stanislavem Pencem   
17. 9. 2004 Velké policejní ucho Štěpán  Kotrba
17. 9. 2004 "Češi, uvolněte se a zbavte se defenzivních předsudků" Jan  Čulík
17. 9. 2004 Drobné lesklé kousky jedu Miloš  Kaláb
16. 9. 2004 Vyšetřte podezření, že v ČR dochází k sterilizaci romských žen   
16. 9. 2004 Po tři dny vězněm Paříže Petr  Fiala
15. 9. 2004 Literatura se stala terčem mediální manipulace Petr  Bílek
14. 9. 2004 Muslimové a politické násilí   

Asymetrická válka a to, co nazýváme terorismem RSS 2.0      Historie >
20. 9. 2004 Je nutné udělat z muslimů Evropany Bohumil  Kartous
20. 9. 2004 Otevřít oči, nebo je vyškrábat? Ondřej  Slačálek
20. 9. 2004 Čečenský problém Daniel  Šmihula
13. 9. 2004 Filozofové v jeskyni Pavel  Urban
9. 9. 2004 Beslan: Příběh bratrů Kulajevů   
8. 9. 2004 Putin odmítl zahájit veřejné vyšetřování katastrofy v Beslanu   
8. 9. 2004 Rusové demonstrovali proti terorismu   
8. 9. 2004 Rusko: V boji proti terorismu nemá volbu nikdo Oskar  Krejčí
7. 9. 2004 Nechte maličkých přijíti ke mně Václav  Dušek
7. 9. 2004 Mír v jeskyních a válka světa Martin  Škabraha
7. 9. 2004 Naše typicky české priority Miloš  Dokulil
7. 9. 2004 Ruská moc nemá v Čečensku co pohledávat Darius  Nosreti
7. 9. 2004 Ruská novinářka prý byla "přiotrávena"   
7. 9. 2004 Čečenští únosci: "Rusové zabíjejí naše děti, tak my zabijeme vaše"   
7. 9. 2004 "Je možné zabít 42 000 dětí podle práva?"